Peter Repka je významné meno v slovenskej literatúre, hoci jeho tvorba a životná cesta neboli vždy v centre pozornosti verejnosti. Narodil sa 14. januára 1944 v Bratislave a jeho literárne začiatky sa spájajú s obdobím hľadania nových hlasov v slovenskej poézii 60. rokov 20. storočia.
Repkove prvé literárne kroky boli spojené s časopisomMladá tvorba, platformou pre mladých a začínajúcich autorov, kde publikoval svoje prvé diela v roku 1962. Tento časopis zohral kľúčovú úlohu v formovaní mladej generácie literátov a Repka sa stal súčasťou tohto dynamického prostredia. Jeho rané texty naznačovali citlivý pozorovací talent a sklony k experimentovaniu s jazykom a formou, čo bolo charakteristické pre vtedajšiu literárnu scénu.
Dôležitým míľnikom v jeho začiatkoch bol rok 1963, kedy debutoval v almanachu mladej poézieDúfam, že nevyrušujem, Eva. Tento zborník predstavil verejnosti viacerých talentovaných autorov a Repkov príspevok v ňom potvrdil jeho literárny potenciál. Už v týchto raných prácach sa dajú identifikovať zárodky tém a poetiky, ktoré sa neskôr rozvinuli v jeho samostatnej tvorbe.
Peter Repka je často spomínaný v kontexte básnickej skupinyOsamelí bežci, spolu s Ivanom Laučíkom a Ivanom Štrpkom. Táto skupina, hoci nikdy formálne definovaná manifestom alebo programom, predstavovala voľné združenie autorov s podobným vnímaním sveta a literatúry. Spájala ich generačná skúsenosť, odmietanie dogmatizmu a hľadanie autentického výrazu. Hoci každý z Osamelých bežcov si zachoval svoju individuálnu poetiku, ich tvorba vykazovala spoločné črty, ako napríklad ironický pohľad na realitu, sklony k absurdite a dôraz na osobnú skúsenosť.
Príslušnosť k Osamelým bežcom neznamenala pre Repku len generačné zaradenie, ale aj istý druh umeleckej spriaznenosti. Diskutovalo sa, do akej miery bol Repka skutočne integrálnou súčasťou tohto zoskupenia, keďže jeho neskorší život a tvorba sa vyvíjali odlišným smerom ako u Laučíka a Štrpku. Napriek tomu, v kontexte slovenského literárneho kánonu 60. rokov, sa jeho meno neoddeliteľne spája s týmto významným zoskupením.
Po absolvovaní Slovenskej vysokej školy technickej (neskôr Slovenskej technickej univerzity) Peter Repka nastúpil do redakcie časopisuMladá tvorba, kde pôsobil ako redaktor a reportér až do roku 1970. Toto obdobie bolo pre neho profesijne a pravdepodobne aj umelecky formatívne. Práca v redakcii mu umožnila udržiavať kontakt s literárnym dianím, spoznávať nových autorov a aktívne sa podieľať na formovaní kultúrneho priestoru.
V roku 1970 nastal v Repkovom živote zásadný zlom. Emigroval do Nemecka, kde sa, podľa dostupných informácií, začal venovať obchodnej činnosti. Tento krok znamenal prerušenie jeho aktívnej účasti na slovenskej literárnej scéne. Emigrácia, v kontexte politickej situácie v Československu po roku 1968, bola pre mnohých umelcov dôsledkom nesúhlasu s politickým režimom alebo snahy o osobnú slobodu a profesijný rozvoj v slobodnejšom prostredí.
Hoci Repka publikoval časopisecky a v almanachoch už skôr, jeho samostatný knižný debut prišiel až v roku 1969, básnickou zbierkouSliepka v katedrále. Táto zbierka, vydaná krátko pred jeho emigráciou, predstavuje ucelený pohľad na jeho poetiku a témy, ktoré ho zaujímali. Názov zbierky,Sliepka v katedrále, je zaujímavý a provokatívny. Spojenie prozaického a banálneho elementu (sliepka) s posvätným a vznešeným priestorom (katedrála) môže naznačovať jeho ironický postoj k tradičným hodnotám a sklony k dekonštrukcii zaužívaných predstáv. Analýza samotnej zbierky by pravdepodobne odhalila ďalšie charakteristiky jeho poetického sveta.
Informácie o ďalšej Repkovej tvorbe sú obmedzené. Nie je jasné, či sa po emigrácii naďalej venoval literárnej činnosti a ak áno, v akej miere a s akým zameraním. Je možné, že jeho literárna dráha sa emigráciou uzavrela, alebo pokračovala v inom kontexte, mimo hlavného prúdu slovenskej literatúry.
Na základe dostupných informácií a fragmentov je možné načrtnúť charakteristiku Repkovej tvorby, hoci úplnejšia a hlbšia analýza by vyžadovala detailnejší výskum jeho diel. Jeho raná tvorba, spojená s časopisom Mladá tvorba a skupinou Osamelí bežci, sa pravdepodobne vyznačovala experimentovaním s jazykom, ironickým pohľadom na svet a hľadaním nových foriem poetického vyjadrenia. Názov jeho debutovej zbierkySliepka v katedrále naznačuje možné prvky absurdity, dekonštrukcie a prehodnocovania tradičných hodnôt.
Literárny význam Petra Repku je možné hodnotiť v kontexte slovenskej poézie 60. rokov. Ako súčasť generácie, ktorá sa snažila prekonať dogmatizmus a schematizmus predchádzajúceho obdobia, prispel k rozvoju modernej slovenskej poézie. Jeho tvorba, aj keď nie rozsiahla, predstavuje jeden z hlasov tohto významného literárneho obdobia. Pre úplnejšie zhodnotenie jeho prínosu by bolo potrebné detailne preskúmať jeho celú tvorbu, vrátane časopiseckých publikácií a prípadných neskorších diel, ak existujú.
Peter Repka je zaujímavou a trochu tajomnou postavou slovenskej literatúry. Jeho literárne začiatky boli sľubné a spojené s významnými literárnymi iniciatívami 60. rokov. Emigrácia však znamenala zlom v jeho živote a literárnej dráhe. Otázkou zostáva, či sa po roku 1970 ešte venoval literatúre a ak áno, akým spôsobom sa jeho tvorba vyvíjala. Detailnejší výskum a prípadné objavy nových informácií o jeho živote a dielach by mohli doplniť obraz tohto zaujímavého slovenského autora.
V kontexte dnešného dňa, 4. mája 2025, si pripomíname Petra Repku ako jedného z autorov, ktorí prispeli k formovaniu slovenskej literatúry v období kultúrneho a spoločenského prebudenia. Jeho príbeh je príkladom komplikovanosti individuálnych umeleckých ciest v kontexte historických a politických udalostí. Ďalšie bádanie o jeho živote a tvorbe by mohlo priniesť nové poznatky a pomôcť lepšie pochopiť jeho miesto v slovenskom literárnom kontexte.
tags: #Spev