Peter Bartoš, meno, ktoré rezonuje v kontextoch slovenského konceptuálneho umenia, je umelcom, ktorého tvorba sa vyznačuje hĺbkou, intelektuálnou podnetnosťou a neustálym hľadaním nových výrazových foriem. Jeho dielo, hoci nie vždy okamžite prístupné širokej verejnosti, predstavuje významný príspevok k slovenskej umeleckej scéne druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia. Bartoš sa zaradil medzi priekopníkov konceptuálneho a akčného umenia na Slovensku, pričom jeho tvorba sa dotýka širokého spektra tém, od skúmania priestoru a prostredia až po reflexiu spoločenských a kultúrnych javov.
Peter Bartoš sa narodil 29. apríla 1938 v Prahe. Hoci sa narodil v českom prostredí, jeho umelecký vývoj a pôsobenie sú pevne spojené so Slovenskom. Jeho detstvo a mladosť prebiehali v období zásadných spoločenských zmien, ktoré nepochybne formovali jeho vnímavosť a kritický pohľad na svet. V rokoch 1957 až 1964 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde prešiel ateliérmi významných pedagógov. Kľúčovým pre jeho umelecký smerovanie bolo štúdium u profesora Jána Mudrocha, významnej osobnosti slovenského maliarstva. Mudrochov prístup k výučbe, ktorý kládol dôraz na individuálny rozvoj študenta a experimentovanie, nepochybne ovplyvnil Bartošovu otvorenosť voči novým umeleckým prístupom.
Po absolvovaní VŠVU pokračoval Bartoš v postgraduálnom štúdiu, čím si prehĺbil svoje umelecké znalosti a zručnosti. Toto obdobie bolo pre neho časom intenzívneho hľadania vlastnej umeleckej identity a formulovania autorského prístupu. V 60. rokoch 20. storočia, v čase postupného uvoľňovania spoločenských pomerov, sa na Slovensku začala formovať nová generácia umelcov, ktorí sa odkláňali od tradičných umeleckých žánrov a hľadali nové formy výrazu. Bartoš sa stal súčasťou tohto progresívneho prúdu, ktorý sa inšpiroval aktuálnymi tendenciami v svetovom umení, predovšetkým konceptuálnym umením a fluxom.
Peter Bartoš sa spolu s Júliusom Kollerom zaraďuje medzi prvých protagonistov konceptuálneho a akčného umenia na Slovensku. Konceptuálne umenie, ktoré sa v 60. rokoch 20. storočia stalo významným medzinárodným umeleckým hnutím, kládlo dôraz na ideu, koncept diela, na úkor tradičného estetického a remeselného spracovania. Pre konceptuálne umenie je charakteristické presúvanie ťažiska z vizuálneho aspektu diela na jeho ideový obsah, pričom forma diela môže byť rôznorodá – od textových inštalácií, fotografií, performancií až po efemérne akcie v priestore.
Bartošova tvorba sa od začiatku vyznačovala konceptuálnym prístupom. Jeho diela často vznikali ako reakcia na konkrétne prostredie, situáciu alebo myšlienkový podnet. V jeho ranej tvorbe sa objavujú práce, ktoré sú blízke land artu a site-specific artu, teda umeniu, ktoré pracuje s konkrétnym miestom a reaguje na jeho špecifiká. Bartoš sa zaujímal o vzťah človeka a prostredia, o prepojenie prírodných a mestských priestorov. Jeho diela často vznikali v prírode, v periférnych zónach miest, na miestach, kde sa stretáva urbanizovaný priestor s prírodným. Tieto priestory pre neho predstavovali laboratórium pre skúmanie vzájomných interakcií a dynamiky.
Príkladom Bartošovho konceptuálneho prístupu je aj jeho práca s názvom "Dielo" z roku 1966. Názov diela odkazuje na štátny podnik Dielo, ktorý v socialistickom Československu zastrešoval výtvarnú produkciu a umelecký trh. Bartošovo "Dielo" však bolo úmyselne zlým obrazom, dielom, ktoré parodovalo oficiálne požiadavky na umenie a poukazovalo na absurditu kultúrnej situácie. Tento akt subverzie a kritického prehodnocovania umeleckej inštitúcie je typickým prejavom konceptuálneho umenia a zároveň svedčí o Bartošovom kritickom postoji k vtedajšiemu spoločenskému a kultúrnemu kontextu.
V Bartošovej tvorbe sa opakovane objavujú určité témy a motívy, ktoré formujú jeho umelecký jazyk a definujú jeho autorský rukopis. Jednou z kľúčových tém je skúmanie priestoru a prostredia. Bartoš sa intenzívne zaoberal vzťahom človeka a prostredia, pričom ho zaujímalo predovšetkým prostredie na pomedzí mesta a prírody, periférne zóny, prechodné priestory. Tieto priestory pre neho predstavovali zrkadlo spoločenských zmien a zároveň priestor pre hľadanie nových perspektív a možností.
Ďalším dôležitým motívom v Bartošovej tvorbe je topografia. Jeho diela často majú topografický charakter, zaznamenávajú a mapujú konkrétne miesta, priestory a trasy. Bartoš sa zaujímal o mapovanie nie len fyzického priestoru, ale aj mentálnych máp, subjektívnych percepcií a skúseností priestoru. Jeho kresby, fotografie a inštalácie často pripomínajú záznamy, denníky, mapy, ktoré zachytávajú jeho putovanie priestorom a jeho interakciu s ním. Príkladom môže byť dielo "Bez názvu", ktoré patrí k rozsiahlemu cyklu záznamov, na ktorých Bartoš kontinuálne pracoval v priebehu niekoľkých rokov. Tieto záznamy majú často charakter topografických kresieb, ktoré zachytávajú jeho prechádzky a pozorovania v konkrétnych lokalitách.
Bartošova tvorba sa vyznačuje aj konceptuálnou čistotou a minimalizmom. Používa jednoduché materiály a formy, pričom dôraz kladie na ideu a koncept diela. Jeho diela často pôsobia nenápadne, skromne, a vyžadujú si od diváka aktívny prístup a hlbšie zamyslenie. Bartoš sa vyhýba efektným a dekoratívnym prvkom, jeho umenie je skôr intelektuálne podnetné a provokujúce k zamysleniu nad základnými otázkami existencie, priestoru a vnímania.
Hoci Bartošova tvorba nie je vždy ľahko zaraditeľná do tradičných kategórií umenia, jeho prínos k slovenskej umeleckej scéne je nesporný. Medzi jeho významné diela patrí už spomínané "Dielo" (1966), ktoré predstavuje raný prejav konceptuálneho umenia na Slovensku. Ďalším významným dielom je "Hapssoc I", ktoré vzniklo v spolupráci s Júliusom Kollerom. Hoci "Hapssoc I" nie je typickým dielom ani jedného z autorov, predstavuje dôležitý moment v ich tvorbe a v dejinách slovenského konceptuálneho umenia. Je to synkretické, protokonceptuálne dielo, ktoré predznamenáva ďalší vývoj konceptuálneho umenia na Slovensku.
Bartošove diela boli prezentované na viacerých výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho práce sa objavili v kontexte významných prehliadok konceptuálneho umenia, čo svedčí o jeho medzinárodnom uznaní a zaradení do širšieho kontextu svetového umenia. V posledných rokoch sa jeho diela opätovne dostávajú do pozornosti vďaka iniciatívam, ktoré sa snažia zrekonštruovať a zhodnotiť dejiny konceptuálneho umenia na Slovensku. Výstava "Vo výklade" v Berlinke, v rámci ktorej bol prezentovaný Bartošov obraz "Bez názvu", je príkladom snahy o priblíženie jeho tvorby širšej verejnosti a o kontextualizáciu jeho diela v súčasnom umeleckom diskurze.
Peter Bartoš a Július Koller predstavujú dve kľúčové postavy slovenského konceptuálneho umenia. Ich umelecké dráhy sa v mnohom prelínajú a dopĺňajú. Obaja boli priekopníkmi nových umeleckých prístupov na Slovensku, obaja sa venovali konceptuálnemu a akčnému umeniu, a obaja mali kritický postoj k vtedajšiemu spoločenskému a kultúrnemu kontextu. Ich spolupráca na projekte "Hapssoc I" je toho dôkazom. Hoci sa ich individuálne tvorby líšia v detailoch, spája ich spoločný záujem o skúmanie hraníc umenia, o prehodnocovanie tradičných umeleckých konvencií a o hľadanie nových foriem umeleckého vyjadrenia.
Vzťah medzi Bartošom a Kollerom bol nielen umelecký, ale aj priateľský a intelektuálny. Obaja patrili do úzkeho kruhu umelcov, ktorí v 60. a 70. rokoch 20. storočia formovali progresívnu umeleckú scénu na Slovensku. Ich diskusie, polemiky a vzájomná inšpirácia nepochybne prispeli k rozvoju konceptuálneho umenia na Slovensku a k formovaniu ich individuálnych umeleckých identít. Spoločné publikácie, ako napríklad katalóg "Július Koller a Peter Bartoš" z roku 1998, svedčia o ich dlhodobom dialógu a o spoločnom úsilí o artikuláciu a reflexiu konceptuálneho umenia.
Peter Bartoš je umelcom, ktorého dielo si vyžaduje pozornosť a hlbšie zamyslenie. Jeho konceptuálny prístup, jeho skúmanie priestoru a prostredia, jeho topografické záznamy a jeho kritický postoj k spoločenským a kultúrnym javom ho radia medzi významné osobnosti slovenského umenia. Hoci jeho tvorba nie je možno tak mediálne známa ako diela niektorých iných umelcov, jeho prínos k rozvoju konceptuálneho umenia na Slovensku je nesporný. Peter Bartoš patrí k umelcom, ktorí svojou tvorbou posúvali hranice umenia, ktorí provokovali k zamysleniu a ktorí svojím originálnym a intelektuálne podnetným dielom obohatili slovenskú kultúru. Jeho dielo je stále živé a aktuálne, a ponúka množstvo podnetov pre súčasné umelecké a spoločenské diskusie.
Dielo Petra Bartoša je príkladom umenia, ktoré sa neuspokojuje s povrchným efektom, ale hľadá hlbší zmysel a význam. Je to umenie, ktoré vyžaduje aktívnu účasť diváka, ktoré provokuje k zamysleniu a ktoré otvára nové perspektívy vnímania sveta. Peter Bartoš zanechal v slovenskom umení trvalú stopu, a jeho dielo bude aj naďalej inšpirovať a podnecovať ďalšie generácie umelcov a divákov.
tags: #Umelec