Staroveká Palmyra, oáza uprostred Sýrskej púšte, bola po stáročia križovatkou civilizácií a významným centrom obchodu a kultúry. Medzi jej najvýznamnejšie pamiatky patrí rímske divadlo z 2. storočia n. l., majstrovské dielo rímskej architektúry a svedectvo bohatej histórie mesta. Bohužiaľ, toto divadlo, spolu s ďalšími neoceniteľnými pamiatkami Palmyry, sa stalo obeťou ničivej vojny a terorizmu, čím sa zapísalo do smutných kapitol kultúrneho dedičstva ľudstva.
Rímske divadlo v Palmyre, datované do 2. storočia n. l., bolo postavené v období rozkvetu mesta pod rímskou nadvládou. Jeho poloha v centre kolonádového námestia, pri južnej bráne Palmyry, svedčí o jeho dôležitosti v urbanistickej štruktúre starovekého mesta. Divadlo bolo situované juhozápadne od Veľkej kolonády, jednej z hlavných osí Palmyry, a čelilo smerom kcardo maximus, hlavnej rímskej ceste.
Architektúra divadla plne zodpovedala typickému rímskemu divadelnému štýlu západného typu. Hľadisko, pôvodne polkruhového tvaru, bolo navrhnuté pre tisíce divákov a umožňovalo vynikajúcu viditeľnosť a akustiku pre všetkých prítomných. Hoci presná kapacita divadla nie je s istotou známa, jeho rozmery svedčia o monumentálnosti stavby a o dôležitosti divadelných predstavení a verejných zhromaždení v živote Palmyry.
Pódium divadla, známe akoproscenium, bolo bohato zdobené. Predná stena pódia bola kedysi ozdobená desiatimi oblúkovými a deviatimi obdĺžnikovými výklenkami, ktoré sa striedali a vytvárali dynamický architektonický prvok. Tieto výklenky pravdepodobne obsahovali sochy bohov, cisárov alebo významných osobností Palmyry, čím dotvárali majestátny dojem z divadla a zdôrazňovali jeho význam ako centra kultúrneho a spoločenského života.
Materiály použité na stavbu divadla boli typické pre rímsku architektúru v regióne. Použitý bol lokálny kameň, pravdepodobne vápenec, ktorý bol opracovaný a usporiadaný do precíznych blokov. Rímski stavitelia boli majstri v používaní betónu a tehál, ale v Palmyre, kde bol kameň dostupný, sa uprednostňoval tento tradičný materiál. Konštrukcia divadla zohľadňovala terén a využívala svah na vytvorenie hľadiska, čo bolo bežnou praxou pri stavbe rímskych divadiel.
Palmyra, známa aj ako "Nevesta púšte", má bohatú históriu siahajúcu do druhého tisícročia pred naším letopočtom. Jej strategická poloha na obchodných cestách spájajúcich Východ a Západ z nej urobila prosperujúce a multikultúrne mesto. Palmyra prekvitala pod seleukovskou a neskôr rímskou nadvládou. V 1. storočí n. l. sa stala súčasťou Rímskej ríše a zažila obdobie nebývalého rozkvetu. Mesto sa stalo významným centrom obchodu, kultúry a umenia, pričom si zachovalo svoju jedinečnú identitu, ktorá spájala rímske a orientálne vplyvy.
Palmyra dosiahla svoj vrchol v 2. a 3. storočí n. l. V tomto období boli postavené mnohé z jej najvýznamnejších pamiatok, vrátane rímskeho divadla, Belovho chrámu, Baalšamínovho chrámu a monumentálnej Veľkej kolonády. Palmyra bola známa svojou toleranciou, kozmopolitnou atmosférou a jedinečným umením, ktoré kombinovalo rímske, grécke, perzské a lokálne vplyvy. Mesto bolo riadené senátom a malo rozsiahlu autonómiu v rámci Rímskej ríše.
V 3. storočí n. l. sa Palmyra stala centrom Palmyrskej ríše pod vedením kráľovnej Zenobie, ktorá sa vzbúrila proti Rímu. Hoci bola Zenobia porazená a Palmyra opäť začlenená do Rímskej ríše, mesto si zachovalo svoj význam až do byzantského obdobia a neskôr, pod arabskou nadvládou. Postupne však Palmyra stratila svoj pôvodný lesk a upadla do zabudnutia, až kým ju v 17. storočí znovuobjavili európski cestovatelia.
V 20. storočí sa Palmyra stala významnou archeologickou lokalitou a obľúbenou turistickou destináciou. Jej pamiatky, vrátane rímskeho divadla, priťahovali návštevníkov z celého sveta, ktorí obdivovali ich krásu a historický význam. Palmyra bola v roku 1980 zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, čím sa potvrdila jej mimoriadna univerzálna hodnota pre ľudstvo.
Žiaľ, pokoj a prosperita Palmyry boli v 21. storočí narušené sýrskou občianskou vojnou. V roku 2015 sa mesto dostalo pod kontrolu teroristickej organizácie Islamský štát (ISIS). Počas ich okupácie sa Palmyra stala dejiskom kultúrneho barbarstva. Extrémisti z ISIS považovali staroveké pamiatky za modloslužobnícke a zámerne ich ničili. Ich cieľom bolo vymazať históriu a kultúrne dedičstvo, čím chceli demonštrovať svoju moc a presadzovať svoju extrémistickú ideológiu.
Rímske divadlo v Palmyre sa stalo jedným z hlavných cieľov ničenia. V roku 2015 a 2016 ISIS zámerne poškodil a zničil časti divadla, vrátane prednej steny pódia (proscenium). Použili výbušniny na rozsiahle poškodenie architektonických prvkov a ozdobných prvkov. Sateltiné snímky a videozáznamy potvrdili rozsah škôd a ukázali, že kedysi dobre zachovalá predná stena pódia bola ťažko poškodená. Niektoré z výklenkov a sôch boli zničené, čím sa nenávratne stratila časť umeleckej a historickej hodnoty divadla.
ISIS využíval rímske divadlo aj na propagandistické účely. Na pódiu divadla organizovali verejné popravy a natáčali propagandistické videá, ktoré šírili po internete. Divadlo, ktoré bolo kedysi symbolom kultúry a civilizácie, sa tak stalo dejiskom brutálnych činov a nástrojom teroru. Tento cynický akt znesvätenia pamiatky bol šokom pre medzinárodné spoločenstvo a odsúdený ako zločin proti kultúrnemu dedičstvu ľudstva.
Zničenie rímskeho divadla v Palmyre nebolo izolovaným incidentom. ISIS systematicky ničilo kultúrne pamiatky v celom regióne, ktorý ovládali, vrátane starovekých miest v Sýrii a Iraku. Ich cieľom bolo vymazať predislamskú históriu a zničiť symboly iných kultúr a náboženstiev. Toto kultúrne čistenie bolo súčasťou ich širšej stratégie teroru a snahy o vytvorenie totalitného kalifátu.
Po oslobodení Palmyry sýrskymi vládnymi silami v roku 2016 sa začali snahy o obnovu zničených pamiatok. Medzinárodné organizácie, ako UNESCO, a odborníci z rôznych krajín sa zapojili do procesu dokumentácie škôd, stabilizácie pamiatok a plánovania rekonštrukcie. Obnova Palmyry je náročný a dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje rozsiahle finančné prostriedky, odborné znalosti a medzinárodnú spoluprácu.
V prípade rímskeho divadla sa predpokladá, že časť zničených prvkov by mohla byť obnovená. Odborníci pracujú na zhodnotení škôd a na vypracovaní plánu rekonštrukcie. Použitie moderných technológií, ako sú 3D skenovanie a digitálna rekonštrukcia, môže pomôcť pri obnove divadla do jeho pôvodnej podoby. Dôležitým aspektom obnovy je aj zachovanie autenticity a historickej hodnoty pamiatky, preto sa uprednostňujú tradičné stavebné techniky a materiály, pokiaľ je to možné.
Obnova Palmyry nie je len o rekonštrukcii pamiatok, ale aj o obnovení kultúrneho života a identity mesta. Palmyra má potenciál opäť sa stať centrom kultúry a turizmu, a pripomínať svetu dôležitosť kultúrneho dedičstva a mierového spolužitia. Obnova rímskeho divadla má symbolický význam, pretože predstavuje nádej na obnovu a prekonanie barbarstva a vojnového ničenia.
Príbeh rímskeho divadla v Palmyre je tragický, ale zároveň aj inšpirujúci. Je to príbeh o zničení a strate, ale aj o odolnosti, nádeji a odhodlaní obnoviť kultúrne dedičstvo pre budúce generácie. Palmyra a jej rímske divadlo zostávajú dôležitým svedectvom histórie ľudstva a pripomienkou toho, aké dôležité je chrániť kultúrne pamiatky pred vojnou, terorizmom a barbarstvom. Ich obnova je nielen archeologickou a stavebnou úlohou, ale aj morálnou povinnosťou voči minulosti a budúcnosti.
Snahy o obnovu Palmyry, vrátane rímskeho divadla, pokračujú aj v súčasnosti. Hoci je proces pomalý a náročný, je dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo naďalej podporovalo tieto snahy a pomáhalo pri obnove tohto neoceniteľného kultúrneho dedičstva. Palmyra si zaslúži, aby sa opäť stala "Nevestou púšte" a symbolom mieru a kultúry.
tags: #Divadlo