Rok 1968 bol turbulentný rok v mnohých ohľadoch, a to nielen politicky a spoločensky, ale aj kultúrne. V Sovietskom zväze, rovnako ako aj v iných krajinách, hudba slúžila ako zrkadlo doby, odrážajúc nálady, túžby a ideály spoločnosti. Tento článok sa zameriava na ruských spevákov, ktorí boli aktívni v roku 1968, a ich najväčšie hity, pričom sa snaží poskytnúť komplexný prehľad o hudobnej scéne vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Rok 1968 bol v Sovietskom zväze rokom zmiešaných pocitov. Na jednej strane prebiehal proces tzv. "dočasného uvoľnenia" alebo "Chruščovovho odmäku", ktorý priniesol istú mieru slobody prejavu a tvorby. Na druhej strane, invázia do Československa v auguste 1968 ukázala limity tohto uvoľnenia a signalizovala začiatok obdobia normalizácie. Táto politická situácia mala priamy vplyv na hudobnú tvorbu a na to, ktorí umelci a aké piesne boli podporované režimom.
V roku 1968 bola populárna hudba v Sovietskom zväze ovplyvnená niekoľkými faktormi. Medzi ne patrili:
V roku 1968 pôsobilo v Sovietskom zväze mnoho talentovaných spevákov, ktorí si získali popularitu vďaka svojim piesňam. Medzi najvýznamnejších patrili:
Muslim Magomajev bol azerbajdžanský spevák, ktorý bol veľmi populárny v celom Sovietskom zväze. Jeho silný hlas a charizma ho urobili jedným z najobľúbenejších spevákov svojej doby. V roku 1968 mal niekoľko hitov, vrátane piesní ako "Синяя вечность" ("Modrá večnosť") a "Королева красоты" ("Kráľovná krásy"). Jeho repertoár bol rozsiahly a zahŕňal operné árie, populárne piesne a tradicionálne azerbajdžanské melódie. Magomajev bol známy svojou interpretáciou talianskych piesní a jeho koncerty boli vždy vypredané.
Edita Pjecha bola poľská speváčka, ktorá sa preslávila v Sovietskom zväze. Jej štýl bol moderný a energický, čo ju odlišovalo od ostatných spevákov. V roku 1968 mala úspech s piesňami ako "Наш сосед" ("Náš sused") a "Солнечный круг" ("Slnečný kruh"). Pjecha bola známa svojimi živými vystúpeniami a jej hudba bola často spojená s mládežou a optimizmom. Jej piesne boli často prekladané do rôznych jazykov a získali si popularitu aj v zahraničí.
Lev Leščenko bol jedným z najpopulárnejších spevákov Sovietskeho zväzu. Jeho hlas bol silný a melodický, a jeho piesne boli často venované vlastenectvu a láske. V roku 1968 začal svoju profesionálnu kariéru a rýchlo si získal popularitu. Hoci jeho najväčšie hity prišli neskôr, už v roku 1968 bol známy svojimi interpretáciami populárnych piesní. Leščenko bol známy svojou eleganciou a jeho vystúpenia boli vždy profesionálne a prepracované. Jeho piesne sa stali súčasťou sovietskej kultúry a získali si trvalú popularitu.
Valentina Tolkunova bola známa svojím jemným hlasom a piesňami, ktoré boli často melancholické a lyrické. V roku 1968 začala svoju kariéru ako sólistka v orchestri Jurija Saulského a rýchlo si získala popularitu. Jej piesne boli často venované láske, prírode a každodennému životu. Tolkunova bola známa svojou skromnosťou a jej vystúpenia boli vždy úprimné a emotívne. Jej piesne sa stali súčasťou sovietskej populárnej hudby a získali si trvalú popularitu medzi poslucháčmi rôznych generácií.
Gelena Velikanova bola známa svojím melodickým hlasom a piesňami, ktoré boli často venované láske a romantike. V roku 1968 pokračovala vo svojej úspešnej kariére a jej piesne boli stále obľúbené medzi poslucháčmi. Velikanova bola známa svojou eleganciou a jej vystúpenia boli vždy profesionálne a prepracované. Jej piesne sa stali súčasťou sovietskej populárnej hudby a získali si trvalú popularitu medzi poslucháčmi rôznych generácií.
Medzi najväčšie hity roku 1968 patria piesne, ktoré sa stali populárne vďaka rádiu, televízii a koncertom. Niektoré z týchto piesní sú:
Hudba roku 1968 mala významný vplyv na ďalší vývoj populárnej hudby v Sovietskom zväze. Aj keď obdobie normalizácie prinieslo isté obmedzenia, hudobníci pokračovali v tvorbe a experimentovaní. Mnoho spevákov, ktorí začali svoju kariéru v roku 1968, sa stalo hviezdami sovietskej populárnej hudby a ich piesne zostali populárne aj v nasledujúcich desaťročiach. Ich hudba ovplyvnila aj mladších hudobníkov, ktorí sa snažili hľadať nové formy vyjadrovania a experimentovať s rôznymi žánrami.
Popri oficiálnej hudobnej scéne existovali aj alternatívne hudobné scény, ktoré boli často obmedzované režimom. Tieto scény zahŕňali rockové skupiny, autorských spevákov ("bardov") a jazzových hudobníkov. Ich hudba bola často kritická voči režimu alebo sa zaoberala témami, ktoré boli tabuizované v oficiálnej kultúre. Napriek obmedzeniam si tieto scény získali popularitu medzi mladými ľuďmi a prispeli k rozvoju alternatívnej kultúry v Sovietskom zväze.
Rok 1968 bol významný rok pre ruských spevákov a populárnu hudbu v Sovietskom zväze. Hudba odrážala zložité politické a spoločenské udalosti doby a zároveň prinášala radosť a optimizmus poslucháčom. Mnohí speváci, ktorí začali svoju kariéru v roku 1968, sa stali hviezdami sovietskej populárnej hudby a ich piesne zostali populárne aj v nasledujúcich desaťročiach. Hudba roku 1968 mala významný vplyv na ďalší vývoj populárnej hudby v Sovietskom zväze a prispela k rozvoju kultúry a identity vtedajšej spoločnosti.