Ruská národná hudba je rozsiahly a bohatý žáner, ktorý sa formoval stáročiami a odráža kultúrne, historické a spoločenské udalosti ruského národa. Jej vývoj je komplexný a zahŕňa vplyvy ľudovej hudby, cirkevnej hudby, klasickej hudby a vplyvy z iných európskych a ázijských kultúr.

História ruskej národnej hudby

Počiatky ruskej hudby siahajú do obdobia pred príchodom kresťanstva na územie Ruska. V tomto období dominovala ústna tradícia a hudba slúžila predovšetkým rituálnym a obradným účelom. Používali sa jednoduché nástroje, ako sú píšťaly, bubny a strunové nástroje ako gusli. S príchodom kresťanstva v 10. storočí sa začala rozvíjať cirkevná hudba, ktorá používala byzantské chorály. Tieto chorály sa postupne prispôsobovali miestnym hudobným tradíciám a vytvorili tak základ pre ruskú cirkevnú hudbu.

V priebehu storočí sa ruská hudba vyvíjala pod vplyvom rôznych historických udalostí. Mongolskej invázii v 13. storočí a následnej nadvláde Zlatej hordy viedli k stagnácii kultúrneho rozvoja, ale po oslobodení Ruska sa začal opäť rozvíjať hudobný život. V 17. storočí sa ruská hudba začala otvárať vplyvom západnej Európy. Na cárskom dvore sa začali objavovať talianski a francúzski hudobníci, ktorí prinášali nové hudobné štýly a nástroje. Tento vplyv viedol k vzniku ruskej klasickej hudby.

19. storočie bolo zlatým vekom ruskej hudby. V tomto období sa objavili skladatelia ako Michail Glinka, Alexander Dargomyžskij, Modest Musorgskij, Nikolaj Rimskij-Korsakov, Alexander Borodin a Pjotr Iljič Čajkovskij. Títo skladatelia vytvorili diela, ktoré sú dodnes obdivované a hrajú sa po celom svete. Snažili sa o vytvorenie národnej identity v hudbe a často čerpali inšpiráciu z ruskej ľudovej hudby a histórie.

V 20. storočí ruská hudba prešla ďalšími zmenami. Po revolúcii v roku 1917 sa hudba stala nástrojom propagandy a slúžila na oslavu socialistického režimu. Napriek tomu sa v tomto období objavili aj talentovaní skladatelia ako Sergej Prokofjev, Dmitrij Šostakovič a Aram Chačaturjan, ktorí vytvorili diela, ktoré prekračujú ideologické hranice.

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa ruská hudba opäť otvorila svetu. Objavili sa nové hudobné štýly a experimenty, ktoré kombinujú tradičné ruské prvky s modernými hudobnými žánrami.

Nástroje ruskej národnej hudby

Ruská národná hudba používa širokú škálu nástrojov, ktoré sa vyvinuli v priebehu storočí. Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Gusli: Starobylý strunový nástroj, ktorý je považovaný za jeden z najstarších ruských hudobných nástrojov. Používal sa na sprevádzanie rozprávania príbehov a spevu.
  • Balalajka: Trojstrunový nástroj s trojuholníkovou rezonančnou skriňou. Je jedným z najznámejších symbolov ruskej ľudovej hudby.
  • Domra: Strunový nástroj s okrúhlou rezonančnou skriňou. Podobá sa na balalajku, ale má okrúhly tvar.
  • Bajan: Gombíkový akordeón, ktorý je veľmi populárny v ruskej ľudovej hudbe.
  • Žalejka: Dychový nástroj, ktorý sa podobá na klarinet. Používa sa v ľudovej hudbe na hranie melódií.
  • Bubny a perkusie: Rôzne druhy bubnov a perkusívnych nástrojov sa používajú na vytváranie rytmu a zdôrazňovanie melódie.

V klasickej ruskej hudbe sa používajú aj nástroje symfonického orchestra, ako sú husle, violy, violončelá, kontrabasy, flauty, klarinety, hoboe, fagoty, trúbky, lesné rohy, trombóny a tympany.

Slávni skladatelia ruskej národnej hudby

Ruská hudba dala svetu mnoho talentovaných skladateľov, ktorí vytvorili diela, ktoré sú dodnes obdivované a hrajú sa po celom svete. Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Michail Ivanovič Glinka (1804-1857): Je považovaný za otca ruskej klasickej hudby. Jeho opery "Ivan Susanin" a "Ruslan a Ľudmila" položili základ pre rozvoj ruskej národnej opery.
  • Alexander Sergejevič Dargomyžskij (1813-1869): Skladateľ, ktorý sa snažil o realistické zobrazenie ľudských emócií v hudbe. Jeho opera "Kamenný hosť" je považovaná za jedno z vrcholných diel ruskej opernej tvorby.
  • Modest Petrovič Musorgskij (1839-1881): Jeden z najoriginálnejších a najinovatívnejších ruských skladateľov. Jeho opera "Boris Godunov" je majstrovským dielom ruskej opery.
  • Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov (1844-1908): Skladateľ, ktorý bol známy svojou bohatou a farebnou orchestráciou. Jeho opera "Snehulienka" a "Sadko" sú obľúbené po celom svete.
  • Alexander Porfirjevič Borodin (1833-1887): Skladateľ a chemik, ktorý bol členom skupiny "Mocná hŕstka". Jeho opera "Knieža Igor" je považovaná za jedno z vrcholných diel ruskej opernej tvorby.
  • Pjotr Iljič Čajkovskij (1840-1893): Jeden z najpopulárnejších a najznámejších ruských skladateľov. Jeho balety "Labutie jazero", "Spiaca krásavica" a "Luskáčik" patria k najhranejším baletom na svete. Jeho symfónie a koncerty sú tiež veľmi obľúbené.
  • Sergej Sergejevič Prokofjev (1891-1953): Jeden z najvýznamnejších skladateľov 20. storočia. Jeho diela sú známe svojou originalitou a inovatívnosťou. Medzi jeho najznámejšie diela patria balet "Romeo a Júlia", symfónia "Peter a vlk" a opera "Láska k trom oranžom".
  • Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič (1906-1975): Jeden z najvýznamnejších skladateľov 20. storočia. Jeho diela sú známe svojou hĺbkou a expresivitou. Medzi jeho najznámejšie diela patria symfónie a komorné diela.
  • Aram Iljič Chačaturjan (1903-1978): Arménsky skladateľ, ktorý bol známy svojou temperamentnou a farebnou hudbou. Jeho balet "Gajané" je známy najmä vďaka "Šabľovému tancu".

tags: #Hudba

Similar pages: