Pina Bausch, celým menom Philippine Bausch (27. júl 1940 – 30. jún 2009), bola nemecká tanečnica, choreografka, pedagogička a riaditeľka baletu. Jej práca, často označovaná ako Tanztheater (tanečné divadlo), predstavuje jedinečnú fúziu tanca, divadla a performatívneho umenia, ktorá radikálne zmenila chápanie tanca a jeho výrazových možností. Bauschová sa stala jednou z najvplyvnejších postáv moderného tanca, a jej dedičstvo pretrváva dodnes.

Počiatky a vzdelanie

Pina Bausch sa narodila v Solingene, v priemyselnej oblasti Nemecka. Od detstva prejavovala záujem o tanec, ktorý študovala na Folkwangschule v Essene pod vedením Kurta Joossa, významného predstaviteľa expresionistického tanca. Jooss kládol dôraz na prepojenie tanca s emóciami a sociálnym kontextom, čo silne ovplyvnilo Bauschovej neskoršiu tvorbu. Po ukončení štúdia v Essene odišla Bauschová na študijný pobyt do New Yorku, kde sa stretla s poprednými choreografmi ako Paul Taylor a José Limón. Tieto skúsenosti rozšírili jej tanečný slovník a otvorili jej nové perspektívy.

Tanztheater Wuppertal: Zrodenie nového žánru

V roku 1973 sa Pina Bausch stala riaditeľkou baletu vo Wuppertali, čo bol pre ňu zlomový moment. Tu začala rozvíjať svoj vlastný, osobitý štýl, ktorý nazvala Tanztheater. Tanztheater sa líši od tradičného baletu tým, že kladie dôraz na emócie, ľudské vzťahy a spoločenské problémy. Bauschová sa inšpirovala vlastnými skúsenosťami a pozorovaniami, ako aj rozhovormi s tanečníkmi, ktoré sa stali základom pre jej choreografie.

Charakteristické znaky Tanztheater

Tanztheater Piny Bausch sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými znakmi:

  • Emocionálna otvorenosť: Tanečníci vyjadrujú širokú škálu emócií, od radosti a lásky až po bolesť a zúfalstvo.
  • Absencia príbehu: Väčšina inscenácií nemá lineárny príbeh, ale skôr sa skladá z fragmentov, scén a obrazov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú komplexný celok.
  • Použitie rekvizít a scénografie: Scéna je často zaplnená rôznymi rekvizitami, ako sú stoličky, stoly, kvety, voda, hlina a piesok, ktoré slúžia na vyjadrenie emócií a vytváranie atmosféry.
  • Opakovanie a variácie: Niektoré pohyby, gestá a scény sa opakovane vracajú v rôznych variáciách, čo zdôrazňuje ich význam a vytvára rytmickú štruktúru.
  • Interakcia s publikom: V niektorých inscenáciách dochádza k interakcii medzi tanečníkmi a publikom, čo narúša tradičnú hranicu medzi javiskom a hľadiskom.

Významné diela

Pina Bausch vytvorila viac ako 40 inscenácií, z ktorých mnohé sa stali ikonickými dielami moderného tanca. Medzi najznámejšie patria:

  • Café Müller (1978): Inscenácia odohrávajúca sa v kaviarni, kde sa tanečníci pohybujú medzi stoličkami a stolmi so zavretými očami, symbolizujúc stratu a dezorientáciu.
  • Kontakthof (1978): Inscenácia, v ktorej tanečníci skúmajú rôzne formy kontaktu a komunikácie, od flirtovania a zvodov až po násilie a odmietanie.
  • Nelken (1982): Inscenácia, v ktorej sa tanečníci pohybujú po poli plnom klinčekov, symbolizujúc krásu a krehkosť života.
  • Palermo Palermo (1989): Inscenácia inšpirovaná návštevou Palerma, ktorá zobrazuje chaos a krásu talianskeho mesta.
  • Masurca Fogo (1998): Inscenácia inšpirovaná návštevou Lisabonu, ktorá oslavuje portugalskú kultúru a hudbu.

Vplyv a dedičstvo

Pina Bausch mala obrovský vplyv na vývoj moderného tanca a divadla. Jej práca inšpirovala mnohých umelcov po celom svete a otvorila nové možnosti pre vyjadrovanie emócií a skúmanie ľudských vzťahov prostredníctvom tanca. Jej dedičstvo pretrváva v tvorbe jej tanečníkov, ktorí pokračujú v jej práci, ako aj v dielach mnohých ďalších choreografov a tanečníkov, ktorí sa ňou inšpirovali. Tanztheater Wuppertal naďalej uvádza jej inscenácie a organizuje workshopy a festivaly, ktoré pripomínajú jej tvorbu a podporujú rozvoj tanečného umenia. Pina Bausch búrala hranice medzi žánrami a kládla si otázky o tom, čo tanec môže byť. Jej práca je výzvou pre divákov, aby sa zamysleli nad svojimi vlastnými životmi a vzťahmi, a aby sa otvorili novým perspektívam. Jej tanečné divadlo je živé, emocionálne a nezabudnuteľné.

Spev a tanec v tvorbe Piny Bausch

Hoci je Pina Bausch známa predovšetkým pre svoj tanečný jazyk, spev a hudba zohrávali v jej tvorbe dôležitú úlohu. Nepoužívala ich ako jednoduchý sprievod tanca, ale ako integrálnu súčasť inscenácie, ktorá umocňovala emocionálny dopad a dotvárala atmosféru.

Hudba

Bauschová mala rozsiahly hudobný vkus a vo svojich dielach používala širokú škálu hudobných žánrov, od klasickej hudby a opery až po populárnu hudbu a world music. Často používala hudbu, ktorá bola v kontraste s tanečným pohybom, čím vytvárala zaujímavé napätie a hĺbku. Napríklad v inscenácii "Café Müller" použila hudbu Henryho Purcella, ktorá evokuje pocit melanchólie a straty, zatiaľ čo v inscenácii "Masurca Fogo" použila portugalskú hudbu fado, ktorá vyjadruje vášeň a túžbu.

Spev

Spev nebol v tvorbe Piny Bausch taký častý ako hudba, ale keď ho použila, mal silný emocionálny dopad. V niektorých inscenáciách tanečníci spievali sami, v iných používala nahrávky spevákov. Spev často slúžil na vyjadrenie emócií, ktoré sa nedali vyjadriť tancom, alebo na rozprávanie príbehu, ktorý bol doplnkom k tanečnému pohybu. Napríklad v inscenácii "Nelken" spievali tanečníci jednoduchú detskú pieseň, ktorá evokovala pocit nevinnosti a straty.

Integrácia spevu a tanca

Bauschová často integrovala spev a tanec do jedného celku, čím vytvárala komplexné a emocionálne nabité scény. Tanečníci mohli spievať a tancovať súčasne, alebo sa spev mohol striedať s tancom, čím sa vytváral rytmický a dynamický efekt. Táto integrácia spevu a tanca bola jedným z charakteristických znakov jej tvorby a prispela k jej jedinečnému štýlu.

Príklad integrácie spevu a tanca v inscenácii "Kontakthof"

V inscenácii "Kontakthof" je scéna, v ktorej tanečníci stoja v rade a spievajú jednoduchú pieseň o láske. Počas spievania sa navzájom dotýkajú, hladia a objímajú. Táto scéna je plná emócií a vyjadruje túžbu po láske a blízkosti, ako aj strach z odmietnutia. Spev a tanec sa tu navzájom dopĺňajú a vytvárajú silný a dojímavý obraz.

Záver

Pina Bausch bola vizionárka, ktorá zmenila chápanie tanca a jeho výrazových možností. Jej Tanztheater je jedinečnou fúziou tanca, divadla a performatívneho umenia, ktorá inšpirovala mnohých umelcov po celom svete. Spev a hudba zohrávali v jej tvorbe dôležitú úlohu a prispeli k jej jedinečnému štýlu. Jej dedičstvo pretrváva dodnes a jej práca je stále aktuálna a inšpiratívna.

tags: #Spev

Similar pages: