Otázka obľúbenej piesne Tomáša Garrigue Masaryka, prvého prezidenta Československej republiky, nie je jednoduchá a priamočiara. Nenájdeme jednoznačný záznam, v ktorom by Masaryk explicitne vyhlásil: "Toto je moja najobľúbenejšia pieseň." Napriek tomu, pátranie po hudobných preferenciách tejto významnej osobnosti a kontexte doby, v ktorej žil, nám môže poskytnúť fascinujúci pohľad na jeho hodnoty, vkus a na hudbu, ktorá ho mohla oslovovať.
Je dôležité hneď na začiatku zdôrazniť, že na rozdiel od súčasných osobností, kde sú ich obľúbené piesne často verejne známe prostredníctvom sociálnych médií alebo rozhovorov, v Masarykovej dobe neexistovali takéto mechanizmy verejnej sebaprezentácie v hudobnej oblasti. Zanechané písomné pramene, ako korešpondencia, prejavy či spomienky súčasníkov, sa primárne zameriavajú na Masarykove politické, filozofické a sociálne názory. Priame zmienky o jeho obľúbenej piesni sú vzácne, ak vôbec existujú.
Preto sa musíme vydať cestou nepriamych indícií, kontextuálnej analýzy a pochopenia dobovej hudobnej scény, aby sme sa aspoň priblížili k odpovedi na otázku, aká pieseň mohla byť blízka srdcu T. G. Masaryka.
Masarykov život spadá do obdobia prelomu 19. a 20. storočia, teda do čias národného obrodenia, formovania moderných národov a budovania národnej identity. Hudba v tomto období zohrávala kľúčovú rolu pri prebúdzaní národného povedomia a posilňovaní vlastenectva. Je preto logické predpokladať, že Masaryk, ako silný národovec a intelektuál, vnímal hudbu aj v tomto kontexte.
Dominantnými hudobnými žánrami v jeho dobe boli:
Je pravdepodobné, že Masarykov hudobný vkus bol formovaný týmto dobovým kontextom. Ako vzdelaný človek mal pravdepodobne blízky vzťah ku klasickej hudbe, no zároveň je možné, že si cenil aj národné piesne pre ich vlastenecký a kultúrny význam.
Ak hľadáme pieseň, ktorá by mohla byť symbolicky spojená s T. G. Masarykom, nemôžeme obísť štátnu hymnu Československej republiky –"Kde domov můj?" Hoci táto pieseň nebola napísaná priamo pre Masaryka, stala sa hymnou štátu, ktorý on spoluzakladal a ktorému bol prvým prezidentom. Je preto prirodzené predpokladať, že k tejto piesni mal Masaryk osobitý vzťah.
Pieseň "Kde domov můj?" vznikla v roku 1834 ako súčasť divadelnej hry "Fidlovačka aneb Žádný hněv a žádná rvačka". Autorom hudby je František Škroup a text napísal Josef Kajetán Tyl. Melódia a text piesne sa rýchlo stali obľúbenými a v období národného obrodenia získali silný symbolický význam. Po vzniku Československa v roku 1918 sa "Kde domov můj?" stala štátnou hymnou českej časti republiky, pričom slovenská časť bola reprezentovaná piesňou "Nad Tatrou sa blýska". Neskôr boli tieto dve piesne spojené do jednej štátnej hymny Československa.
Text piesne "Kde domov můj?" oslavuje krásu českej krajiny a zdôrazňuje hodnoty ako mier, pokoj a národnú hrdosť. Tieto hodnoty sú v súlade s Masarykovým humanitným a demokratickým presvedčením. Je preto možné, že hoci "Kde domov můj?" nebola Masarykovou osobne vybranou obľúbenou piesňou, stala sa pre neho symbolom štátu, ktorý reprezentoval a s ktorého ideálmi sa stotožňoval.
Okrem štátnej hymny je pravdepodobné, že Masaryka oslovovali aj ďalšie piesne z obdobia národného obrodenia. Tieto piesne často vyjadrovali túžbu po národnej slobode, sociálnej spravodlivosti a kultúrnej identite. Medzi takéto piesne patria napríklad:
Je dôležité si uvedomiť, že v dobe T. G. Masaryka neexistoval masový populárny hudobný priemysel v dnešnom zmysle. Hudba bola viac spojená s folklórom, národnými tradíciami, klasickou kultúrou a náboženským životom. Jeho hudobný vkus bol pravdepodobne formovaný týmito vplyvmi.
Masaryk bol známy svojím širokým kultúrnym rozhľadom a záujmom o umenie. Hoci sa primárne venoval filozofii, politike a sociálnym vedám, je zrejmé, že si uvedomoval význam umenia a kultúry pre rozvoj spoločnosti a národnej identity. Podporoval umelcov a intelektuálov a snažil sa o kultúrny rozvoj novovzniknutého štátu.
Jeho filozofia humanizmu a demokracie sa prejavovala aj v jeho prístupe ku kultúre. Cenil si hodnoty ako sloboda prejavu, tolerancia a otvorenosť voči rôznym kultúrnym vplyvom. Preto je pravdepodobné, že jeho hudobný vkus bol eklektický a neobmedzoval sa len na jeden žáner. Mohol oceniť krásu klasickej hudby, silu národných piesní, ale aj jednoduchosť a úprimnosť ľudovej hudby.
Hoci nemáme priamy dôkaz o konkrétnej obľúbenej piesni T. G. Masaryka, pátranie po hudobnom kontexte jeho doby, jeho hodnotách a jeho vzťahu ku kultúre nám umožňuje aspoň čiastočne rekonštruovať, aký druh hudby ho mohol oslovovať. Štátna hymna "Kde domov můj?" sa javí ako symbolická pieseň, ktorá reprezentuje štát, ktorý Masaryk spoluzakladal a s ktorého ideálmi sa stotožňoval. Piesne národného obrodenia, cirkevná hudba a klasická hudba tiež mohli byť súčasťou jeho hudobného sveta.
Namiesto hľadania jednej konkrétnej piesne je možno dôležitejšie pochopiť, že Masarykov hudobný vkus bol pravdepodobne komplexný a formovaný dobovými, kultúrnymi a osobnými faktormi. Hudba pre neho mohla byť nielen zdrojom estetického zážitku, ale aj prostriedkom na posilňovanie národného povedomia, vyjadrovanie duchovných hodnôt a prežívanie emócií. A práve v tomto širšom kontexte môžeme hľadať melódiu prezidentovho srdca.
tags: #Piesen