Opera, fascinujúce a komplexné umelecké dielo, kombinuje hudbu, drámu, spev, tanec a scénické umenie do jedného celku. Jednou z najvýraznejších a najcharakteristickejších čŕt opery je však samotný spev. Ale prečo sa v opere spieva? Prečo postavy nevyjadrujú svoje emócie a dej iba hovoreným slovom, ako v bežnom divadle? Odpoveď na túto otázku je mnohovrstevnatá a siaha hlboko do histórie, estetiky a psychológie operného umenia.
Opera vznikla v Taliansku na konci 16. storočia, konkrétne vo Florencii. Skupina intelektuálov a umelcov, známa ako Florentská Camerata, sa snažila oživiť grécku tragédiu. Boli presvedčení, že staroveká grécka dráma bola spievaná, a preto sa pokúsili vytvoriť formu dramatického umenia, ktorá by kombinovala hudbu a drámu. Ich cieľom nebolo jednoducho pridať hudbu k divadelnej hre, ale vytvoriť úplne nový žáner, v ktorom by hudba a dráma boli neoddeliteľné.
Prvé opery, ako napríklad "Dafne" od Jacopa Periho (1598), sa pokúšali napodobniť štýl gréckeho spevu. Tento spev bol odlišný od bežnej piesne; bol to skôr deklamovaný spev, ktorý sa snažil napodobniť rytmus a intonáciu hovorenej reči. Tento štýl sa nazývarecitatív a dodnes je dôležitou súčasťou opery. Recitatív slúži na posúvanie deja vpred a na odovzdávanie informácií, ktoré by boli v piesni príliš ťažkopádne.
Postupom času sa opera vyvíjala a spev sa stal čoraz virtuóznejším a melodickejším. V 17. storočí sa objavilária, samostatná pieseň, ktorá umožňovala spevákom predviesť svoje hlasové schopnosti a vyjadriť svoje emócie. Ária sa stala centrálnym bodom opery a dodnes patrí k najobľúbenejším častiam operných predstavení.
Spev v opere nie je len historickou konvenciou, ale má aj hlboké estetické dôvody. Hudba má moc vyjadriť emócie oveľa intenzívnejšie a priamočiarejšie ako hovorené slovo. Keďže opera sa snaží vyjadriť extrémne emócie, ako je láska, hnev, žiarlivosť a smútok, spev sa stáva ideálnym prostriedkom na ich vyjadrenie. Hudba dokáže podčiarknuť dramatický účinok deja a vytvoriť atmosféru, ktorá by bola s hovoreným slovom nedosiahnuteľná.
Okrem toho, spev umožňuje operným skladateľom a libretistom pracovať s jazykom iným spôsobom ako v bežnom divadle. Jazyk v opere je často poetický a metaforický, plný obrazov a symbolov. Spev umožňuje zdôrazniť krásu a význam jazyka a premeniť ho na hudobnú formu. Opakovanie slov a fráz, ktoré je v bežnej reči nezvyčajné, sa v opere stáva bežnou praktikou, ktorá slúži na zvýraznenie emócií a myšlienok.
Použitie spevu v opere má aj psychologické aspekty. Spev má moc ovplyvniť naše emócie a náladu. Počúvanie operného spevu môže vyvolať silné emócie, ako je dojatie, vzrušenie a úžas. Tieto emócie sú zosilnené dramatickým kontextom opery, kostýmami, scénou a hereckými výkonmi.
Spev v opere tiež umožňuje divákom identifikovať sa s postavami a ich emóciami. Keď počujeme postavu spievať o svojej láske, svojom smútku alebo svojom hneve, môžeme sa s ňou emocionálne spojiť a prežívať jej pocity. Opera tak umožňuje divákom prežívať širokú škálu emócií a skúmať ľudskú skúsenosť v jej najintenzívnejších formách.
Ako už bolo spomenuté, recitatív a ária sú dve základné formy operného spevu. Rozumejúc ich funkcii a štýlu, lepšie pochopíme prečo sa v opere spieva.
Recitatív je štýl spevu, ktorý sa snaží napodobniť rytmus a intonáciu hovorenej reči. Jeho cieľom je posúvať dej vpred a odovzdávať informácie. Recitatív je zvyčajne sprevádzaný jednoduchým hudobným sprievodom, ktorý neprekrýva spevákove slová. Existujú dva hlavné typy recitatívu:
Ária je samostatná pieseň, ktorá umožňuje spevákom predviesť svoje hlasové schopnosti a vyjadriť svoje emócie. Ária je zvyčajne sprevádzaná bohatým hudobným sprievodom a má jasnú melodickú líniu. Existuje mnoho rôznych typov árií, ale niektoré z najbežnejších sú:
Richard Wagner, nemecký skladateľ 19. storočia, nazýval operuGesamtkunstwerk, čo znamená "celkové umelecké dielo". Tento termín vyjadruje skutočnosť, že opera kombinuje rôzne umelecké formy do jedného celku. Spev je dôležitou súčasťou tohto celku, ale nie je to jediná dôležitá zložka. Opera je komplexné umelecké dielo, ktoré vyžaduje spoluprácu mnohých umelcov, vrátane spevákov, hudobníkov, režisérov, scénografov, kostýmových návrhárov a tanečníkov.
Wagner veril, že opera by mala byť jednotným umeleckým dielom, v ktorom by všetky zložky boli rovnako dôležité a vzájomne sa dopĺňali. Jeho opery, ako napríklad "Prsteň Nibelungov", sú rozsiahle a komplexné diela, ktoré trvajú niekoľko hodín a vyžadujú si obrovské produkčné úsilie. Wagnerove opery sú príkladom toho, ako môže byť opera použitá na vyjadrenie hlbokých filozofických a psychologických myšlienok.
Operný spev čelí v 21. storočí mnohým výzvam. Jednou z najväčších výziev je prilákať nové publikum. Opera je často vnímaná ako elitná a zastaraná forma umenia, ktorá je prístupná len úzkemu kruhu ľudí. Na prekonanie tohto problému je potrebné opera sprístupniť širšiemu publiku a ukázať, že opera môže byť relevantná a zaujímavá aj pre dnešných divákov.
Ďalšou výzvou je udržať vysokú úroveň operného spevu. Operný spev je veľmi náročný na techniku a vyžaduje si roky štúdia a praxe. Je dôležité podporovať mladých spevákov a poskytovať im príležitosti na rozvoj ich talentu. Je tiež dôležité zachovávať tradície operného spevu a zároveň hľadať nové spôsoby, ako ho inovovať a prispôsobiť súčasným trendom.
Napriek týmto výzvam má operný spev svetlú budúcnosť. Opera je stále jedinečnou a fascinujúcou formou umenia, ktorá má moc dotknúť sa našich sŕdc a myslí. S novými produkciami, ktoré sú inovatívne a prístupné, a s podporou mladých spevákov, môže opera prosperovať aj v 21. storočí a naďalej inšpirovať a uchvacovať publikum po celom svete.
Často sa stáva, že opera a muzikál sú zamieňané, hoci ide o dve odlišné formy scénického umenia. Zatiaľ čo obe kombinujú spev, drámu a hudbu, existujú kľúčové rozdiely, ktoré ich odlišujú.
Opera, ako už bolo spomenuté, kladie dôraz na spev a hudbu. Spev je zvyčajne formou árií, recitatívov a zborových čísel, ktoré sú hudobne komplexné a náročné na interpretáciu. Príbeh opery je často rozprávaný prostredníctvom hudby, a dialógy sú minimalizované alebo úplne nahradené recitatívom. Operné hlasy sú trénované špeciálne pre operný spev, ktorý vyžaduje veľký rozsah, silu a kontrolu.
Muzikál, na druhej strane, kladie väčší dôraz na príbeh a herecké výkony. Spev je zvyčajne formou piesní, ktoré sú ľahšie a prístupnejšie ako operné árie. Dialógy sú dôležitou súčasťou muzikálu a slúžia na posúvanie deja a rozvíjanie postáv. Hlasy v muzikáloch sú zvyčajne trénované pre populárny spev, ktorý vyžaduje menej formálnu techniku a väčšiu flexibilitu.
Ďalším rozdielom je orchestrácia. V opere je orchestrácia zvyčajne bohatá a komplexná, s použitím veľkého orchestra. V muzikáli je orchestrácia zvyčajne jednoduchšia a prístupnejšia, s použitím menšieho orchestra alebo kapely.
Napriek týmto rozdielom existujú aj podobnosti medzi operou a muzikálom. Obe formy scénického umenia vyžadujú talentovaných spevákov, hercov a hudobníkov. Obe formy môžu byť dramatické, zábavné a emocionálne. A obe formy majú bohatú históriu a tradíciu.
V posledných rokoch sa začínajú objavovať diela, ktoré stierajú hranice medzi operou a muzikálom. Tieto diela, ako napríklad "Hamilton" alebo "Rent", kombinujú prvky oboch žánrov a vytvárajú nové a vzrušujúce formy scénického umenia.
Hoci opera je často vnímaná ako elitná forma umenia, jej vplyv na populárnu kultúru je rozsiahly a prenikavý. Operné árie a motívy sa objavujú v reklamách, filmoch, televíznych programoch a videohrách. Operné hlasy a techniky ovplyvnili populárnych spevákov a hudobníkov. A operné témy a príbehy sa objavujú v populárnych knihách a filmoch.
Napríklad, ária "Nessun Dorma" z Pucciniho opery "Turandot" sa stala jednou z najznámejších a najobľúbenejších operných árií na svete. Bola použitá v mnohých reklamách, filmoch a televíznych programoch, a stala sa symbolom operného spevu pre širokú verejnosť. Podobne, ária "Queen of the Night" z Mozartovej opery "Čarovná flauta" je známa svojou virtuozitou a výškou, a ovplyvnila mnoho populárnych spevákov, ktorí sa snažili napodobniť jej techniku a štýl.
Opera tiež ovplyvnila populárne filmy a televízne programy. Napríklad, film "Amadeus" rozpráva príbeh Mozarta a jeho rivality so Salierim. Film získal mnoho ocenení a prispel k popularizácii opernej hudby a života operných skladateľov. Podobne, televízny program "Glee" uviedol operné árie a techniky do populárnej kultúry a ukázal, že opera môže byť relevantná a zaujímavá aj pre mladých divákov.
Vďaka týmto vplyvom je opera stále prítomná v našej kultúre a naďalej inšpiruje a ovplyvňuje umelcov a divákov po celom svete.
tags: #Spieva