Divadlo Jonáša Záborského v Prešove (DJZ) sa už dlhodobo profiluje ako scéna, ktorá sa nebojí uvádzať pôvodné slovenské muzikály. Nikola Šuhaj, titul, ktorý mal premiéru už pred niekoľkými rokmi (konkrétne v roku 2017), sa stal jedným z jeho kľúčových diel a dodnes rezonuje v povedomí divákov. Táto recenzia sa zameriava na predstavenie, ktoré sa konalo 24. januára, a snaží sa zhodnotiť ho z rôznych uhlov pohľadu.
Samotný príbeh Nikolu Šuhaja je inšpirovaný legendou o zbojníkovi Nikolovi Šuhajovi, známom aj ako Nikola Šuhaj Loupežník. Príbeh sa odohráva v medzivojnovom období na Podkarpatskej Rusi a sleduje osudy mladého muža, ktorý sa rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Jeho motívom je chudoba, bezprávie a túžba po lepšom živote pre seba a svoju milovanú Eržiku. Zbojnícky život Nikolu Šuhaja je plný dobrodružstiev, ale aj násilia a tragédie. Muzikál sa snaží vykresliť komplexný portrét tejto kontroverznej postavy, pričom sa nevyhýba ani kritickému pohľadu na jeho činy. Okrem hlavnej dejovej línie sa muzikál venuje aj témam lásky, priateľstva, zrady a spoločenskej nespravodlivosti.
Režijné spracovanie zohráva kľúčovú úlohu pri interpretácii tohto komplikovaného príbehu. Dôležité je, ako režisér uchopí postavu Nikolu Šuhaja, aký dôraz kladie na jednotlivé motívy a ako pracuje s emóciami divákov. Scénografia a kostýmy prispievajú k vytvoreniu autentickej atmosféry Podkarpatskej Rusi 20. rokov. Hudobné čísla a choreografie sú neoddeliteľnou súčasťou muzikálu a mali by umocňovať dramatický účinok predstavenia. V prípade prešovského DJZ je dôležité zhodnotiť, ako sa tvorcom podarilo skĺbiť všetky tieto zložky do jedného celku.
Herecké obsadenie je pre úspech muzikálu kľúčové. Predstaviteľ Nikolu Šuhaja musí byť presvedčivý ako zbojník, ale aj ako milujúci muž. Jeho herecký výkon by mal byť plný energie, emócií a charizmy. Rovnako dôležitá je aj predstaviteľka Eržiky, ktorá musí stvárniť ženu, ktorá je ochotná obetovať všetko pre lásku. Ostatné postavy, ako napríklad zbojníci, žandári a dedinčania, dotvárajú obraz vtedajšej spoločnosti a prispievajú k celkovému dojmu z predstavenia. Individuálne herecké výkony je potrebné hodnotiť nielen z hľadiska talentu, ale aj z hľadiska toho, ako sa herci dokážu zžiť so svojimi rolami a ako ich interpretujú.
Hudba je neoddeliteľnou súčasťou muzikálu a zohráva dôležitú úlohu pri rozprávaní príbehu. Melódie by mali byť chytľavé, emotívne a zároveň by mali rešpektovať folklórne motívy Podkarpatskej Rusi. Texty piesní by mali byť zrozumiteľné, poetické a mali by dopĺňať dej. Orchester a speváci by mali byť zohratí a mali by dokázať sprostredkovať divákom všetky emócie, ktoré hudba vyjadruje. Hodnotí sa originalita hudobných motívov, ich prepojenie s dejom a celkový dojem z hudobnej produkcie.
Konkrétne predstavenie z 24. januára bolo z hľadiska režijného uchopenia veľmi dynamické. Režisér sa zameral na vykreslenie kontrastu medzi životom zbojníkov v horách a životom chudobných dedinčanov. Scénografia bola pomerne jednoduchá, ale funkčná, a kostýmy boli autentické a dotvárali atmosféru doby. Herecké výkony boli na vysokej úrovni, predovšetkým predstaviteľ Nikolu Šuhaja bol veľmi presvedčivý. Jeho herecký výkon bol plný energie a emócií a dokázal divákov vtiahnuť do deja. Predstaviteľka Eržiky bola taktiež veľmi dobrá a ich spoločné scény boli plné vášne a lásky. Hudobná stránka predstavenia bola taktiež veľmi kvalitná. Melódie boli chytľavé a emotívne a texty piesní boli zrozumiteľné a poetické. Orchester a speváci boli zohratí a dokázali sprostredkovať divákom všetky emócie, ktoré hudba vyjadrovala.
Medzi silné stránky predstavenia patrí predovšetkým herecké obsadenie, hudobná stránka a dynamické režijné spracovanie. Slabšou stránkou bola občasná nevyváženosť medzi dramatickými a komediálnymi prvkami. Niektoré vtipy pôsobili rušivo a nehodili sa do celkového konceptu predstavenia. Taktiež by sa dalo popracovať na detailnejšom vykreslení niektorých vedľajších postáv.
Celkovo však predstavenie zanechalo v divákoch silný dojem. Príbeh Nikolu Šuhaja je stále aktuálny a rezonuje v povedomí ľudí. Muzikál sa snaží poukázať na problémy spoločenskej nespravodlivosti, chudoby a bezprávia. Zároveň je to aj príbeh o láske, priateľstve a obetavosti. Divadlo Jonáša Záborského v Prešove opäť potvrdilo, že patrí medzi popredné slovenské scény, ktoré sa neboja uvádzať pôvodné muzikály a ktoré dokážu osloviť široké publikum.
Pre hlbšie pochopenie kvality predstavenia je dôležité pozrieť sa naň z viacerých uhlov pohľadu:
Predstavenie pokrýva hlavné udalosti zo života Nikolu Šuhaja, ale mohlo by sa viac zamerať na historický kontext a spoločenské pozadie vtedajšej doby. Taktiež by bolo zaujímavé hlbšie preskúmať psychológiu hlavného hrdinu a jeho motívy.
Predstavenie sa drží základných faktov o živote Nikolu Šuhaja, ale niektoré detaily sú upravené pre potreby dramatizácie. Je dôležité si uvedomiť, že ide o umeleckú interpretáciu a nie o dokumentárnu rekonštrukciu.
Dej predstavenia je logický a zrozumiteľný. Jednotlivé scény na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený príbeh. Motivácia postáv je jasná a zrozumiteľná.
Predstavenie je zrozumiteľné pre široké publikum. Jazyk je jednoduchý a priamočiary. Hudobné čísla sú chytľavé a ľahko zapamätateľné. Režijné spracovanie je dynamické a pútavé.
Predstavenie je založené na historických faktoch a legendách o Nikolovi Šuhajovi. Tvorcovia sa snažili o autentické zobrazenie vtedajšej doby. Herecké výkony sú presvedčivé a vierohodné.
Text recenzie sa snaží postupovať od konkrétnych dojmov z predstavenia k všeobecnejšiemu zhodnoteniu. Začína sa opisom deja a inscenácie, pokračuje hodnotením hereckých výkonov a hudobnej stránky a končí celkovým dojmom a vplyvom na diváka.
Recenzia sa snaží byť zrozumiteľná pre široké publikum, od bežných divákov až po odborníkov na divadlo. Používa jednoduchý jazyk a vyhýba sa odborným termínom.
Recenzia sa snaží vyhýbať klišé a mylným predstavám o Nikolovi Šuhajovi. Namiesto toho sa zameriava na komplexný portrét tejto kontroverznej postavy, pričom sa nevyhýba ani kritickému pohľadu na jeho činy.
tags: #Divadlo