Hudba 20. storočia predstavuje fascinujúci a mimoriadne rôznorodý úsek hudobnej histórie. Charakterizuje ju predovšetkým experimentovanie, odklon od tradičných pravidiel a hľadanie nových výrazových prostriedkov. Namiesto jedného dominantného štýlu sa objavuje množstvo prúdov, ktoré sa často prelínali a navzájom ovplyvňovali. Pojem "pel-mel" v názve vystihuje práve túto pestrosť a nejednoznačnosť.
Na prelome 19. a 20. storočia sa objavujú prvé výrazné odklony od romantizmu.Impresionizmus, reprezentovaný predovšetkýmClaudom Debussym aMauricom Ravelom, sa snažil zachytiť prchavé dojmy a atmosféru, často pomocou rozsiahlych harmónií, neobvyklých orchestrálnych farieb a vyhýbaním sa tradičnej tonalite. Debussyho"Clair de Lune" je typickým príkladom impresionistického prístupu.
Na druhej strane,expresionizmus, s hlavnými predstaviteľmi akoArnold Schoenberg,Alban Berg aAnton Webern, sa zameriaval na vyjadrenie vnútorných pocitov, často úzkosti, strachu a disharmónie. Schoenbergova"Pierrot Lunaire", cyklus piesní, je príkladom expresionistického diela, ktoré využíva atonálnu hudbu a Sprechstimme (hovorený spev).
Významným vývojom v hudbe 20. storočia bolaatonalita, ktorá sa vedome vzdávala tradičnej tonalitnej hierarchie. Skladatelia ako Arnold Schoenberg sa snažili vytvoriť hudbu, v ktorej žiadny tón nie je dôležitejší ako ostatné. Z atonalitu sa vyvinuladodekafónia (alebo sériová hudba), metóda kompozície, ktorú Schoenberg vyvinul v 20. rokoch 20. storočia. Dodekafónia používa sériu všetkých dvanástich tónov chromatickej stupnice usporiadaných v určitom poradí (tzv. sérii), ktorá sa potom používa ako základ pre celú skladbu. Príkladom je Schoenbergova"Variácie pre orchester".
Po prvej svetovej vojne sa objavujeneoklasicizmus, štýl, ktorý sa vracia k formám a štýlom baroka a klasicizmu. Skladatelia akoIgor Stravinskij,Paul Hindemith aSergej Prokofjev sa inšpirovali staršími hudobnými formami, ale zároveň ich obohacovali o moderné prvky, ako sú disharmónia a nepravidelné rytmy. Stravinského balet"Pulcinella" je typickým príkladom neoklasicizmu.
V druhej polovici 20. storočia sa objavujeminimalizmus, štýl, ktorý sa vyznačuje opakovaním jednoduchých hudobných motívov s minimálnymi zmenami. Medzi hlavných predstaviteľov patriaSteve Reich,Philip Glass aTerry Riley. Reichova"Music for 18 Musicians" a Glassova opera"Einstein on the Beach" sú príkladmi minimalistických diel, ktoré majú hypnotický a meditatívny účinok.
Vývoj technológií v 20. storočí umožnil vznikelektronickej hudby. Skladatelia začali experimentovať s elektronickými nástrojmi, ako sú syntetizátory a počítače, a vytvárať nové zvukové svety.Musique concrète, štýl vyvinutýPierrom Schaefferom, používa nahrávky reálnych zvukov (napr. zvuky mesta, prírody, strojov) ako hudobný materiál. Schaefferove"Étude aux chemins de fer", ktoré využíva zvuky vlakov, je príkladom musique concrète.
Okrem spomínaných štýlov a skladateľov existuje mnoho ďalších významných osobností a smerov v hudbe 20. storočia.Béla Bartók aZoltán Kodály sa venovali zberu a spracovaniu ľudovej hudby.Dmitrij Šostakovič aSergej Prokofjev boli významní ruskí skladatelia, ktorí tvorili v období Sovietskeho zväzu.Olivier Messiaen bol francúzsky skladateľ, ktorý sa inšpiroval náboženskou mystikou a ornitológiou.John Cage bol americký skladateľ, ktorý experimentoval s aleatorickou hudbou (hudbou náhody) a tichom (napr. jeho slávne dielo"4'33").
Na Slovensku sa v 20. storočí presadili skladatelia akoEugen Suchoň, ktorý je považovaný za zakladateľa slovenskej národnej opery. Jeho diela, ako napríklad"Krútňava" a"Svätopluk", spájajú prvky slovenskej ľudovej hudby s modernými kompozičnými technikami. Ďalším významným skladateľom jeAlexander Moyzes, ktorý sa venoval symfonickej tvorbe a tiež spracovaniu ľudových piesní. Jeho diela sú charakteristické melodickou invenciou a inšpiráciou slovenským folklórom. Medzi ďalších významných slovenských skladateľov patriaJán Cikker, ktorý sa venoval opernej tvorbe s humanistickým posolstvom, aIlja Zeljenka, ktorý experimentoval s novými hudobnými technikami a elektronickou hudbou. Tvorba týchto skladateľov prispela k rozvoju slovenskej hudobnej kultúry a jej zaradeniu do európskeho kontextu.
Experimenty a inovácie v hudbe 20. storočia mali významný vplyv aj na populárnu hudbu. Použitie elektronických nástrojov, nové rytmy a harmónie, a experimentovanie so zvukom sa stali bežnou súčasťou populárnej hudby. Jazz, rock, pop a ďalšie žánre sa neustále vyvíjali a preberali vplyvy z rôznych smerov klasickej hudby 20. storočia.
Hudba 20. storočia je charakteristická niekoľkými kľúčovými prvkami:
Hudba 20. storočia je fascinujúca a komplexná oblasť, ktorá ponúka nekonečné možnosti objavovania. Od impresionizmu a expresionizmu, cez atonalitu a dodekafóniu, až po minimalizmus a elektronickú hudbu, skladatelia 20. storočia neustále posúvali hranice hudby a vytvárali nové zvukové svety. Ich diela sú dodnes inšpiráciou pre hudobníkov a poslucháčov po celom svete. Pochopenie hudby 20. storočia si vyžaduje otvorenú myseľ a ochotu počúvať nové a nekonvenčné zvuky. Odmenou je však hlbší vhľad do hudobnej histórie a pochopenie komplexnosti moderného sveta.