Wilhelm Richard Wagner, meno, ktoré rezonuje v dejinách hudby s majestátnosťou a kontroverziou zároveň. Narodil sa 22. mája 1813 v Lipsku a zomrel 13. februára 1883 v Benátkach. Jeho život, trvajúci sedemdesiat rokov, bol plný vášne, revolúcie, umeleckej geniality a komplikovaných osobných vzťahov. Wagner nebol len skladateľ, ale aj dirigent, divadelný režisér a hudobný teoretik, ktorého inovácie premenili operu a ovplyvnili hudobný vývoj na celé generácie.
Richard Wagner sa narodil v Lipsku ako deviate dieťa policajného úradníka Carla Friedricha Wagnera a Johanny Rosine Wagnerovej. Krátko po jeho narodení otec zomrel a matka sa znovu vydala za herca a maliara Ludwiga Geyera. Geyer, ktorý sa o mladého Richarda staral s láskou a podporoval jeho umelecké sklony, bol pravdepodobne jeho biologickým otcom, hoci táto otázka zostáva predmetom špekulácií. Vyrastal v umelecky podnetnom prostredí, čo nepochybne formovalo jeho budúce smerovanie.
Už v mladosti prejavoval Wagner silný záujem o literatúru a divadlo. Fascinovali ho grécke tragédie, Shakespearove hry a diela E.T.A. Hoffmanna. Jeho prvé hudobné pokusy boli skôr sporadické a nekonzistentné, no vášeň pre umenie v ňom rástla. Dôležitým momentom bolo počúvanie Beethovenových symfónií, ktoré ho hlboko zasiahli a inšpirovali k vážnejšiemu štúdiu hudby.
Wagner začal formálne študovať hudbu až pomerne neskoro, okolo dvadsiatky. V rokoch 1831-1832 študoval kompozíciu na Lipskom univerzite u Christiana Theodora Weinliga, kantora kostola sv. Tomáša. Weinlig mu poskytol solídny základ v tradičnej harmónii a kontrapunkte, ale Wagner sa rýchlo začal orientovať na vlastnú umeleckú cestu.
Jeho prvé operné pokusy, ako napríkladDie Feen (Víly),Das Liebesverbot (Zákaz lásky) aRienzi, hoci ešte nedosahovali zrelosť jeho neskorších diel, už naznačovali jeho ambície a túžbu po novátorstve.Rienzi, opera inšpirovaná pompéznou francúzskou grand operou, zaznamenala v Drážďanoch úspech, ktorý Wagnerovi otvoril dvere k pozícii kapelníka v Kráľovskej saskej opere.
Pôsobenie v Drážďanoch (1843-1849) bolo pre Wagnera prechodným obdobím. Tu napísal a uviedol operyDer fliegende Holländer (Blúdiaci Holanďan),Tannhäuser aLohengrin. Tieto diela už predstavujú výrazný posun od tradičnej opernej formy k Wagnerovmu vlastnému štýlu, ktorý sa vyznačuje prepojením hudby, drámy a divadelnej inscenácie do jednotného Gesamtkunstwerku – totálneho umeleckého diela.
Wagner sa aktívne zapojil do revolučného diania v roku 1849 a musel utiecť pred prenasledovaním do exilu vo Švajčiarsku. Toto obdobie exilu bolo pre neho mimoriadne plodné z hľadiska teoretickej práce. Napísal rozsiahle esejeUmenie a revolúcia,Umelecké dielo budúcnosti aOpera a dráma, v ktorých formuloval svoje revolučné predstavy o reforme opery a umenia vôbec.
Vo švajčiarskom exile sa Wagner naplno venoval koncipovaniu svojho monumentálneho diela – tetralógieDer Ring des Nibelungen (Prsteň Nibelungov). Inšpirovaný germánskou mytológiou a eposomPieseň o Nibelungoch, vytvoril rozsiahly cyklus štyroch oper (Das Rheingold,Die Walküre,Siegfried aGötterdämmerung), ktorý rozpráva príbeh o bojoch o moc, láske, zrade a zániku bohov.
Prsteň Nibelungov je vrcholným dielom Wagnerovho umeleckého snaženia. V ňom naplno rozvinul svoju koncepciu Gesamtkunstwerku, prepracoval opernú formu do podoby nekonečnej melódie, rozšíril orchestrálnu paletu a zaviedol systémleitmotívov – príznačných hudobných motívov, ktoré symbolizujú postavy, predmety alebo myšlienky a prechádzajú celým dielom, čím vytvárajú hlbokú hudobnú a dramatickú súdržnosť.
OperaTristan und Isolde (Tristan a Izolda), napísaná v rokoch 1857-1859, predstavuje ďalší míľnik vo Wagnerovom vývoji a v histórii hudby vôbec. Toto dielo, inšpirované stredovekou legendou o tragickej láske, je prelomové svojou hudobnou rečou. Wagner v ňom posunul hranice tradičnej tonality, využíva chromatiku a disonanciu do takej miery, že sa dostáva na prah atonality. Slávny "Tristanov akord" sa stal symbolom rozkladu tradičnej harmónie a predzvesťou moderny v hudbe.
Tristan a Izolda je psychologicky hlboká opera, ktorá sa zameriava na vnútorný svet postáv, ich vášne, túžby a smrť. Wagner tu majstrovsky prepojil hudbu s dramatickým dejom a vytvoril dielo, ktoré dodnes fascinuje svojou intenzitou a inovatívnosťou.
Na rozdiel od tragických a mytologických tém Prsteňa a Tristana, operaDie Meistersinger von Nürnberg (Majstri speváci norimberskí), napísaná v rokoch 1862-1867, je komédiou s historickým pozadím. Dej sa odohráva v Norimbergu 16. storočia a rozpráva príbeh o speváckej súťaži a láske mladého rytiera Walthera von Stolzinga k Eve Pognerovej.
Majstri speváci sú po hudobnej stránke komplexné dielo, ktoré kombinuje Wagnerov charakteristický štýl s prvkami tradičnej nemeckej hudby a polyfónie. Opera oslavuje umenie, tradíciu a majstrovstvo, ale zároveň sa zaoberá aj témami slobody, inovácie a konfliktu medzi starým a novým.
Wagnerova posledná opera,Parsifal, dokončená v roku 1882, sa odlišuje od jeho predchádzajúcich diel svojou mystickou a náboženskou tematikou. Opera je inšpirovaná stredovekým artušovským mýtom o svätom gráli a rytierovi Parsifalovi, ktorý je vyvolený, aby grál zachránil.
Parsifal je dielo plné symboliky, metafyziky a náboženských motívov. Wagner tu skúma témy súcitu, vykúpenia a duchovnej premeny. HudbaParsifala je meditatívna, hlboká a plná duchovnej atmosféry. Wagner si prial, aby saParsifal uvádzal výlučne v Bayreuthe, v jeho špeciálne postavenom Festspielhaus (Slávnostnom divadle), a označil ho za "slávnostnú scénickú hru" (Bühnenweihfestspiel), čím zdôraznil jeho výnimočný charakter.
Wagnerov sen o ideálnom divadle pre uvádzanie jeho diel sa naplnil výstavbou Festspielhaus v Bayreuthe. S finančnou podporou kráľa Ľudovíta II. Bavorského a vďaka úsiliu Wagnerovej druhej manželky Cosimy (dcéry Franza Liszta), sa podarilo postaviť divadlo, ktoré bolo navrhnuté podľa Wagnerových predstáv – s vynikajúcou akustikou, skrytým orchestrom a špeciálnou scénickou technikou.
Prvý Bayreuthský festival sa konal v roku 1876 a uviedol kompletný cyklusPrsteň Nibelungov. Festival sa stal a dodnes zostáva významnou udalosťou v hudobnom svete, pútnickým miestom pre Wagnerových obdivovateľov a platformou pre interpretáciu a štúdium jeho diela.
Richard Wagner patrí k najvplyvnejším a najkontroverznejším postavám v dejinách hudby. Jeho hudobné inovácie, najmä v oblasti opery, harmónie a orchestrácie, mali obrovský dopad na vývoj hudby 19. a 20. storočia. Ovplyvnil skladateľov ako Gustav Mahler, Anton Bruckner, Claude Debussy, Arnold Schönberg a mnohých ďalších.
Jeho teoretické spisy a koncepcia Gesamtkunstwerku inšpirovali mnohých umelcov a mysliteľov. Wagnerova hudba sa stala symbolom nemeckého romantizmu a národnej identity, no zároveň bola zneužitá nacistickým režimom v 20. storočí kvôli Wagnerovým antisemitským názorom a nacionalistickým tendenciám.
Wagnerove dielo dodnes vyvoláva diskusie a interpretácie. Jeho hudba je oslavovaná pre svoju krásu, dramatickosť a hĺbku, no jeho osobnosť a ideológia sú kritizované pre svoj antisemitizmus a autoritárstvo. Napriek kontroverziám zostáva Richard Wagner jednou z najvýznamnejších a najfascinujúcejších postáv v dejinách hudby, ktorého dielo je neustále živé a inšpirujúce.
Wagnerovo dielo je rozsiahle a mnohostranné. Okrem oper, ktoré tvoria jadro jeho tvorby, napísal aj orchestrálne skladby (napr.Siegfriedova idyla,Faustovská predohra), klavírne skladby, piesne a teoretické spisy. Jeho opery sa vyznačujú:
Richard Wagner zomrel v Benátkach 13. februára 1883 a je pochovaný vo vile Wahnfried v Bayreuthe. Jeho odkaz pretrváva v jeho hudbe, ktorá dodnes oslovuje a provokuje poslucháčov po celom svete.
tags: #Skladatel