Yes, britská formácia, ktorá sa stala synonymom progresívneho rocku, je viac než len hudobná skupina; je to fenomén, ktorý pretrval desaťročia zmien v hudobnom priemysle. Ich príbeh je spojený s inováciami, virtuozitou a neustálym hľadaním nových hudobných horizontov. Od svojich skromných začiatkov v Londýne v roku 1968 až po celosvetový úspech,Yes neustále prekvapovali a inšpirovali publikum svojou komplexnou hudbou a filozofickými textami.
PríbehYes sa začal písať v roku 1968 v Londýne, keď sa stretli spevák Jon Anderson a basgitarista Chris Squire. Obaja hudobníci mali za sebou rôzne hudobné skúsenosti. Anderson predtým vystupoval so svojou skupinou The Warriors a vydal aj niekoľko sólových singlov pod pseudonymom Hans Christian. Squire bol zas súčasťou psychedelickej skupiny The Syn. Ich spoločné stretnutie v klube The Marquee Club v Londýne sa ukázalo ako kľúčové. Andersonov vysoký, éterický hlas a Squierov inovatívny štýl hry na basgitaru vytvorili základ pre jedinečný zvukYes.
K Andersonovi a Squierovi sa postupne pridali ďalší hudobníci: klávesista Tony Kaye, gitarista Peter Banks a bubeník Bill Bruford. Táto prvá zostavaYes začala experimentovať s rôznymi hudobnými vplyvmi, miešajúc prvky rocku, jazzu, klasickej hudby a psychedélie. Ich rané koncerty v londýnskych kluboch si rýchlo získali pozornosť vďaka ich technickej zdatnosti a ambicióznym skladbám.
Debutový album, jednoducho nazvanýYes, vyšiel v roku 1969. Album obsahoval originálne skladby, ako aj prepracované verzie skladieb od The Beatles a The Byrds. Hoci album nezožal okamžitý komerčný úspech, ukázal potenciál kapely a ich snahu o vytvorenie vlastného, odlišného zvuku. Ich druhý album,Time and a Word (1970), pokračoval v tomto trende, pričom kapela experimentovala s orchestrálnymi aranžmánmi a komplexnejšími kompozíciami. Práve v tomto období sa začali formovať charakteristické znaky zvukuYes: zložité rytmické štruktúry, virtuózne inštrumentálne výkony a Andersonove mystické texty.
Začiatok 70. rokov znamenal preYes obdobie najväčšej kreativity a komerčného úspechu. S príchodom gitaristu Steva Howeho v roku 1970 (ktorý nahradil Petra Banksa) a klávesistu Ricka Wakemana v roku 1971 (ktorý nahradil Tonyho Kayea) sa zostavaYes stabilizovala a dosiahla svoj vrchol. Howeho virtuózna hra na gitare a Wakemanove klávesové eskapády pridali do zvukuYes nové dimenzie. Táto zostava je mnohými fanúšikmi považovaná za "klasickú" zostavuYes.
AlbumThe Yes Album (1971) bol prelomový. Obsahoval skladby ako "Starship Trooper", "I've Seen All Good People" a "Yours Is No Disgrace", ktoré sa stali základom koncertného repertoáru kapely. Album sa dostal do rebríčkov aYes si začali získavať medzinárodnú popularitu. HudbaYes sa stávala čoraz komplexnejšou a ambicióznejšou, s dlhými inštrumentálnymi pasážami a viacvrstvovými vokálnymi harmóniami.
Nasledujúce albumyFragile (1971) aClose to the Edge (1972) upevnili pozíciuYes ako jednej z popredných skupín progresívneho rocku.Fragile obsahoval skladbu "Roundabout", ktorá sa stala ich najväčším hitom. Album taktiež predstavil sólové skladby jednotlivých členov, čím ukázal ich individuálne hudobné schopnosti.Close to the Edge je často považovaný za vrcholné dieloYes. Album obsahoval iba tri skladby, pričom titulná skladba zaberala celú jednu stranu LP platne.Close to the Edge je komplexná a prepracovaná kompozícia, ktorá kombinuje prvky rocku, klasickej hudby a jazzu. Texty skladby sa zaoberajú duchovnými a filozofickými témami.
Po vydaníClose to the Edge opustil skupinu Bill Bruford, aby sa venoval jazzovej kariére. Nahradil ho Alan White, ktorý sa stal dlhoročným bubeníkomYes. S Whiteom za bicími vydaliYes albumTales from Topographic Oceans (1973). Dvojitý album bol ambiciózny, no rozdelil fanúšikov a kritikov. Niektorí ho oslavovali ako majstrovské dielo, zatiaľ čo iní ho považovali za príliš prehnaný a nudný. Album sa inšpiroval hinduistickými textami a zaoberal sa témami duchovného hľadania.
Rick Wakeman opustilYes v roku 1974 a nahradil ho Patrick Moraz. S Morazom vydaliYes albumRelayer (1974), ktorý bol temnejší a agresívnejší ako ich predchádzajúce albumy. Album sa inšpiroval vojnou a bojom. Po vydaníRelayer siYes dali pauzu, aby sa členovia mohli venovať sólovým projektom. V roku 1977 sa vrátili s albumomGoing for the One, na ktorom sa vrátil Rick Wakeman. Album bol návratom k melodickejšiemu a prístupnejšiemu zvuku.
Koncom 70. rokov sa hudobná scéna menila. Popularita punku a novej vlny ohrozovala dominanciu progresívneho rocku.Yes sa museli prispôsobiť novým trendom, ak chceli prežiť. V roku 1979 opustili skupinu Jon Anderson a Rick Wakeman. Nahradili ich Trevor Horn a Geoff Downes z kapely The Buggles, ktorá mala v tom čase hit s piesňou "Video Killed the Radio Star". S Hornom a Downesom vydaliYes albumDrama (1980), ktorý bol prekvapivo úspešný. Album mal tvrdší a modernejší zvuk, no stále si zachoval charakteristické prvkyYes.
Po vydaníDrama saYes rozpadli. Chris Squire a Alan White založili novú skupinu Cinema, ku ktorej sa pridali Trevor Rabin a Tony Kaye. Keď sa Jon Anderson pripojil k Cinema, skupina sa premenovala naYes. S touto zostavou vydaliYes album90125 (1983), ktorý bol obrovský komerčný úspech. Album obsahoval hit "Owner of a Lonely Heart", ktorý sa dostal na prvé miesto v rebríčkoch.90125 predstavoval nový zvukYes, ktorý bol viac orientovaný na pop a rock. Hoci album rozdelil fanúšikov, pomoholYes prežiť a osloviť nové publikum.
Po vydaní90125 nasledoval albumBig Generator (1987), ktorý bol menej úspešný, no stále obsahoval niekoľko dobrých skladieb. Koncom 80. rokov sa zostavaYes opäť zmenila. Jon Anderson, Steve Howe, Rick Wakeman a Bill Bruford sa spojili a založili skupinu Anderson Bruford Wakeman Howe (ABWH). ABWH vydali jeden album s rovnakým názvom, ktorý bol návratom k progresívnemu rockovému zvukuYes zo 70. rokov.
V roku 1991 sa ABWH aYes (s Chrisom Squierom, Alanom Whiteom, Trevorom Rabinom a Tony Kayem) spojili a vytvorili osemčlennú zostavu. S touto zostavou vydaliYes albumUnion (1991). Album bol kompiláciou skladieb od oboch skupín a bol komerčne úspešný. Po vydaníUnion sa zostavaYes opäť zmenšila. Trevor Rabin a Tony Kaye opustili skupinu aYes sa vrátili k zostave s Jon Andersonom, Chrisom Squierom, Steveom Howeom, Rickom Wakemanom a Alanom Whiteom.
S touto zostavou vydaliYes albumyTalk (1994),Keys to Ascension (1996) aKeys to Ascension 2 (1997). Rick Wakeman opustil skupinu v roku 2001 a nahradil ho Igor Khoroshev. S Khoroshevom vydaliYes albumMagnification (2001), ktorý bol ich posledným albumom s Jonom Andersonom. Anderson opustilYes v roku 2008 kvôli zdravotným problémom. Nahradil ho Benoît David, ktorý spieval sYes až do roku 2012. Od roku 2012 je spevákomYes Jon Davison.
Napriek mnohým zmenám v zostave a občasným rozpadom,Yes pokračujú v koncertovaní a nahrávaní albumov. Ich hudba stále inšpiruje a ovplyvňuje generácie hudobníkov a fanúšikov.Yes sú dôkazom sily kreativity, inovácie a vytrvalosti. Ich odkaz ako jednej z najvýznamnejších skupín progresívneho rocku je nezmazateľný.
Yes sú známi pre svoj jedinečný hudobný štýl, ktorý kombinuje prvky rocku, jazzu, klasickej hudby a psychedélie. Ich hudba sa vyznačuje komplexnými rytmickými štruktúrami, virtuóznymi inštrumentálnymi výkonmi, viacvrstvovými vokálnymi harmóniami a mystickými textami.Yes boli jednou z prvých skupín, ktoré začali používať syntetizátory a ďalšie elektronické nástroje v progresívnom rocku. Ich hudba je často veľmi ambiciózna a prepracovaná, s dlhými inštrumentálnymi pasážami a komplexnými kompozíciami.
Yes mali obrovský vplyv na vývoj progresívneho rocku a inšpirovali mnoho ďalších hudobníkov. Ich hudba ovplyvnila skupiny ako Dream Theater, Rush, Tool a mnoho ďalších.Yes sú považovaní za jednu z najdôležitejších a najvplyvnejších skupín v histórii progresívneho rocku.
Medzi najvýznamnejšie albumyYes patria:
Medzi najznámejšie skladbyYes patria:
ZostavaYes sa počas rokov mnohokrát zmenila. Medzi najvýznamnejších členov skupiny patria:
Súčasná zostavaYes (od roku 2012) pozostáva z:
tags: #Spieva