Elektrický klavír, nástroj, ktorý zmenil hudobnú krajinu 20. a 21. storočia, má korene hlbšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Hoci moderné digitálne klavíre a syntezátory sú bežnou súčasťou hudobnej produkcie, cesta k ich vzniku bola dlhá a plná inovácií. Poďme sa ponoriť do fascinujúcej histórie prvého elektrického klavíra a objaviť zaujímavosti, ktoré formovali tento ikonický nástroj.
Aby sme pochopili vznik elektrického klavíra, musíme sa vrátiť v čase a preskúmať obdobie, kedy sa hudobníci a vynálezcovia začali pohrávať s myšlienkou elektrifikácie hudobných nástrojov. V 19. storočí, v ére priemyselnej revolúcie, elektrika fascinovala vedcov aj umelcov. Už vtedy sa objavovali prvé pokusy o využitie elektrického prúdu na generovanie zvuku, hoci zatiaľ nie priamo v kontexte klavíra.
Dôležitým míľnikom bol rok1874, kedy americký vynálezcaElisha Gray, známy najmä vďaka svojim prácam na telefóne (hoci prvenstvo v tomto vynáleze sa často pripisuje Alexandrovi Grahamovi Bellovi), predstavil zariadenie, ktoré by sa dalo považovať za jeden z prvých elektrických klavírov. Grayov nástroj, nazývaný"The Musical Telegraph", fungoval na princípeelektromagnetických vibrácií. Používal oscilujúci elektromagnet na generovanie tónov, ktoré sa prenášali prostredníctvom telegrafného drôtu a reprodukovali pomocou prijímača. Hoci "The Musical Telegraph" nebol klavír v pravom slova zmysle, predstavovalkoncept generovania zvuku elektrickou cestou, ktorý bol pre ďalší vývoj kľúčový.
Je dôležité zdôrazniť, že Grayov "Musical Telegraph" nebol komerčne úspešný a nebol určený ako náhrada za klasický klavír. Išlo skôr odemonštráciu možnosti prenosu a reprodukcie hudby na diaľku, čo bolo v kontexte telegrafu revolučné. Avšak, jeho práca podnietila ďalších vynálezcov k experimentovaniu s elektrickým zvukom.
Pred Grayom, v roku1867, francúzsky vynálezcaHippolyte Marin patentoval"elektromagnetický klavír". Marinove zariadenie taktiež využívalo elektromagnetizmus na produkciu zvuku. Podobne ako Grayov telegraf, ani Marinov klavír sa nestal široko rozšíreným, ale dokazuje, že myšlienka elektrického klavíra rezonovala v mysliach vynálezcov už pred rokom 1874.
Hoci spomínané vynálezy boli dôležité pre koncept elektrického generovania zvuku,skutočný elektrický klavír, ktorý by napodobňoval zvuk a hrateľnosť akustického klavíra, sa objavil až v 20. storočí. V 20. a 30. rokoch 20. storočia prebiehal intenzívny vývoj v oblasti elektroniky a zosilňovania zvuku, čo vytvorilo priaznivé podmienky pre vznik praktických elektrických klavírov.
Zaprvý komerčne úspešný elektrický klavír sa často považuje"Storytone Piano", ktorý vyvinula spoločnosťStory & Clark v spolupráci s inžiniermi zo spoločnostiRCA (Radio Corporation of America).Storytone Piano bol predstavený v roku 1939 na Svetovej výstave v New Yorku. Tento nástroj bol revolučný v tom, žepoužíval tradičnú klavírnu mechaniku s kladivkami a strunami, ale zvuk strún bol snímaný elektromagnetickými snímačmi a zosilňovaný. To umožnilo dosiahnuťnastaviteľnú hlasitosť a úplne nový zvukový charakter, odlišný od akustického klavíra, ale stále vychádzajúci z princípov klasického klavírneho zvuku.
Storytone Piano bol navrhnutý tak, abyriešil problémy s hlasitosťou akustických klavírov, najmä v menších priestoroch alebo v obytných budovách, kde mohol byť zvuk klavíra rušivý. Elektrické zosilnenie umožnilohrať potichu so slúchadlami, alebo naopak,dosiahnuť väčšiu hlasitosť pre vystúpenia. Taktiež ponúkalmožnosť modulácie zvuku pomocou zosilňovača, čo otváralo nové zvukové možnosti pre hudobníkov.
Hoci Storytone Piano bol prelomový,nepredstavoval ešte digitálny klavír v dnešnom zmysle slova. Stále išlo oelektro-akustický nástroj, kde bol základom zvuku akustický princíp strún a kladiviek, len bol zvuk snímaný a zosilňovaný elektronicky.Digitálne klavíre, ktoré syntetizujú zvuk elektronicky, sa objavili až neskôr, s rozvojom digitálnej technológie a mikroprocesorov.
Po predstavení Storytone Piano nasledovali ďalšie inovácie a vylepšenia v oblasti elektrických klavírov. Spoločnosti akoWurlitzer aFender Rhodes prispeli k rozvojuelektromechanických klavírov, ktoré sa stali populárnymi v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Tieto nástroje, ako napríkladWurlitzer Electric Piano aFender Rhodes Piano, používalikladivká, ktoré udierali do kovových jazýčkov (Wurlitzer) alebo kovových tyčí (Rhodes), a ich vibrácie boli snímané elektromagnetickými snímačmi. Zvuk týchto klavírov bol charakteristický, teplejší a mäkší ako zvuk akustického klavíra, a stal saikonickým zvukom mnohých žánrov, od jazzu a funku až po rock a pop.
Fender Rhodes Piano, konkrétne, sa stal mimoriadne populárnym a vplyvným nástrojom. Jehocharakteristický zvonivý zvuk sa stal rozpoznateľným v mnohých hudobných nahrávkach. Rhodes Piano sa vyrábal v rôznych modeloch, vrátaneStage Piano určeného pre živé vystúpenia aSuitcase Piano s integrovaným zosilňovačom a reproduktormi.
Wurlitzer Electric Piano bol ďalším úspešným elektromechanickým klavírom. Jeho zvuk boljasnejší a perkusívnejší ako zvuk Rhodes Piano, a stal sa obľúbeným najmä vpopovej a rockovej hudbe. Wurlitzer Piano sa vyznačovaljednoduchšou konštrukciou a nižšou cenou ako Rhodes Piano, čo prispelo k jeho popularite.
V 70. a 80. rokoch 20. storočia s rozvojomsyntetizátorov adigitálnej technológie sa začala éraelektronických a digitálnych klavírov, ktoré už nespoliehali na mechanické generovanie zvuku, alezvuk syntetizovali elektronicky alebo digitálne. Prvé digitálne klavíre boli drahé a zvukovo obmedzené, ale s pokrokom technológie sakvalita zvuku a hrateľnosť digitálnych klavírov neustále zlepšovala, až kým sa staliplnohodnotnou alternatívou k akustickým a elektromechanickým klavírom.
História elektrického klavíra je prepletená s širším kontextomvývoja hudobných nástrojov a technológií. Potrebazvýšiť hlasitosť hudobných nástrojov pre vystúpenia vo väčších priestoroch, ako ajmožnosť tichého cvičenia, boli dôležitými motiváciami pre vývoj elektrifikovaných nástrojov. Elektrický klavír bol jedným z prvých úspešných pokusov o elektrifikáciu klávesových nástrojov, apoložil základy pre vývoj ďalších elektronických a digitálnych hudobných nástrojov, vrátane syntezátorov a samplerov.
Zaujímavé je, ževývoj elektrického klavíra prebiehal paralelne s vývojom elektrickej gitary. Oba nástroje sa objavili v podobnom období a riešili podobné problémy – potrebu zosilnenia zvuku. Elektrická gitara, s jej rôznymi tvarmi a zvukmi, sa stala ikonou rockovej hudby, zatiaľ čo elektrický klavír si našiel svoje miesto v širšom spektre žánrov, od jazzu a funku až po pop a elektronickú hudbu.
Terminológia okolo elektrických klavírov môže byť niekedy mätúca. Často sa používajú termíny ako"elektrický klavír","elektronický klavír","digitálny klavír" a"syntezátor". Je dôležité rozlišovať medzi nimi.Elektrický klavír v užšom zmysle slova sa často vzťahuje naelektromechanické nástroje ako Fender Rhodes a Wurlitzer.Elektronický klavír je širší termín, ktorý môže zahŕňať ajdigitálne klavíre asyntezátory.Digitálny klavír špecifickyemuluje zvuk akustického klavíra pomocou digitálnych vzoriek alebo modelovania.Syntezátor jeuniverzálnejší elektronický nástroj, ktorý dokáže generovať širokú škálu zvukov, nielen klavírne zvuky.
Prvý elektrický klavír, Storytone Piano, bol drahý a produkcia bola obmedzená. Vyrábal sa len krátko, od roku 1939 do roku 1942, kedy bola výroba prerušená kvôli Druhej svetovej vojne. Po vojne sa už Storytone Piano neobnovilo, alepoložilo základ pre ďalší vývoj elektrických klavírov.
Vplyv elektrického klavíra na hudbu 20. a 21. storočia je nesporný. Otvorilnové zvukové možnosti pre hudobníkov astal sa neoddeliteľnou súčasťou mnohých hudobných žánrov. Od jazzových improvizácií Herbieho Hancocka na Fender Rhodes, cez funkové groovy Stevieho Wondera na Wurlitzeri, až po moderné elektronické produkcie, elektrický klavír zanechal a stále zanecháva hlbokú stopu v hudobnej histórii.
História prvého elektrického klavíra je príbehom inovácií, experimentovania a hľadania nových zvukových možností. Od raných pokusov Elishu Graya a Hippolyta Marina, cez prelomový Storytone Piano, až po ikonické elektromechanické klavíry Fender Rhodes a Wurlitzer, cesta k moderným digitálnym klavírom bola dlhá a fascinujúca. Elektrický klavír nie je len nástroj, ale aj svedectvo o neustálom vývoji hudobných technológií a o tom, ako technológie formujú hudbu, ktorú počúvame a tvoríme.
tags: #Klavir