Mestské divadlo sa 7. júna stane dejiskom udalosti, ktorá, hoci na prvý pohľad môže pôsobiť skromne, v skutočnosti otvára bránu k zásadnej debate o pilieroch, na ktorých stojí slovenská kultúra. Podujatie s názvom "Prachy v Mestskom divadle" nie je len jednorazovou akciou; je symptómom, zrkadlom aktuálnej situácie v kultúrnom sektore a odrazom prebiehajúcich diskusií o jeho financovaní. V kontexte nedávnych zmien na Ministerstve kultúry a verejnej diskusie o nevyhnutnosti, či skôr bremene, verejného financovania kultúry, sa táto udalosť stáva lakmusovým papierikom, ktorý nám ukazuje, ako veľmi sa spoločnosť zaoberá hodnotou a budúcnosťou svojej kultúry.
Aby sme pochopili komplexnosť problematiky financovania kultúry, musíme sa pozrieť na ňu z viacerých uhlov pohľadu. Kultúra, v tej najširšej definícii, je esenciou národa, jeho identity, a jeho duše. Je to priestor pre kreativitu, inováciu, kritické myslenie a predovšetkým pre dialóg. Financovanie kultúry nie je len o prerozdeľovaní peňazí; je to strategická investícia do budúcnosti spoločnosti. Ale ako presne táto investícia funguje na Slovensku? Kto sú aktéri, zdroje a mechanizmy, ktoré zabezpečujú, že divadlá, galérie, múzeá, hudobné telesá a individuálni umelci môžu tvoriť a existovať?
Začnime od základov.Štátny rozpočet je, a historicky bol, hlavným pilierom financovania kultúry na Slovensku. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je kľúčovou inštitúciou, ktorá prerozdeľuje značnú časť týchto prostriedkov. Avšak, financovanie kultúry nie je výlučne doménou Ministerstva kultúry. Aj iné ministerstvá, napríklad Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, alebo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, disponujú fondmi alebo programami, ktoré môžu, priamo či nepriamo, podporovať kultúrne aktivity. Napríklad programy zamerané na vzdelávanie, regionálny rozvoj, alebo sociálne začleňovanie môžu zahŕňať aj kultúrne projekty. Je dôležité si uvedomiť, že kultúra nie je izolovaný ostrov, ale prelína sa s mnohými aspektmi spoločenského života.
Okrem štátneho rozpočtu zohrávajú významnú úlohusamosprávne kraje a obce. Tie priamo zriaďujú a financujú množstvo kultúrnych inštitúcií – divadlá, múzeá, galérie, knižnice, kultúrne centrá. Ich rozpočty sú závislé od daňových príjmov a vlastných zdrojov, a preto sa úroveň financovania kultúry môže výrazne líšiť medzi jednotlivými regiónmi. Niektoré kraje a mestá si uvedomujú dôležitosť kultúry pre rozvoj regiónu a investujú do nej viac, iné ju považujú za menej prioritnú oblasť. Táto regionálna disparita vo financovaní kultúry je dlhodobým problémom, ktorý prispieva k nerovnomernému prístupu ku kultúrnym statkom a službám v rôznych častiach Slovenska.
Ďalším významným zdrojom financovania súdotácie a granty. Ministerstvo kultúry, Fond na podporu umenia, ale aj rôzne nadácie a iné inštitúcie, vypisujú pravidelné výzvy na predkladanie projektov v rôznych oblastiach kultúry. Tento systém umožňuje podporovať široké spektrum kultúrnych aktivít – od individuálnych umeleckých projektov, cez festivaly a podujatia, až po rekonštrukcie kultúrnych pamiatok. Dotačný systém je síce flexibilný a umožňuje cielenú podporu, no zároveň je často kritizovaný pre svoju byrokratickosť, neprehľadnosť a niekedy aj subjektívnosť pri výbere projektov. Žiadatelia sa často sťažujú na komplikované administratívne postupy a neistotu, či ich projekt uspeje. Navyše, objem dotácií často nepokrýva reálne náklady projektov, čo núti kultúrne subjekty hľadať ďalšie zdroje financovania.
Európske fondy predstavujú ďalšiu, hoci nie vždy jednoducho dostupnú, možnosť financovania kultúry. Európska únia aktívne podporuje kultúrne a kreatívne sektory prostredníctvom rôznych programov, ako napríklad Kreatívna Európa, Európsky sociálny fond Plus, alebo Európsky fond regionálneho rozvoja. Tieto fondy sú zamerané na podporu medzinárodnej spolupráce, inovácií, digitalizácie, a budovania kapacít v kultúrnom sektore. Čerpanie európskych fondov je však často administratívne náročné a vyžaduje si špecifické znalosti a skúsenosti. Navyše, nie všetky kultúrne subjekty majú kapacitu a zdroje na to, aby sa úspešne uchádzali o tieto prostriedky.
Súkromné zdroje financovania, ako sú sponzoring, firemné dary, a individuálne dary, zohrávajú v slovenskom kultúrnom prostredí, v porovnaní so západnými krajinami, relatívne menšiu úlohu. Kultúrna filantropia nie je na Slovensku tak rozvinutá ako napríklad v USA alebo vo Veľkej Británii. Dôvodov je viacero – od daňových zákonov, ktoré nie vždy motivujú k darcovstvu, až po celkovú kultúru v spoločnosti, kde sa súkromné financovanie kultúry nepovažuje za samozrejmosť. Napriek tomu, v posledných rokoch pozorujeme mierny nárast záujmu firiem o sponzoring kultúrnych podujatí a projektov, najmä v oblasti hudby, divadla a festivalov. Je však potrebné, aby sa tento trend posilnil a aby sa vytvorili priaznivejšie podmienky pre rozvoj kultúrnej filantropie na Slovensku.
Problémom financovania kultúry na Slovensku nie je len nedostatok peňazí, ale ajsystémová neefektívnosť a nepredvídateľnosť. Kultúrne inštitúcie a umelci sa často potýkajú s neistotou, či budú mať zabezpečené financovanie na nasledujúci rok, alebo dokonca na nasledujúce obdobie. Rozpočtové škrty, politické zmeny, a zmeny v prioritách financovania, môžu mať dramatický dopad na kultúrny sektor. Dlhodobé plánovanie a stabilita financovania sú pritom kľúčové pre rozvoj kultúry a pre udržanie kontinuity kultúrnych aktivít. Riešením by mohlo byť zavedenie viacročného financovania, transparentnejšie a predvídateľnejšie dotačné systémy, a posilnenie nezávislých fondov a mechanizmov financovania kultúry.
Efektivita vynakladania verejných prostriedkov na kultúru je ďalšou dôležitou témou. Je potrebné pravidelne hodnotiť, či sú peniaze vynakladané efektívne a či dosahujú zamýšľané ciele. Mali by sme sa pýtať, či financovanie kultúry prispieva k rozvoju kreativity, inovácií, kultúrnej rozmanitosti, a k prístupnosti kultúry pre všetkých občanov. Kvantifikovateľné dopady kultúry na Slovensku, ako sa uvádza v materiáloch Ministerstva kultúry, by mali byť merateľné a vyhodnocované. Je potrebné vyvíjať a používať indikátory, ktoré umožnia objektívne posúdiť vplyv kultúry na ekonomiku, spoločnosť, a kvalitu života. Rozpočtová kalkulačka, spomínaná v kontexte Ministerstva financií, by mohla byť nástrojom pre transparentnejšie a zodpovednejšie hospodárenie s verejnými prostriedkami v kultúre.
Vzťah medzi verejným a súkromným financovaním kultúry je komplexný a vyžaduje si citlivý prístup. Zatiaľ čo verejné financovanie by malo zabezpečiť základnú infraštruktúru a podporu pre kultúru ako verejný statok, súkromné financovanie môže priniesť dodatočné zdroje, flexibilitu, a inovatívne prístupy. Je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi týmito dvoma zdrojmi a vytvoriť synergiu, ktorá by posilnila kultúrny sektor ako celok. Podpora súkromných investícií v oblasti kultúry, ako zdôrazňuje Európska únia, by mohla byť jedným z ciest, ako diverzifikovať zdroje financovania a zabezpečiť udržateľnosť kultúry.
Diskusia o financovaní kultúry nie je len technickou debatou o rozpočtoch a dotáciách. Je to debata o hodnote kultúry pre spoločnosť, o jej úlohe v našich životoch, a o tom, akú budúcnosť pre ňu chceme. Podujatie "Prachy v Mestskom divadle" je príležitosťou pre otvorenú a kritickú diskusiu o týchto otázkach. Je to šanca pre umelcov, kultúrnych manažérov, politikov, a verejnosť, aby sa stretli a hľadali spoločné riešenia pre udržateľné a prosperujúce kultúrne prostredie na Slovensku.
Dotačný systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2025, s výzvami ako "Obnovme si svoj dom" a "Kultúra znevýhodnených skupín", ukazuje na snahu štátu reagovať na aktuálne potreby kultúrneho sektora. Obnova kultúrneho dedičstva a podpora kultúry znevýhodnených skupín sú dôležité priority, ktoré si zaslúžia pozornosť a financovanie. Avšak, dotačný systém by mal byť neustále prehodnocovaný a zlepšovaný, aby bol efektívny, transparentný, a prístupný pre všetkých, ktorí sa podieľajú na tvorbe a šírení kultúry.
Problematika a možnosti financovania a zákony upravujúce v súčasnosti financovanie kultúry na Slovensku sú rozsiahle a komplexné. Nedostatok sponzorov a financií zo štátneho rozpočtu, ako aj nefinancovanie kultúrnych podujatí, sú reálne problémy, ktoré brzdia rozvoj kultúry. Možnosti financovania na Slovensku, ako sú dotácie od vlády, Ministerstvo kultúry SR, Fond na podporu umenia, a informačné katalógy o možnostiach finančnej podpory v kultúre a kreatívnom priemysle, poskytujú určitý rámec, ale je potrebné hľadať aj nové a inovatívne prístupy. Platforma pre kultúrny a kreatívny priemysel a odbor kreativity a vzdelávania, ako aj ďalšie inštitúcie, by mali aktívne prispievať k rozvoju kreatívnych a efektívnych modelov financovania kultúry.
Samosprávne kraje zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v oblasti miestnej a regionálnej kultúry, nakoľko sú najväčšími zriaďovateľmi kultúrnych inštitúcií. Podpora kultúry na regionálnej úrovni je kľúčová pre zachovanie kultúrnej rozmanitosti a pre prístupnosť kultúry pre občanov v rôznych častiach Slovenska. Je potrebné posilniť spoluprácu medzi štátom, samosprávnymi krajmi, a obcami, pri financovaní kultúry, a zabezpečiť, aby sa kultúra stala prioritou na všetkých úrovniach verejnej správy.
V kontexte prebiehajúcej diskusie o financovaní kultúry je dôležité si uvedomiť, že kultúra nie je luxus, ale základná potreba spoločnosti. Je to investícia do budúcnosti, ktorá sa nám mnohonásobne vráti v podobe kreatívnej, inovatívnej, a tolerantnej spoločnosti. Diskusia v Mestskom divadle 7. júna je krokom k tomu, aby sa táto investícia stala efektívnejšou, spravodlivejšou, a udržateľnejšou.
tags: #Divadlo