Divadlo Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove je inštitúcia s bohatou a komplikovanou históriou. Založené v roku 1945 ako Ukrajinské národné divadlo, neskôr premenované na Divadlo Alexandra Duchnoviča, zohráva dôležitú úlohu v kultúrnom živote Rusínov na Slovensku. Jeho existencia však nie je bez kontroverzií, ktoré sa týkajú jeho jazykovej orientácie, financovania a vnímania jeho poslania. Tento článok sa snaží preskúmať príbeh DAD a rozobrať hlavné kontroverzie, ktoré ho sprevádzajú.
História DAD sa začína v povojnovom období, konkrétne 24. novembra 1945, kedy bolo v Prešove založené Ukrajinské národné divadlo. Iniciátorom bolo Ukrajinské národné rada v Prešove. Prvá premiéra, hudobná dráma Michaila Starického "Oj, nechoď, Hricko, na priadky", znamenala začiatok profesionálnej divadelnej činnosti. V prvých rokoch sa divadlo zameriavalo na ruský a ukrajinský repertoár, čo odzrkadľovalo dobovú politickú a kultúrnu situáciu, kedy boli Rusíni vnímaní ako súčasť ukrajinskej národnosti.
V 50. rokoch 20. storočia nastal obrat a divadlo sa preorientovalo na ukrajinský jazyk. Táto zmena bola zásadná a ovplyvnila nielen dramaturgiu, ale aj identitu divadla. Počas tohto obdobia sa DAD etabloval ako profesionálna kultúrna inštitúcia, ktorá sa venovala rozvoju a šíreniu kultúry Rusínov na Slovensku. Zameriava sa najmä na zájazdovú činnosť.
Jednou z kľúčových kontroverzií okolo DAD je jazyková otázka. Hoci divadlo oficiálne prezentuje svoju činnosť ako zameranú na rusínsku kultúru, prevažná časť inscenácií je uvádzaná v ukrajinčine. To vyvoláva otázky o autenticite a reprezentácii rusínskeho jazyka a kultúry. Kritici poukazujú na fakt, že skutočný rusínsky jazyk je marginalizovaný a že divadlo namiesto toho preferuje ukrajinskú verziu, ktorá nie je pre mnohých Rusínov zrozumiteľná.
Táto jazyková dilema má hlbšie korene v historickom vývoji rusínskej identity. Počas sovietskej éry a v socialistickom Československu boli Rusíni oficiálne považovaní za súčasť ukrajinskej národnosti, čo viedlo k potláčaniu rusínskeho jazyka a kultúry. Po páde komunizmu sa situácia zmenila a Rusíni získali možnosť slobodne sa hlásiť k svojej národnosti. Avšak, dedičstvo minulosti stále ovplyvňuje jazykové preferencie a identitu DAD.
Ďalšou kontroverznou témou je financovanie DAD. Divadlo je financované z verejných zdrojov, konkrétne z Ministerstva kultúry SR a z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja. Kritici argumentujú, že financovanie divadla, ktoré uprednostňuje ukrajinský jazyk pred rusínskym, je neefektívne a že by sa malo uprednostňovať podpora iných kultúrnych iniciatív, ktoré sa venujú autentickej rusínskej kultúre a jazyku.
Navyše, existujú pochybnosti o transparentnosti a efektívnosti využívania finančných prostriedkov. Niektorí aktivisti a kultúrni pracovníci poukazujú na možné konflikty záujmov a na nedostatok kontroly nad hospodárením divadla. Tieto obvinenia však zatiaľ neboli preukázané.
Vnímanie poslania DAD je rôznorodé a závisí od uhla pohľadu. Zástancovia divadla zdôrazňujú jeho dôležitú úlohu v šírení rusínskej kultúry a v podpore kultúrnej identity Rusínov na Slovensku. Poukazujú na fakt, že divadlo organizuje zájazdové predstavenia po celom Slovensku a zúčastňuje sa na medzinárodných festivaloch, čím prispieva k prezentácii rusínskej kultúry v zahraničí.
Na druhej strane, kritici argumentujú, že DAD nereprezentuje autentickú rusínsku kultúru a že namiesto toho propaguje ukrajinskú kultúru pod zámienkou rusínstva. Poukazujú na to, že divadlo sa málo venuje podpore rusínskeho jazyka a že jeho dramaturgia je príliš orientovaná na ukrajinské témy. Táto kritika je často spojená s politickými a ideologickými názormi na rusínsku identitu a na vzťah medzi Rusínmi a Ukrajincami.
Divadlo Alexandra Duchnoviča tiež zohráva úlohu v živote ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku. Hoci sa primárne zameriava na rusínsku kultúru, jeho ukrajinský repertoár a jazyková orientácia ho robia dôležitým kultúrnym centrom aj pre túto komunitu. Vzhľadom na historické prepojenie oboch národností a jazykov, Divadlo Alexandra Duchnoviča slúži ako platforma pre kultúrnu výmenu a spoluprácu medzi Rusínmi a Ukrajincami.
Niektorí členovia ukrajinskej komunity však môžu vnímať DAD ako inštitúciu, ktorá by sa mala viac zameriavať na ukrajinskú kultúru a jazyk. Tento pohľad je pochopiteľný, vzhľadom na skutočnosť, že ukrajinská menšina má na Slovensku svoje vlastné kultúrne potreby a záujmy. Je dôležité, aby DAD zohľadňoval tieto potreby a hľadal spôsoby, ako osloviť aj ukrajinskú komunitu.
Divadlo Alexandra Duchnoviča je komplexná a kontroverzná inštitúcia, ktorej príbeh je úzko spätý s historickým vývojom rusínskej identity na Slovensku. Jazyková otázka, financovanie a vnímanie poslania divadla sú predmetom neustálych diskusií a polemík. Budúcnosť DAD závisí od schopnosti divadla vyrovnať sa s týmito kontroverziami a nájsť spôsob, ako efektívne a autenticky reprezentovať rusínsku kultúru a jazyk, pričom bude rešpektovať aj potreby ukrajinskej menšiny. Je nutné, aby sa divadlo otvorilo širšej diskusii s odborníkmi, kultúrnymi pracovníkmi a verejnosťou, aby sa dosiahol konsenzus o jeho poslaní a o spôsobe, akým by malo prispievať k rozvoju kultúry Rusínov na Slovensku.
tags: #Divadlo