Meno Ondreja Dema je v slovenskom kontexte neodmysliteľne spojené s folklórnou hudbou a rozhlasovým éterom. Jeho rozsiahla práca redaktora, autora a moderátora v Československom rozhlase, neskôr Slovenskom rozhlase, zanechala hlbokú stopu v popularizácii a uchovávaní slovenskej ľudovej hudobnej tradície. Demo nebol len pasívnym prenášačom hudby, ale aktívnym tvorcom, ktorý formoval poslucháčsky vkus a výrazne prispel k dokumentácii a archivácii folklórneho bohatstva Slovenska.
Jedným z najvýraznejších a najdlhšie trvajúcich Demových projektov bol rozhlasový cyklusKlenotnica ľudovej hudby. Tento cyklus, ktorý sa prvýkrát objavil vo vysielaní v roku 1966 a s poslucháčmi sa lúčil až v roku 1993, sa stal synonymom pre kvalitnú a erudovane prezentovanú folklórnu hudbu v rozhlase. Pôvodne plánovaný ako jednoročný projekt, Klenotnica si rýchlo získala obrovskú popularitu a stala sa pevnou súčasťou rozhlasového programu na takmer tri desaťročia. Za týmto úspechom stála nielen Demova znalosť problematiky a cit pre výber hudby, ale aj jeho schopnosť pútavo a zrozumiteľne sprostredkovať poslucháčom kontext a hĺbku ľudovej piesne.
Klenotnica ľudovej hudby nebola len zbierkou piesní. Bol to komplexný cyklus, ktorý zahŕňal rôzne formáty – od tematických relácií zameraných na konkrétne regióny, hudobné nástroje, alebo žánre, až po profily významných osobností slovenskej folkloristiky a interpretov ľudovej hudby. Demo v rámci Klenotnice využíval bohatý rozhlasový archív, ale aj vlastné terénne nahrávky a rozhovory, čím vytváral živý a dynamický obraz slovenskej ľudovej hudby. Program kládol dôraz na autenticitu a interpretačnú vernosť, pričom predstavoval poslucháčom nielen známe piesne, ale aj menej frekventované, no rovnako hodnotné folklórne skvosty.
Demova práca v rozhlase sa však neobmedzovala len na Klenotnicu ľudovej hudby. Jeho prínos k slovenskej kultúre spočíva aj v rozsiahlej archivárskej činnosti. Počas štyroch desaťročí pôsobenia v rozhlasovej Redakcii ľudovej hudby (kam nastúpil už v roku 1953) obohatil rozhlasový archív o tisícky záznamov. Tieto nahrávky predstavujú neoceniteľný dokumentárny materiál, ktorý zachytáva unikátne prejavy tradičnej ľudovej kultúry v jej autentickej podobe. Demo sa aktívne venoval terénnemu nahrávaniu, cestoval po Slovensku a zaznamenával spev, inštrumentálnu hudbu, rozprávania a zvyky priamo v ich prirodzenom prostredí. Týmto spôsobom sa mu podarilo zachrániť pre budúce generácie mnohé prejavy ľudovej kultúry, ktoré by inak boli nenávratne stratené.
Rozsah a význam Demových archívnych nahrávok je ťažké preceňovať. Jeho práca predstavuje základný kameň pre etnomuzikologický výskum, štúdium slovenskej folkloristiky a pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o tradičnú kultúru. Archívne nahrávky Ondreja Dema nie sú len suchými záznamami. Sú to živé svedectvá o minulosti, ktoré nám umožňujú nahliadnuť do bohatstva a rozmanitosti slovenskej ľudovej kultúry, pochopiť jej vývoj a prepojenie s súčasnosťou.
Ďalším kľúčovým aspektom Demovej práce v rozhlase boli rozhovory. Ako skúsený redaktor a moderátor mal dar nadviazať kontakt s ľuďmi a viesť pútavé a informatívne rozhovory. V rámci Klenotnice ľudovej hudby, ale aj v iných rozhlasových formátoch, realizoval množstvo rozhovorov s významnými osobnosťami slovenskej folkloristiky, hudobníkmi, spevákmi, zberateľmi a ďalšími aktérmi folklórneho sveta. Tieto rozhovory prinášali poslucháčom nielen informácie o konkrétnych osobnostiach a ich práci, ale aj hlbší kontext a porozumenie pre folklórnu hudbu a jej miesto v spoločnosti.
Demo vo svojich rozhovoroch dokázal kombinovať odborný prístup s ľudským rozmerom. Vedel klásť relevantné otázky, ale zároveň vytváral atmosféru dôvery a otvorenosti, vďaka čomu sa jeho respondenti často delili o osobné skúsenosti, postrehy a názory. Rozhovory s Ondrejom Demom tak boli nielen zdrojom informácií, ale aj cenným dokumentom doby, ktorý zachytával atmosféru folklórneho hnutia a jeho premeny v priebehu desaťročí. Tieto rozhovory zároveň slúžili ako platforma pre prezentáciu nových talentov a pre dialóg medzi generáciami folkloristov.
Ondrej Demo nebol len rozhlasový redaktor. Bol to predovšetkým odborník na folklór, etnomuzikológ, zbormajster a človek s hlbokým citom pre ľudovú hudbu. Jeho prínos k slovenskej kultúre je mnohostranný. Prostredníctvom rozhlasovej práce, najmä cyklu Klenotnica ľudovej hudby, archívnych nahrávok a rozhovorov, spopularizoval slovenskú ľudovú hudbu medzi širokou verejnosťou, prispel k jej uchovávaniu a dokumentácii, a vytvoril platformu pre dialóg a výmenu skúseností v rámci folklórneho hnutia.
Demo dokázal spojiť odbornú erudíciu s popularizačným talentom. Jeho relácie boli prístupné a zrozumiteľné pre široké publikum, od laických poslucháčov až po odborníkov. Nebál sa vysvetľovať zložitejšie koncepty, ale robil to vždy s ohľadom na poslucháčsky vkus a úroveň poznania. Jeho cieľom nebolo len informovať, ale aj inšpirovať, nadchnúť a prebudiť záujem o slovenskú ľudovú kultúru. Vďaka tomu sa Klenotnica ľudovej hudby stala fenoménom a Ondrej Demo legendou slovenského rozhlasu.
Ondrej Demo zomrel v decembri 2020 vo veku nedožitých 94 rokov. Jeho odchod znamenal stratu pre slovenskú kultúru, no jeho odkaz zostáva živý. Archívne nahrávky a rozhovory, ktoré zanechal, sú stále prístupné a slúžia ako zdroj poznania a inšpirácie pre súčasných folkloristov, hudobníkov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o slovenskú ľudovú kultúru. Klenotnica ľudovej hudby, hoci už nevysiela, ostáva v pamäti mnohých poslucháčov ako symbol kvalitnej a erudovanej rozhlasovej folkloristiky. Demo svojou prácou položil základy pre ďalší rozvoj rozhlasového vysielania o folklórnej hudbe na Slovensku a inšpiroval mnohých mladších redaktorov a odborníkov.
Dedičstvo Ondreja Dema je nielen v rozsiahlych archívnych zbierkach a rozhlasových reláciách, ale aj v jeho prístupe k práci, v jeho profesionalite, erudícii a v hlbokom ľudskom prístupe k folklórnej hudbe a jej interpretom. Bol to človek, ktorý veril v silu a hodnotu tradičnej kultúry a ktorý sa celým svojim životom zaslúžil o jej uchovanie a šírenie. Jeho práca je dôkazom toho, že folklórna hudba nie je len reliktom minulosti, ale živou a dynamickou súčasťou slovenskej kultúry, ktorá má čo povedať aj súčasnej generácii.
Je dôležité zdôrazniť, že Ondrej Demo nebol len človekom, ktorý zaznamenával a prezentoval folklór. Bol to aj človek, ktorý kriticky myslel o vývoji folklórnej scény, ktorý sa zamýšľal nad jej premenami a ktorý sa snažil hľadať nové cesty pre jej prezentáciu a zachovanie. Jeho prístup bol komplexný a zahrňoval nielen hudobnú stránku, ale aj sociálny, kultúrny a historický kontext. Vďaka tomu jeho práca presahuje rámec bežnej rozhlasovej produkcie a má trvalú hodnotu pre slovenskú kultúru.
V kontexte dnešnej doby, keď sa čoraz viac hovorí o globalizácii a o strate kultúrnej identity, je odkaz Ondreja Dema ešte aktuálnejší. Jeho práca nám pripomína, aké dôležité je uchovávať a chrániť naše kultúrne dedičstvo, a aké hodnotné je poznávať a prežívať krásu a bohatstvo tradičnej ľudovej kultúry. Ondrej Demo nám ukázal, že folklórna hudba nie je len pre úzky okruh odborníkov, ale pre všetkých, ktorí sú otvorení kráse, autenticite a hĺbke ľudského prejavu.
Jeho životná cesta a práca v rozhlase sú inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa venujú kultúre, médiám a folklóru. Ondrej Demo nám zanechal bohaté dedičstvo, ktoré je potrebné nielen uchovávať, ale aj ďalej rozvíjať a interpretovať v kontexte súčasnej doby. Jeho meno a jeho práca by mali byť trvalo zapísané v dejinách slovenskej kultúry ako príklad výnimočného človeka, ktorý svoj život zasvätil folklórnej hudbe a jej rozhlasovej prezentácii.
V závere možno konštatovať, že Ondrej Demo bol kľúčovou postavou slovenskej rozhlasovej folkloristiky. Jeho práca v rozhlase, najmä cyklus Klenotnica ľudovej hudby, archívne nahrávky a rozhovory, predstavujú neoceniteľný prínos k slovenskej kultúre. Jeho odbornosť, erudícia, popularizačný talent a ľudský prístup k folklórnej hudbe z neho urobili legendu slovenského rozhlasu a jeho odkaz zostáva živý a inšpiratívny aj pre budúce generácie.
tags: #Hudba