Neoklasicizmus v hudbe predstavuje významný smer 20. storočia, ktorý sa prejavil ako reakcia na prehnaný subjektivizmus a emocionálnu preexponovanosť neskorého romantizmu. Jeho cieľom bolo obnoviť ideály estetiky, kompozičnej techniky a výrazových prostriedkov, ktoré boli charakteristické pre obdobie klasicizmu, predovšetkým pre diela Wolfganga Amadea Mozarta a Josepha Haydna. Hoci sa inšpiroval aj Ludwigom van Beethovenom, jeho vplyv bol menej priamočiary.
Po prvej svetovej vojne prežívala spoločnosť rozsiahlu krízu hodnôt. Romantizmus s jeho dôrazom na individualizmus a emocionálnu hĺbku sa mnohým zdal ako prežitý a neschopný adekvátne reflektovať realitu. Neoklasicizmus preto ponúkal únik k jasnosti, objektivite a formálnej dokonalosti, ktoré boli vnímané ako protipól k romantickej neuróze a dezilúzii. Hľadal inšpiráciu v hudbe 18. storočia, ktorá bola považovaná za vrchol racionálneho a vyváženého umenia.
Neoklasicizmus sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými charakteristikami:
Medzi najvýznamnejších predstaviteľov neoklasicizmu patria:
Stravinskij je považovaný za jedného z hlavných iniciátorov neoklasicizmu. Jeho diela akoPulcinella (1920),Symfónia žalmov (1930) a operaŽivot zhýralca (1951) sú typickými príkladmi neoklasicistického štýlu. VPulcinelle Stravinskij prepracoval hudbu Giovanniho Battistu Pergolesiho, čím demonštroval svoj záujem o hudobnú minulosť.Symfónia žalmov je monumentálne dielo pre zbor a orchester, ktoré kombinuje neoklasicistické formy s náboženským obsahom.Život zhýralca je opera, ktorá sa inšpiruje hudbou Mozarta a Haydna, ale zároveň obsahuje moderné prvky.
Prokofjev bol ruský skladateľ, klavirista a dirigent. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších skladateľov 20. storočia. Medzi jeho najznámejšie diela patria baletyRomeo a Júlia aPopoluška, operaLáska k trom oranžom, klavírne koncerty a symfónie. Prokofjevov hudobný štýl je charakteristický svojou melodickosťou, rytmickou energiou a ironickým humorom. Hoci nebol striktne neoklasicistický skladateľ, niektoré jeho diela, ako napríkladSymfónia č. 1 "Klasická" (1917), vykazujú neoklasicistické tendencie. Táto symfónia je zámernou imitáciou štýlu Haydna a Mozarta.
Hindemith bol nemecký skladateľ, violista a pedagóg. Bol významným predstaviteľom Novej vecnosti (Neue Sachlichkeit), smeru, ktorý sa snažil o objektivitu a funkčnosť v umení. Jeho diela sú často charakteristické svojou kontrapunktickou prepracovanosťou a využitím disonancií. Hoci sa Hindemith nepovažoval za striktného neoklasicistu, jeho hudba vykazuje mnohé spoločné rysy s týmto smerom, najmä v dôraze na formálnu štruktúru a objektivitu. Príkladom neoklasicistických tendencií v jeho tvorbe jeMathis der Maler (1934-35), opera a symfónia inšpirovaná životom maliara Matthiasa Grünewalda.
Milhaud bol francúzsky skladateľ, člen skupiny "Les Six". Jeho hudba je charakteristická svojou polytonalitou a využitím jazzových prvkov. Milhaud bol veľmi plodný skladateľ, ktorý napísal diela rôznych žánrov, od opier a baletov až po komornú hudbu a piesne. Jeho neoklasicistické diela, ako napríkladLe Boeuf sur le Toit (1919), balet s využitím juhoamerických melódií, kombinujú neoklasicistické formy s modernými prvkami.
Honegger bol švajčiarsko-francúzsky skladateľ, tiež člen skupiny "Les Six". Jeho hudba je charakteristická svojou dramatickosťou a expresívnosťou. Honegger sa inšpiroval rôznymi zdrojmi, od barokovej hudby až po moderný priemysel. Jeho neoklasicistické diela, ako napríkladSymfónia č. 2 (1941), kombinujú neoklasicistické formy s osobným a expresívnym štýlom.
Francúzsky skladateľ a pianista, ktorý bol rovnako ako Milhaud a Honegger členom skupiny "Les Six". Jeho hudba je známa svojou eleganciou, melodickou invenciou a zmyslom pre humor. Poulencov neoklasicizmus sa prejavuje v jeho záľube v jasných formách, harmonickej jednoduchosti a vplyvoch francúzskej hudby 18. storočia. Príkladom je jehoKoncert pre dva klavíry a orchester (1932), ktoré kombinuje neoklasicistické prvky s moderným zvukom.
Hoci je Bartók primárne známy pre svoj prínos k etnomuzikológii a pre jeho diela inšpirované ľudovou hudbou, aj v jeho tvorbe možno nájsť neoklasicistické prvky. JehoHudba pre sláčikové nástroje, bicie a čelestu (1936) kombinuje moderné techniky s klasickými formami a štruktúrami.
Okrem diel spomenutých pri jednotlivých skladateľoch, medzi ďalšie významné diela neoklasicizmu patria:
Neoklasicizmus mal významný vplyv na hudobný vývoj 20. storočia. Pomohol oslobodiť hudbu od prehnaného subjektivizmu a emocionálnej preexponovanosti romantizmu a otvoril cestu k novým formám a výrazovým prostriedkom. Hoci sa neoklasicizmus ako samostatný smer postupne vytratil, jeho vplyv je stáleBadateľný v tvorbe mnohých súčasných skladateľov.
Je dôležité rozlišovať neoklasicizmus od iných hudobných smerov 20. storočia. Napríklad:
Neoklasicizmus je komplexný a mnohostranný hudobný smer, ktorý zohral dôležitú úlohu v dejinách hudby 20. storočia. Jeho dôraz na formálnu dokonalosť, objektivitu a inšpiráciu v hudobnej minulosti prispel k obohateniu hudobného jazyka a otvoril cestu k novým možnostiam tvorby. Napriek tomu, že sa ako samostatný smer postupne vytratil, jeho vplyv je stále badateľný v tvorbe mnohých súčasných skladateľov a je dôležitou súčasťou hudobného dedičstva 20. storočia.
tags: #Hudba