Grécke divadlo, fenomén, ktorý hlboko ovplyvnil západnú kultúru, má svoje korene v náboženských obradoch a slávnostiach starovekého Grécka. Jeho vývoj a rozkvet sa odohrávali počas niekoľkých storočí, pričom najvýznamnejšie obdobie bolo medzi 6. a 5. storočím pred Kristom v Aténach. Toto obdobie prinieslo nielen vznik divadelných žánrov, ale aj formovanie samotnej divadelnej architektúry a spoločenského významu divadla.
Pôvod gréckeho divadla je úzko spätý s kultom boha Dionýza, boha vína, plodnosti a extázy. Na jeho počesť sa konali slávnosti, ktoré spočiatku mali charakter jednoduchých rituálov, spevov a tancov. Postupne sa tieto rituály rozvíjali a komplikovali, až sa z nich vyvinuli dramatické predstavenia. Najvýznamnejšou slávnosťou bola Dionýzia, ktorá sa konala každý rok v Aténach a bola spojená s divadelnými súťažami.
Dionýzia bola viacdňová slávnosť, ktorá zahŕňala procesie, obete a divadelné predstavenia. Súťažili medzi sebou autori tragédií a komédií, pričom víťazi boli odmeňovaní a oslavovaní. Dionýzia nebola len náboženskou udalosťou, ale aj občianskou záležitosťou, ktorá zdôrazňovala dôležitosť divadla v živote aténskej spoločnosti.
Grécke divadlo prinieslo svetu tri základné divadelné žánre: tragédiu, komédiu a satyrskú hru. Každý z týchto žánrov mal svoje špecifické charakteristiky a funkcie.
Tragédia sa zaoberala vážnymi témami, ako sú ľudské utrpenie, osud, morálne dilemy a konflikt medzi človekom a božstvom. Hrdinovia tragédií boli často významné osobnosti, ktoré čelili ťažkým skúškam a nakoniec podľahli svojmu osudu. Medzi najvýznamnejších autorov tragédií patria Aischylos, Sofokles a Euripides. Ich diela, ako napríkladAntigona,Kráľ Oidipus aMédea, dodnes patria k základnému repertoáru svetového divadla.
Aischylos je považovaný za otca tragédie. Zavedol druhého herca, čím umožnil rozvinutie dialógu a dramatického konfliktu. Charakteristické pre jeho hry je náboženské zameranie a moralizovanie.
Sofokles zdokonalil tragédiu zavedením tretieho herca a zameraním sa na psychologické portréty postáv. Jeho hrdinovia sú komplexné osobnosti, ktoré čelia ťažkým rozhodnutiam a morálnym dilemám.
Euripides bol známy svojím kritickým pohľadom na spoločnosť a náboženstvo. Jeho hry sú plné otázok a pochybností, a jeho hrdinovia sú často obete nespravodlivosti a predsudkov.
Komédia sa zaoberala ľahšími témami, ako sú každodenné problémy, spoločenské nedostatky a ľudské slabosti. Cieľom komédie bolo pobaviť divákov a vyvolať smiech. Medzi najvýznamnejších autorov komédií patrí Aristofanes. Jeho diela, ako napríkladLysistrata aŽaby, sú plné satiry a humoru, a odrážajú život v Aténach v 5. storočí pred Kristom.
Aristofanes bol známy svojou politickou satirou a ostrým humorom. Vo svojich hrách kritizoval politické elity, vojnu a spoločenské nedostatky. Jeho diela sú dodnes aktuálne a poukazujú na večné problémy ľudskej spoločnosti.
Satyrská hra bola krátka komická hra, ktorá sa hrala po tragédiách. Jej cieľom bolo odľahčiť atmosféru a pobaviť divákov. Hrdinovia satyrských hier boli satyrovia, mytologické bytosti, ktoré boli sprievodcami boha Dionýza. Satyrské hry boli plné humoru, tanca a spevu.
Grécke divadlá boli monumentálne stavby, ktoré sa nachádzali na úbočiach kopcov. Ich charakteristickým prvkom bolo kruhové priestranstvo, nazývanéorchestra, kde vystupoval chór. Okolo orchestry sa nachádzali sedadlá pre divákov, nazývanétheatron. Za orchestrou sa nachádzala budova, nazývanáskéné, ktorá slúžila ako pozadie a šatňa pre hercov.
Orchestra bola srdcom gréckeho divadla. Bol to kruhový priestor, kde vystupoval chór, ktorý spieval, tancoval a komentoval dej. Chór bol dôležitou súčasťou gréckej drámy a jeho úlohou bolo sprostredkovať divákom emócie a myšlienky.
Theatron bol priestor pre divákov. Sedadlá boli umiestnené na úbočí kopca a boli usporiadané do radov. Kapacita gréckych divadiel bola obrovská, niektoré z nich dokázali pojať až 15 000 divákov.
Skéné bola budova, ktorá sa nachádzala za orchestrou. Slúžila ako pozadie a šatňa pre hercov. Skéné mohla byť jednoduchá drevená konštrukcia, alebo mohla byť zdobená maľbami a sochami.
V gréckom divadle vystupovali len muži. Hrali všetky postavy, vrátane ženských. Herci nosili masky, ktoré im umožňovali hrať rôzne role a vyjadrovať emócie. Masky boli vyrobené z ľanu, dreva alebo kože a mali výrazné rysy.
Maska v gréckom divadle plnila niekoľko funkcií:
Grécke divadlo malo obrovský význam pre staroveké Grécko. Bolo nielen formou zábavy, ale aj prostriedkom na vyjadrovanie názorov, kritiku spoločnosti a šírenie myšlienok. Divadlo bolo dôležitou súčasťou vzdelávania a výchovy občanov. Hry sa zaoberali morálnymi a etickými otázkami a podnecovali divákov k zamysleniu sa nad životom a spoločnosťou.
Grécke divadlo malo obrovský vplyv na západnú kultúru. Jeho žánre, témy a formy sa stali základom pre vývoj divadla v Európe a Amerike. Diela gréckych autorov sa dodnes hrajú po celom svete a inšpirujú umelcov a tvorcov.
Po období úpadku, novogrécke divadlo začalo ožívať v 19. storočí. Prvé novogrécke divadlo bolo založené v Aténach v roku 1839, čo podnietilo rozvoj gréckej drámy. Dôležitým míľnikom bol vznik Novej scény a Gréckeho kráľovského divadla v Aténach. Po druhej svetovej vojne sa uskutočnili snahy o rekonštrukciu starovekých divadiel a oživenie antickej drámy.
tags: #Divadlo