NázovLabutia pieseň, nemeckySchwanengesang, evokuje predstavu posledného umeleckého diela, testamentu umelca pred smrťou. V prípade Franza Schuberta a jeho zbierky piesní D 957 tento názov nesie istú trpkú iróniu a zároveň hlbokú symboliku. Nie je totiž celkom presné hovoriť oLabutej piesni ako o cykle, ktorý Schubert sám takto zamýšľal a zostavil. Pravda je zložitejšia a o to fascinujúcejšia, odhaľujúca nielen Schubertov génius, ale aj dobové kontexty a mechanizmy hudobného vydavateľstva.
Začnime konkrétnym detailom: názovLabutia pieseň dielu neudelil sám Schubert, ale jeho vydavateľ, Tobias Haslinger, po skladateľovej smrti. Schubert zomrel v novembri 1828, a Haslinger vydal zbierku v roku 1829. Pôvodne sa malo jednať o tri zošity piesní, no Haslinger ich spojil do jedného, pridal sedem piesní na texty Ludwiga Rellstaba, šesť piesní na texty Heinricha Heineho a napokon samostatne stojacu pieseňDie Taubenpost na text Johanna Gabriela Seidla. Tento arbitrárny výber a spojenie rôznorodých piesní pod jedným názvom už naznačuje, žeLabutia pieseň nie je organicky ucelený cyklus v tradičnom zmysle slova, ako napríklad SchubertovaKrásna mlynárka (Die schöne Müllerin) aleboZimná cesta (Winterreise).
Avšak, napriek svojmu posthumnému a vydavateľsky motivovanému vzniku,Labutia pieseň si právom vydobyla miesto medzi vrcholnými dielami piesňovej tvorby a stala sa jedným z najvýznamnejších a najobľúbenejších Schubertových diel. Prečo je tomu tak? Odpoveď sa skrýva v hĺbke a kvalite jednotlivých piesní, v ich emocionálnej sile a v Schubertovej schopnosti zhudobniť poéziu s nevídanou citlivosťou a majstrovstvom.
Aby sme pochopili významLabutej piesne, je potrebné zasadiť ju do kontextu doby a Schubertovej tvorby. Franz Schubert (1797-1828) žil v prelomovom období, na rozhraní klasicizmu a romantizmu. Bol súčasníkom Beethovena, hoci žil v jeho tieni a nikdy nedosiahol jeho verejné uznanie za života. Schubertova tvorba je rozsiahla a žánrovo pestrá, zahŕňa symfónie, komornú hudbu, klavírne skladby, opery, chrámovú hudbu, no predovšetkým piesne (lieder). Práve v piesňovej tvorbe Schubert prejavil svoj najväčší génius a stal sa jedným z najvýznamnejších skladateľov piesní v histórii hudby.
Schubertova pieseň sa vyznačuje predovšetkým melodickou invenciou, harmonickou bohatosťou a citlivým zhudobnením textu. Bol majstromword-paintingu, teda hudobného znázorňovania nálad a obrazov z textu. Jeho piesne sú často melancholické, ponuré, reflektujúce pocity osamelosti, smútku a túžby, ktoré boli charakteristické pre romantické vnímanie sveta. Zároveň však v nich nájdeme aj momenty radosti, optimizmu a krásy, ktoré vytvárajú komplexný a hlboko ľudský obraz sveta.
Prvá časťLabutej piesne pozostáva zo siedmich piesní na textyLudwiga Rellstaba (1799-1860). Rellstab bol nemecký básnik, kritik a hudobný publicista. Jeho poézia je charakteristická melancholickým tónom, sentimentálnosťou a častými motívmi prírody. Rellstabove verše oslovili Schuberta svojou lyrikou a poskytli mu inšpiráciu pre vznik piesní plných citu a jemnej melanchólie.
Medzi Rellstabove piesne vLabutej piesni patria:
Rellstabove piesne tvoria ucelený celok, ktorý sa vyznačuje jednotnou náladou melanchólie, sentimentálnosti a prírodných motívov. Schubert majstrovsky zhudobnil Rellstabove verše, prehlbujúc ich emocionálny výraz a dodávajúc im hudobnú hĺbku a krásu. Klavírny sprievod v týchto piesňach nie je len podkladom pre spev, ale rovnocenným partnerom spevnej línie, dotvárajúc náladu a atmosféru piesní.
Druhá časťLabutej piesne obsahuje šesť piesní na textyHeinricha Heineho (1797-1856). Heine bol jeden z najvýznamnejších nemeckých básnikov romantizmu. Jeho poézia je charakteristická ironickým tónom, sarkazmom, psychologickou hĺbkou a silnými emocionálnymi prežitkami. Heineho verše sú oveľa drsnejšie a priamočiarejšie ako Rellstabove, a Schubert ich zhudobnil s rovnako veľkým majstrovstvom, ale s iným prístupom.
Heineho piesne vLabutej piesni sú:
Heineho piesne tvoria kontrast k Rellstabovým piesňam. Sú drsnejšie, ironickejšie, psychologicky hlbšie a emocionálne intenzívnejšie. Schubert v nich naplno využil svoj dramatický talent a vytvoril piesne plné napätia, vášne a zúfalstva. Klavírny sprievod v Heineho piesňach je oveľa dramatickejší a expresívnejší ako v Rellstabových piesňach, aktívne sa podieľa na vyjadrení emocionálnej drámy textu.
Poslednou piesňouLabutej piesne jeDie Taubenpost (Poštový holub) na textJohanna Gabriela Seidla (1804-1875). Táto pieseň sa tematicky aj náladovo vymyká predchádzajúcim piesňam. Je ľahká, melodická, optimistická, s motívom poštového holuba, ktorý nesie posolstvá lásky. Prečo ju Haslinger zaradil doLabutej piesne? Možno preto, aby zmiernil ponurý a melancholický tón zbierky, možno preto, že sa mu tematicky hodila k predchádzajúcim piesňam o láske a posolstvách. Avšak, z hľadiska hudobného a emocionálneho kontextu,Die Taubenpost pôsobí ako zdanlivý dodatok, akási bodka za zbierkou, ktorá však nesedí s celkovým tónom predchádzajúcich piesní.
Napriek tomu,Die Taubenpost je krásna pieseň sama o sebe, a jej zaradenie doLabutej piesne môžeme vnímať aj ako symbolický moment. Možno je to skutočnálabutia pieseň, posledné posolstvo lásky a nádeje, ktoré Schubert zanechal svetu pred svojou smrťou. Alebo je to len šťastný omyl vydavateľa, ktorý nevedomky pridal k zbierke pieseň, ktorá paradoxne umocňuje jej celkovú melancholickú atmosféru svojou kontrastujúcou ľahkosťou a krehkosťou?
Labutia pieseň predstavuje vrchol Schubertovej piesňovej tvorby. V týchto piesňach Schubert naplno rozvinul svoj hudobný jazyk a štýl, ktorý sa vyznačuje:
Labutia pieseň je zbierka piesní o láske, smrti, osamelosti, túžbe a zúfalstve. Tieto témy sú charakteristické pre romantické vnímanie sveta a pre Schubertovu tvorbu. Avšak, vLabutej piesni tieto témy dosahujú novú hĺbku a intenzitu, reflektujúc Schubertov osobný život a jeho predtuchu blížiacej sa smrti.
Láska je ústrednou témou mnohých piesní vLabutej piesni. Avšak, láska v Schubertovom poňatí nie je vždy šťastná a naplnená. Často ide o lásku nenaplnenú, nešťastnú, stratenú, alebo len túženú. V Rellstabových piesňach láska často spojená s prírodnými motívmi, s túžbou po harmónii a kráse. V Heineho piesňach láska je spojená s bolesťou, zúfalstvom a psychickým utrpením.
Smrť je ďalšou dôležitou témouLabutej piesne. Motív smrti sa objavuje priamo v niektorých piesňach (Kriegers Ahnung,Der Doppelgänger), ale aj nepriamo, v melancholickom tóne a pocite beznádeje, ktorý preniká celou zbierkou.Labutia pieseň tak môže byť vnímaná aj ako reflexia Schubertovej vlastnej mortality a ako predtucha jeho skorého konca.
Osamelosť a izolácia sú ďalšie dôležité motívyLabutej piesne. Hrdinovia piesní sa často cítia osamelí, vyhnaní, nepochopení, a hľadajú útočisko v prírode, v spomienkach, alebo v sne. Pocit osamelosti a izolácie je posilnený melancholickým tónom a tlmenou dynamikou mnohých piesní.
Túžba a zúfalstvo sú dve protichodné, no zároveň úzko prepojené emócie, ktoré prenikajú celouLabuťou piesňou. Túžba po láske, po šťastí, po kráse, po domove, po zmysle života, sa často stretáva so zúfalstvom z nenaplnenia týchto túžob, z pocitu beznádeje a zbytočnosti. Tento kontrast medzi túžbou a zúfalstvom vytvára hlbokú emocionálnu tenziu vLabutej piesni.
Labutia pieseň si rýchlo získala popularitu a stala sa jedným z najobľúbenejších a najčastejšie interpretovaných Schubertových diel. Už v 19. storočí bola považovaná za vrchol piesňovej tvorby a dodnes si udržuje svoje miesto v koncertných sálach a štúdiách nahrávacích spoločností po celom svete.
Labutia pieseň ovplyvnila mnohých skladateľov a interpretov 19. a 20. storočia. Jej melancholický tón, emocionálna hĺbka a hudobná krása inšpirovali generácie umelcov a dodnes oslovujú poslucháčov svojou nadčasovou silou a aktuálnosťou.
Dnes jeLabutia pieseň vnímaná ako jedno z kľúčových diel romantickej piesňovej tvorby, ako dielo, ktoré spája melodickú krásu, harmonickú bohatosť, dramatický výraz a hlboký emocionálny obsah. Je to dielo, ktoré hovorí o univerzálnych ľudských skúsenostiach s láskou, smrťou, osamelosťou a túžbou, a ktoré nás aj po dvoch storočiach dokáže hlboko emocionálne zasiahnuť a osloviť.
Často sa stretávame s klišéovitým vnímanímLabutej piesne ako skutočnej „labutej piesne“ Franza Schuberta, teda jeho posledného diela, testamentu pred smrťou. Ako sme už spomenuli, toto je mylná predstava.Labutia pieseň nie je organicky ucelený cyklus, ktorý Schubert sám takto zamýšľal a zostavil. Je to zbierka piesní, ktorú po Schubertovej smrti zostavil a vydal jeho vydavateľ. Navyše,Die Taubenpost, ktorá je často vnímaná ako záverečná pieseň cyklu, bola pravdepodobne skomponovaná až v októbri 1828, teda krátko pred Schubertovou smrťou, ale existujú aj názory, že mohla byť skomponovaná skôr. V každom prípade, nie je isté, či Schubert zamýšľal túto pieseň ako súčasť cyklu.
Ďalšou bežnou mylnou predstavou je, žeLabutia pieseň je dielo výlučne melancholické a ponuré. Hoci melancholický tón a pocity smútku a zúfalstva sú dominantné v mnohých piesňach zbierky, nájdeme v nej aj piesne s inou náladou.Liebesbotschaft aStändchen sú piesne plné nehy a citu.Das Fischermädchen aDie Taubenpost sú piesne s ľahším a hravejším charakterom.Labutia pieseň tak nie je len zbierkou melancholických piesní, ale komplexným dielom, ktoré odráža širokú škálu ľudských emócií a skúseností.
Je dôležité vnímaťLabuťou pieseň ako dielo s hlbokou emocionálnou a psychologickou hĺbkou, ako dielo, ktoré hovorí o univerzálnych ľudských témach s nadčasovou silou a aktuálnosťou. Nie je to len „labutia pieseň“ v klišéovitom zmysle slova, ale dielo, ktoré nás aj po dvoch storočiach dokáže hlboko emocionálne zasiahnuť a osloviť svojou krásou, hĺbkou a autenticitou.
tags: #Piesen