Slovenské ochotnícke divadlo má v dejinách národnej kultúry nezastupiteľné miesto. Nie je len akýmsi predstupňom profesionálneho divadelníctva, ale predstavuje organickú súčasť národného obrodenia a formovania slovenskej identity v 19. storočí. Jeho počiatky sú neodmysliteľne spojené s menomGašpara Fejérpatakyho-Belopotockého a mestomLiptovský Svätý Mikuláš, kde v roku1830 vzniklo prvé slovenské ochotnícke divadlo.
Za prvé slovenské ochotnícke divadlo sa tradične považujeDivadlo slovenské Sväto-Mikulášske. Jeho vznik v roku 1830 nie je náhodný. Liptovský Svätý Mikuláš v tom čase predstavoval významné centrum národného života. Pôsobili tu vzdelanci, kňazi a študenti, ktorí sa aktívne zapájali do národnobuditeľského hnutia. V tomto prostredí sa zrodila myšlienka založiť divadlo, ktoré by hralo po slovensky a pre slovenské publikum. Iniciátorom a vedúcou osobnosťou tohto projektu bolGašpar Fejérpataky-Belopotocký.
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1794-1874) bol významný slovenský osvietenec, publicista, kníhtlačiar a kultúrny pracovník. Jeho aktivita presahovala rámec jedného odboru. Bol zanieteným propagátorom slovenskej kultúry a jazyka. Pochádzal z Belopotokia pri Liptovskom Mikuláši, študoval v Kežmarku a Prešove a neskôr pracoval ako evanjelický farár. Belopotocký si uvedomoval silu divadla ako prostriedku šírenia národného povedomia a vzdelávania. Svojou energiou a organizačnými schopnosťami dokázal zoskupiť nadšencov a premeniť myšlienku slovenského divadla na realitu.
22. augusta 1830 sa zapísal do histórie slovenského divadla. V tento deň Divadlo slovenské Sväto-Mikulášske uviedlo svoje prvé predstavenie. Bola to veselohra"Kocúrkovo, alebo Len aby sme v hanbe nezostali" odJána Chalupku. Výber tejto hry bol symbolický. Chalupkova hra bola napísaná v duchu národného obrodenia, kritizovala spoločenské nedostatky a zároveň ponúkala humor a zábavu. Bola zrozumiteľná pre široké publikum a svojím jazykom a témou oslovovala slovenských divákov. Prvé predstavenie sa konalo v provizórnych podmienkach, pravdepodobne v niektorej z mikulášskych krčiem alebo stodôl, no napriek tomu malo veľký úspech. Diváci boli nadšení, že konečne mohli vidieť divadlo v materinskom jazyku.
Repertoár Divadla slovenského Sväto-Mikulášskeho sa v nasledujúcich rokoch rozširoval. Hrali sa nielen Chalupkove hry, ale aj preklady z nemčiny a maďarčiny, ktoré sa prispôsobovali slovenskému prostrediu. Celkovo divadlo inscenovalo33 hier, čo je na ochotnícke pomery v tej dobe úctyhodné číslo. Medzi ďalšie uvádzané hry patrili napríklad "Drotár" od Jána Chalupku, rôzne frašky a veselohry. Dôležité je, že repertoár bol zameraný na slovenské publikum a reflektoval jeho potreby a záujmy.
Vznik prvého slovenského ochotníckeho divadla v Liptovskom Svätom Mikuláši mal hlbokýnárodnobuditeľský význam. V období silnejúcej maďarizácie a potláčania slovenského jazyka a kultúry predstavovalo divadlo dôležitý priestor pre prejavovanie národnej identity. Hranie divadelných predstavení v slovenskom jazyku bolo aktom vzdoru voči odnárodňovaniu. Divadlo sa stalo miestom, kde sa stretávali slovenskí vlastenci, kde sa pestoval slovenský jazyk a kde sa šírili národné myšlienky. Predstavenia navštevovali nielen mešťania, ale aj roľníci z okolitých dedín, čím sa národné povedomie šírilo aj medzi širšie vrstvy obyvateľstva.
Divadlo v Liptovskom Svätom Mikuláši inšpirovalo aj ďalších nadšencov. Jeho príklad nasledovali študenti v Bratislave, ktorí v roku1841 založiliSlovenské národné divadlo nitrianske v Sobotišti. Aj za týmto divadlom stál významný národovecSamuel Jurkovič. Tieto prvé ochotnícke divadlá pôsobili v ťažkých podmienkach, často bez finančnej podpory a s obmedzenými priestorovými možnosťami. Predstavenia sa konali v školách, farách, hostincoch a na iných provizórnych miestach. Napriek tomu dokázali prežiť a zohrať dôležitú úlohu v národnom obrodení.
Prvé slovenské ochotnícke divadlo v Liptovskom Svätom Mikuláši a ďalšie ochotnícke divadlá, ktoré vznikali v 19. storočí, položili základy slovenského divadelníctva. Hoci išlo o ochotnícke súbory, ich činnosť mala profesionálny prístup a vysokú úroveň. Vychovávali hercov, režisérov a divadelných nadšencov, ktorí neskôr stáli pri zrode profesionálneho slovenského divadla v 20. storočí. Mnohí herci a divadelní pracovníci, ktorí začínali v ochotníckych divadlách, sa neskôr stali významnými postavami slovenského profesionálneho divadelníctva.
Ochotnícke divadlo zohralo kľúčovú úlohu pri formovaní slovenského divadelného jazyka, dramaturgie a hereckého umenia. Skúsenosti získané v ochotníckych divadlách sa prenášali do profesionálneho divadla a pomáhali mu formovať sa a rozvíjať. Ochotnícke divadlo tak nebolo len prechodným štádiom, ale organickou súčasťou vývoja slovenského divadelníctva.
Hoci od vzniku prvého slovenského ochotníckeho divadla uplynulo takmer dve storočia, jeho význam pre slovenskú kultúru a identitu pretrváva. Pripomína nám dôležitosť kultúry a umenia v národnom živote, najmä v ťažkých obdobiach. Ukazuje, že aj v skromných podmienkach a s obmedzenými prostriedkami je možné vytvárať hodnotné kultúrne diela a šíriť národné povedomie. Príbeh prvého slovenského ochotníckeho divadla je inšpiratívny pre súčasné ochotnícke divadlá a pre všetkých, ktorí sa venujú kultúrnej činnosti na Slovensku.
Dedičstvo Divadla slovenského Sväto-Mikulášskeho žije dodnes v slovenskom ochotníckom divadle. Ochotnícke divadlá po celom Slovensku pokračujú v tradícii hrania pre radosť a pre kultúrne obohatenie svojich komunít. Sú dôležitou súčasťou kultúrneho života miest a obcí, prispievajú k rozvoju kreativity a komunitného ducha. Sú dôkazom, že divadlo má stále svoje miesto v spoločnosti a že ochota a nadšenie môžu prekonávať aj tie najväčšie prekážky.
Prvé slovenské ochotnícke divadlo v Liptovskom Svätom Mikuláši bolo viac než len divadlo. Bolo tosymbol národného obrodenia,prejav slovenskej identity adôkaz sily kultúry a umenia. Jeho história a význam by mali byť pripomínané a oceňované aj v súčasnosti, ako dôležitá súčasť slovenského kultúrneho dedičstva.
tags: #Divadlo