V digitálnom veku, kde algoritmy a dáta riadia čoraz viac aspektov nášho života, sa občas objavia projekty, ktoré nás prinútia zamyslieť sa nad krehkosťou a zároveň silou týchto systémov. Jedným z takýchto projektov sa stal "Google Maps Hacks" nemeckého umelca Simona Weckerta. Jeho jednoduchý, no geniálny experiment odhalil prekvapujúcu zraniteľnosť systému Google Mapy, a to spôsobom, ktorý vyvolal údiv a zároveň podnietil dôležitú diskusiu o fungovaní moderných technológií.
V jadre Weckertovho projektu stála otázka: Ako jednoducho je možné manipulovať s rozsiahlym systémom, akým sú Google Mapy, a ovplyvniť tak vnímanie reality pre milióny používateľov? Odpoveď, ktorú našiel, bola prekvapivo jednoduchá a zároveň hlboká: 99 smartfónov a obyčajný vozík.
Začiatkom februára 2020 sa Simon Weckert vybral do ulíc Berlína s netradičným nákladom. Vo vozíku tlačil 99 smartfónov. Nie však bežných telefónov. Išlo o smartfóny so zapnutou funkciou určovania polohy a spustenou aplikáciou Google Mapy. Weckert si ich požičal od priateľov a známych, aby dosiahol dostatočný počet zariadení pre svoj experiment.
Jeho plán bol jednoduchý, no premyslený. Pomaly sa pohyboval ulicami Berlína s vozíkom plným aktívnych smartfónov. Neponáhľal sa, prechádzal sa bežnou chôdzou, pričom dbal na to, aby sa telefóny v košíku pohybovali spoločne a vytvárali dojem hromadného presunu. Dôležité bolo, že sa pohyboval v oblastiach, kde bežne dochádza k dopravnej premávke, ale v čase jeho experimentu boli tieto ulice relatívne prázdne.
Výsledok sa dostavil takmer okamžite. Google Mapy začali reagovať na koncentráciu 99 smartfónov ako na skutočnú dopravnú zápchu. Ulice, po ktorých sa Weckert pohyboval, sa v aplikácii používateľov Google Maps začali sfarbovať na červeno, signalizujúc hustú premávku a zápchu. Používatelia, ktorí si v tom čase otvorili Google Mapy v Berlíne, videli na miestach, kde sa nachádzal Weckert, červené čiary, napriek tomu, že v skutočnosti bola premávka plynulá a ulice prázdne.
Weckertov experiment nebol jednorazový. Opakoval ho na rôznych miestach a v rôznych časoch, pričom vždy dosiahol rovnaký výsledok. Dokázal tak systematicky a opakovane generovať falošné dopravné zápchy v Google Maps jednoduchým presunom 99 smartfónov. Jeho performance, ktorú nazval "Google Maps Hacks", sa stala virálnou a upútala pozornosť médií po celom svete.
Aby sme pochopili, prečo bol Weckertov experiment úspešný, je potrebné sa pozrieť na to, ako Google Mapy zbierajú a spracovávajú informácie o dopravnej situácii. Google Mapy využívajú anonymizované dáta o polohe od miliónov smartfónov po celom svete. Tieto dáta sú zbierané neustále a slúžia na odhadovanie aktuálnej hustoty premávky a rýchlosti vozidiel na rôznych cestách.
Algoritmus Google Maps funguje na princípe detekcie koncentrácie mobilných zariadení pohybujúcich sa pomalou rýchlosťou. Ak systém zaznamená na určitej ulici alebo úseku cesty vysokú koncentráciu smartfónov, ktoré sa pohybujú pomaly, vyhodnotí to ako dopravnú zápchu. Táto informácia sa následne zobrazí v aplikácii Google Maps pre všetkých používateľov v danej oblasti.
Weckert využil túto vlastnosť algoritmu vo svoj prospech. Koncentrácia 99 smartfónov pohybujúcich sa pomalou rýchlosťou bola pre algoritmus Google Maps dostatočne signifikantná, aby ju vyhodnotil ako skutočnú dopravnú zápchu. Systém nebol schopný rozlíšiť, či ide o skutočné vozidlá stojace v zápche, alebo o skupinu smartfónov pohybujúcich sa v košíku.
Dôležitým faktorom úspechu experimentu bola aj hustota smartfónov. 99 zariadení na relatívne malom priestore vytvorilo dostatočne silný signál pre systém Google Maps. Je pravdepodobné, že s menším počtom telefónov by efekt nebol taký výrazný, alebo by sa vôbec nedostavil. Experiment tak demonštroval, že aj relatívne malý počet zariadení, ak sú správne rozmiestnené a pohybujú sa koordinovane, môže ovplyvniť rozsiahle digitálne systémy.
Simon Weckert nie je len technologickým nadšencom, ale predovšetkým umelcom. Jeho projekt "Google Maps Hacks" spadá do oblasti mediálneho umenia a kritiky technológií. Weckert sa vo svojej tvorbe často zaoberá dopadom moderných technológií na spoločnosť, na naše vnímanie reality a na naše každodenné životy.
V tomto kontexte je "Google Maps Hacks" možné vnímať ako kritický komentár k algoritmickej povahe moderných systémov, k zbieraniu a spracovávaniu dát, a k moci, ktorú tieto systémy nadobúdajú. Weckertov experiment poukazuje na to, že aj rozsiahle a komplexné systémy, akými sú Google Mapy, sú postavené na algoritmoch, ktoré sú v podstate len sadou pravidiel a predpokladov. Tieto algoritmy môžu byť zraniteľné a môžu byť manipulované, ak sú ich princípy fungovania pochopené a zneužité.
Projekt tiež otvára otázky o dôvere v digitálne systémy a o vplyve digitálnych reprezentácií na naše vnímanie fyzického sveta. Google Mapy sa stali pre mnohých ľudí nepostrádateľným nástrojom pre navigáciu a orientáciu v priestore. Sú považované za spoľahlivý zdroj informácií o dopravnej situácii a o okolí. Weckertov experiment však ukazuje, že aj tento spoľahlivý zdroj informácií môže byť ľahko manipulovaný a že digitálna reprezentácia reality nemusí vždy zodpovedať skutočnosti.
Z umeleckého hľadiska je "Google Maps Hacks" performanciou, ktorá prepája digitálny a fyzický svet. Weckertova prechádzka s vozíkom plným smartfónov sa odohrávala vo fyzickom priestore Berlína, no jej dopad bol citeľný v digitálnom priestore Google Maps. Experiment tak demonštruje prepojenosť týchto dvoch svetov a ukazuje, ako môže fyzická akcia ovplyvniť digitálne reprezentácie a naopak.
Reakcia spoločnosti Google na Weckertov experiment bola prekvapivo pozitívna. Namiesto odsúdenia alebo bagatelizovania problému, Google verejne poďakoval Weckertovi za upozornenie na túto zraniteľnosť systému. V oficiálnom vyhlásení spoločnosť uviedla, že si váži kreatívne využitie ich nástrojov a že experiment im pomohol lepšie pochopiť fungovanie ich algoritmov a identifikovať potenciálne slabé miesta.
Google dokonca ocenil Weckertov projekt ako "kreatívne využitie máp" a uznal, že umenie, ako je toto, môže pomôcť ľuďom zamyslieť sa nad technológiami, ktoré používajú, a nad ich dopadom na spoločnosť. Táto reakcia ukazuje, že Google si uvedomuje dôležitosť otvorenej diskusie o technológiách a že je ochotný učiť sa z kritiky a podnetov, ktoré prichádzajú zvonku.
Napriek pozitívnej reakcii Google, Weckertov experiment poukázal na dôležitú otázku: Ako je možné zabezpečiť spoľahlivosť a odolnosť rozsiahlych digitálnych systémov voči manipulácii? Hoci Google Mapy po Weckertovom experimente pravdepodobne vylepšili svoje algoritmy, je otázne, či sa dá úplne zabrániť podobným formám manipulácie v budúcnosti. Vždy sa nájdu kreatívni jedinci, ktorí budú hľadať nové spôsoby, ako oklamať systémy a otestovať ich hranice.
Experiment tiež poukázal na širšie spoločenské a politické implikácie. Ak je možné takto jednoducho manipulovať s informáciami v Google Maps, aké ďalšie systémy a informácie môžu byť zraniteľné? A kto by mohol mať záujem na manipulácii s týmito systémami? Otázky o dezinformáciách, propagande a ovplyvňovaní verejnej mienky v digitálnom veku sú čoraz aktuálnejšie, a Weckertov projekt k nim prispel novým a originálnym spôsobom.
Projekt Simona Weckerta "Google Maps Hacks" presahuje rámec technologickej kuriozity. Otvára hlbšie filozofické a spoločenské otázky o povahe reality v digitálnom veku, o moci digitálnych reprezentácií a o úlohe umenia v kritickom skúmaní technológií.
V dobe, keď čoraz viac aspektov nášho života sa presúva do digitálneho priestoru, je dôležité zamyslieť sa nad tým, čo považujeme za realitu a ako ju vnímame. Google Mapy, sociálne siete, online spravodajstvo – to všetko sú digitálne reprezentácie reality, ktoré ovplyvňujú naše vnímanie sveta. Weckertov experiment nám pripomína, že tieto reprezentácie nie sú vždy objektívne a spoľahlivé, a že môžu byť manipulované a skreslené.
Projekt tiež poukazuje na moc algoritmov a na ich vplyv na naše životy. Algoritmy riadia čoraz viac procesov, od vyhľadávania informácií po rozhodovanie o úveroch a zamestnaní. Sú to komplexné systémy, ktorých fungovanie je často neprehľadné a nepochopiteľné. Weckertov experiment nám ukazuje, že aj tieto zdanlivo neosobné a objektívne algoritmy môžu byť zraniteľné a že ich výsledky môžu byť ovplyvnené vonkajšími faktormi.
V neposlednom rade je "Google Maps Hacks" príkladom umenia, ktoré má schopnosť odhaľovať skryté aspekty technológií a podnecovať kritické myslenie. Umenie nemusí byť len estetickým zážitkom, ale aj nástrojom pre spoločenskú kritiku a pre hlbšie pochopenie sveta okolo nás. Weckertov projekt je dôkazom, že umenie a technológie sa môžu navzájom inšpirovať a že dialóg medzi nimi je dôležitý pre rozvoj spoločnosti.
Simon Weckert svojím jednoduchým experimentom s 99 smartfónmi oklamal Google Mapy, ale zároveň odomkol dvere k dôležitej diskusii o technológiách, algoritmoch a našej digitálnej realite. Jeho projekt je pripomienkou, že v digitálnom veku je dôležité byť kritický, ostražitý a neustále sa zamýšľať nad tým, ako technológie formujú náš svet a naše životy.
tags: #Umelec