Wolfgang Amadeus Mozart, meno, ktoré rezonuje históriou hudby ako synonymum geniality a nevídanej kreativity. Jeho krátky život, trvajúci len 35 rokov, bol naplnený neuveriteľným množstvom hudobnej tvorby, ktorá dodnes fascinuje, inšpiruje a dojíma poslucháčov po celom svete. No Mozart nebol len zázračným dieťaťom a plodným skladateľom; bol komplexnou osobnosťou s vlastnými túžbami, radosťami i trápeniami, žijúcou v dynamickom a meniacom sa svete konca 18. storočia. Pochopenie jeho odkazu preto vyžaduje pohľad na jeho život, dielo a historický kontext, v ktorom pôsobil.
Mozart sa narodil 27. januára 1756 v Salzburgu, vtedajšom arcibiskupskom kniežatstve Svätej rímskej ríše. Už od útleho detstva prejavoval mimoriadne hudobné nadanie. Jeho otec, Leopold Mozart, bol uznávaný huslista a skladateľ v službách salzburského arcibiskupa. Leopold si rýchlo uvedomil Wolfgangov výnimočný talent a systematicky ho rozvíjal. Už ako trojročný Mozart prejavoval záujem o hru na klavíri a v piatich rokoch začal komponovať jednoduché skladby. Jeho prvé dochované skladby,Andante (K. 1a) aAllegro (K. 1b) pre klavír, pochádzajú z roku 1761, keď mal Mozart iba päť rokov. Tieto drobné skladbičky, hoci jednoduché, už naznačujú Mozartovu prirodzenú melodickú invenciu a cit pre formu.
Leopold Mozart sa rozhodol predstaviť talent svojho syna svetu. V rokoch 1762 až 1771 podnikla rodina Mozartovcov rozsiahle koncertné turné po Európe. Malý Wolfgang, spolu so svojou staršou sestrou Mariou Annou (prezývanou Nannerl), ktorá bola tiež talentovaná klaviristka, ohromoval publikum svojimi hudobnými schopnosťami. Vystupovali pred panovníkmi, šľachticmi i mešťanmi v mestách ako Mníchov, Viedeň, Paríž, Londýn, Haag a Zürich. Wolfgang improvizoval, hral z listu, transponoval skladby a predvádzal ďalšie hudobné kúsky, ktoré udivovali poslucháčov a utvrdzovali jeho povesť zázračného dieťaťa. Tieto cesty však neboli len o úspechu a obdive. Boli náročné, vyčerpávajúce a často spojené s neistotou a finančnými ťažkosťami. Pre mladého Mozarta však predstavovali neoceniteľnú skúsenosť, ktorá ho oboznámila s rôznymi hudobnými štýlmi, kultúrami a spoločenskými konvenciami.
Počas ciest sa Mozart zoznámil s významnými hudobníkmi a skladateľmi svojej doby, ako bol Johann Christian Bach v Londýne. Tieto stretnutia formovali jeho hudobný vkus a ovplyvnili jeho kompozičný štýl. Už v raných dielach, ktoré vznikali počas týchto ciest, ako napríklad prvé symfónie (K. 16, K. 19, K. 22) a opery (Apollo et Hyacinthus, K. 38;La finta semplice, K. 51), sa prejavuje Mozartova schopnosť syntetizovať rôzne vplyvy a vytvárať originálnu hudobnú reč.
Po návrate z ciest sa Mozart v roku 1772 stal koncertným majstrom salzburského arcibiskupského dvora. Hoci táto pozícia mu zabezpečovala istý príjem a spoločenské postavenie, Mozart cítil, že mu Salzburg neponúka dostatok umeleckých príležitostí a obmedzuje jeho tvorivú slobodu. Salzburský arcibiskup Hieronymus Colloredo bol autoritársky a náročný zamestnávateľ, ktorý mal prísne predstavy o hudobnej produkcii a nebol ochotný tolerovať Mozartove ambície a túžbu po sebarealizácii. Napriek tomu v salzburskom období vzniklo množstvo významných diel, vrátane prvých klavírnych koncertov (č. 5-9), husľových koncertov (č. 1-5), serenád, divertiment a cirkevnej hudby.
V tomto období Mozart prežíval aj osobné sklamania. V roku 1777 sa na ceste do Paríža zamiloval do speváčky Aloysie Weberovej v Mannheime. Láska však nebola opätovaná a Mozart sa musel zmieriť s odmietnutím. Táto skúsenosť ho hlboko zasiahla a odrazila sa aj v jeho tvorbe. Po návrate do Salzburgu v roku 1779 sa situácia na dvore ešte zhoršila. Konflikty s arcibiskupom Colloredom sa stupňovali a vyvrcholili v roku 1781, keď Mozart v hádke s arcibiskupským komorníkom grófom Arco doslova „vykopnutý“ z arcibiskupskej služby. Tento dramatický rozchod so Salzburgom znamenal pre Mozarta definitívny koniec služobného pomeru a začiatok novej, slobodnej, ale aj neistej etapy jeho života vo Viedni.
Viedeň, vtedajšie centrum hudobného života Európy, sa stala Mozartovým novým domovom. Spočiatku sa mu darilo. Získaval objednávky na skladby, koncertoval, vyučoval a tešil sa priazni publika a časti šľachty. V roku 1782 sa oženil s Constanze Weberovou, sestrou Aloysie, do ktorej sa kedysi neúspešne zaľúbil. Manželstvo s Constanze bolo spočiatku šťastné, hoci sprevádzané finančnými ťažkosťami a nesúhlasom Leopoldom Mozarta. Vo Viedni vznikli Mozartove najslávnejšie opery:Únos zo Serailu (1782),Figarova svadba (1786),Don Giovanni (1787),Così fan tutte (1790) aČarovná flauta (1791). Tieto opery predstavujú vrchol opernej tvorby klasicizmu a dodnes patria k základnému repertoáru svetových operných domov. Mozart v nich majstrovsky spojil hudobnú dramaturgiu, psychologickú hĺbku postáv a melodickú invenciu, čím posunul operný žáner na novú úroveň.
Okrem opernej tvorby bol Mozart vo Viedni mimoriadne plodný aj v oblasti inštrumentálnej hudby. Vznikli tu jeho najvýznamnejšie symfónie (č. 35 „Haffnerova“, č. 36 „Linecká“, č. 38 „Pražská“, č. 39, č. 40, č. 41 „Jupiter“), klavírne koncerty (č. 14-27), husľové koncertá, sláčikové kvartetá (tzv. „Haydnovy kvartetá“, „Pruské kvartetá“), sláčikové kvintetá a mnohé ďalšie diela. V týchto dielach Mozart dosiahol majstrovstvo formy, harmónie, melodiky a instrumentácie. Jeho hudba je charakteristická jasnosťou, eleganciou, vyváženosťou, ale zároveň aj hĺbkou, emotívnosťou a dramatickým napätím.
Napriek umeleckým úspechom sa Mozart vo Viedni potýkal s finančnými ťažkosťami. Hoci bol uznávaný a obdivovaný, nedokázal si hudbou zarobiť dostatok na živobytie. Bol nútený dávať hodiny hudby, koncertovať a prijímať objednávky, ale príjmy boli často neisté a nepravidelné. K tomu sa pridali aj rodinné starosti a zdravotné problémy. Z šiestich detí, ktoré mal s Constanze, prežili detstvo len dve – Carl Thomas a Franz Xaver Wolfgang. Mozartovo zdravie sa v posledných rokoch života zhoršovalo. Trpel depresiami, únavou a rôznymi chorobami. Napriek tomu aj v tomto období chorľavosti a finančnej tiesne vznikali majstrovské diela.
V roku 1791, krátko pred smrťou, Mozart dostal anonymnú objednávku na Requiem, zádušnú omšu. Objednávateľom bol gróf Franz von Walsegg-Stuppach, ktorý si chcel Requiem pripísať ako vlastné dielo. Mozart, už v zlom zdravotnom stave, sa s nadšením pustil do práce na Requiem, akoby tušil, že je to jeho posledné dielo. Prácu však nedokončil. Zomrel 5. decembra 1791 vo Viedni, vo veku 35 rokov. Príčinou smrti bola pravdepodobne reumatická horúčka alebo iná infekčná choroba. Povery o otravovaní Mozartovi, ktoré sa objavili neskôr, sa nepotvrdili a nemajú reálny základ.
Mozartovo Requiem zostalo nedokončené. Po jeho smrti dielo dokončil jeho žiak Franz Xaver Süssmayr. Requiem sa stalo symbolom Mozartovej smrti a jedným z najdojímavejších a najvýznamnejších diel v histórii hudby. Pohreb Mozarta bol skromný, zodpovedajúci jeho finančnej situácii. Bol pochovaný v spoločnom hrobe na viedenskom cintoríne sv. Marka. Miesto jeho hrobu nie je presne známe, čo prispelo k legendám a mýtom o jeho živote a smrti.
Mozartova hudba je charakteristická jedinečnou kombináciou mnohých prvkov. Je plná melodickej invencie, formálnej dokonalosti, harmonickej bohatosti, inštrumentačnej majstrovskosti a dramatického citu. Jeho melodiky sú prirodzené, spevné, ľahko zapamätateľné a zároveň prekvapujúco originálne a nápadité. Mozart bol majstrom formy. Dokonale ovládal klasické formy, ako je sonátová forma, rondo, fúga, variácie a dokázal ich naplniť novým obsahom a výrazovou silou. Jeho harmónie sú bohaté, farebné a často prekvapivé. Mozart sa nebál experimentovať s disonanciami a chromatikou, čím obohacoval hudobný jazyk klasicizmu.
Inštrumentácia Mozartových diel je vždy premyslená a efektívna. Dokázal majstrovsky využiť farby a možnosti jednotlivých nástrojov a nástrojových skupín. Jeho opery svedčia o jeho vynikajúcom dramatickom cite. Dokázal hudbou dokonale vystihnúť charaktery postáv, ich emócie a vzťahy, a vytvoriť tak presvedčivé a pôsobivé hudobno-dramatické celky. Mozartova hudba je univerzálna a nadčasová. Oslovuje poslucháčov rôznych kultúr a generácií. Je plná krásy, radosti, ale aj smútku, tragédie a hlbokých ľudských emócií. Je to hudba, ktorá obohacuje náš život a umožňuje nám prežívať plnšie a intenzívnejšie.
Mozartov odkaz pre hudbu a kultúru je obrovský a nezmerateľný. Je považovaný za jedného z najväčších a najvplyvnejších skladateľov v histórii hudby. Jeho dielo ovplyvnilo generácie skladateľov a dodnes inšpiruje umelcov a umelkyne po celom svete. Mozartova hudba je živá, neustále sa interpretuje, nahráva a počúva. Je súčasťou koncertných programov, operných predstavení, filmov, reklám a každodenného života. Je to hudba, ktorá prekonáva čas a priestor a zostáva aktuálna a relevantná aj v 21. storočí.
Mozartova genialita spočívala nielen v jeho mimoriadnom hudobnom nadaní, ale aj v jeho pracovitosti, zvedavosti, otvorenosti a schopnosti neustále sa učiť a zdokonaľovať. Bol tvorcom, ktorý neustále hľadal nové cesty a možnosti, a ktorý sa nebál experimentovať a posúvať hranice hudobného jazyka. Jeho život, hoci krátky a poznačený ťažkosťami, bol naplnený tvorivým úsilím a dosiahnutím umeleckého vrcholu. Mozartov odkaz nie je len v jeho dielach, ale aj v jeho príklade neúnavnej kreativity, vášne pre hudbu a odhodlania nasledovať svoj sen. Jeho hudba je trvalým zdrojom inšpirácie a krásy pre nás i pre budúce generácie.