Slovenské národné divadlo (SND) je poprednou kultúrnou inštitúciou Slovenska, ktorej bohatá história sa neodmysliteľne spája s dvoma ikonickými budovami v Bratislave. Zatiaľ čo nová budova SND na Pribinovej ulici predstavuje moderné centrum pre operu, balet a činohru,Historická budova SND na Hviezdoslavovom námestí zostáva symbolom tradície a miestom, kde sa písali dôležité kapitoly slovenského divadelníctva, najmä činohry. Práve príbeh tejto budovy, od jej vzniku až po slávnostné otvorenie, je fascinujúcou cestou do minulosti, ktorá nám pomáha pochopiť súčasnosť slovenského divadelného umenia.
Myšlienka na postavenie dôstojnej divadelnej budovy v Bratislave, ktorá by slúžila aj pre domáce, v tom čase maďarské, divadelné produkcie, sa začala formovať koncom 19. storočia. V roku 1884 uhorské ministerstvo vnútra oficiálne odporučilo výstavbu nového divadla. Toto rozhodnutie bolo významným krokom, ktorý odzrkadľoval rastúce kultúrne ambície mesta a potrebu reprezentatívneho priestoru pre divadelné umenie. Bratislava, ako dôležité mesto Rakúsko-Uhorska, si zaslúžila divadlo, ktoré by zodpovedalo jej postaveniu a kultúrnemu významu.
Výber lokality pre novú budovu padol na Hviezdoslavovo námestie, vtedy známe ako Promenádne námestie. Táto prestížna lokalita v centre mesta bola ideálna pre divadelný stánok a signalizovala dôležitosť, akú mestská správa a štátny aparát divadlu pripisovali. Samotný proces výstavby však nebol jednoduchý a trval dlhší čas. Projekt a realizácia sa stretli s rôznymi prekážkami, vrátane finančných ťažkostí a zmien v politickej situácii. Napriek tomu sa vďaka úsiliu mnohých zainteresovaných podarilo projekt dotiahnuť do úspešného konca.
Architektonický návrh Historickej budovy SND vzišiel z dielne renomovaných viedenských architektovFellner & Helmer, známych svojimi divadelnými stavbami po celej Európe. Ich rukopis sa vyznačoval eklektickým štýlom, kombinujúcim prvky neorenesancie a neobaroka, čo budove dodalo monumentálny a elegantný vzhľad. Fasáda budovy s bohato zdobenými detailmi, klasickými stĺpmi a sochárskou výzdobou pôsobila impozantne a zároveň harmonicky zapadala do historického kontextu Hviezdoslavovho námestia. Použitie kvalitných materiálov a precízne remeselné spracovanie svedčili o ambícii vytvoriť budovu, ktorá bude nielen funkčná, ale aj esteticky hodnotná a trvácna.
Po rokoch plánovania a výstavby sa brány nového divadla slávnostne otvorili pre verejnosť.Slávnostné otvorenie Historickej budovy SND sa konalo 22. septembra 1886. Táto udalosť bola významným momentom pre Bratislavu a pre celú oblasť kultúry v Uhorsku. Otvorenie nového divadla bolo vnímané ako symbol pokroku a kultúrnej vyspelosti mesta. Slávnostný ceremoniál bol spojený s bohatým kultúrnym programom, ktorý mal demonštrovať potenciál nového divadelného stánku.
Na slávnostnom otvorení sa zišli významné osobnosti spoločenského a kultúrneho života, zástupcovia štátnej správy, mesta, umelci a široká verejnosť. Atmosféra bola plná očakávania a nadšenia. Program slávnostného večera bol starostlivo pripravený a zahrňoval hudobné a divadelné produkcie, ktoré mali predstaviť rôznorodé možnosti nového divadla. Samotná budova bola vyzdobená a osvetlená, čím ešte viac vynikla jej architektonická krása. Pre mnohých prítomných bolo otvorenie nového divadla splnením dlhoročných túžob a symbolom novej éry pre divadelné umenie v Bratislave.
Po slávnostnom otvorení sa Historická budova SND stala centrom divadelného života v meste. V prvých rokoch svojej existencie slúžila predovšetkým pre maďarské divadelné produkcie, no postupne sa stala domovom aj pre slovenské divadelné aktivity. Divadlo hralo významnú úlohu pri formovaní kultúrnej identity mesta a regiónu a prispelo k rozvoju divadelného umenia v širšom kontexte. Jeho otvorenie znamenalo nielen získanie novej budovy, ale aj nový impulz pre rozvoj divadelnej kultúry a umenia.
Od svojho slávnostného otvorenia prešla Historická budova SND mnohými premenami a adaptáciami, ktoré odzrkadľovali meniace sa potreby divadelnej prevádzky a modernizačné trendy v divadelnej technike. Jednou z významných rekonštrukcií bolamodernizácia v roku 1934. Táto rekonštrukcia bola reakciou na rastúce nároky divadelnej prevádzky a potrebu modernizovať technické vybavenie javiska. V rámci tejto rekonštrukcie bolo vybudované nové technické zariadenie javiska, ktoré umožnilo uvádzať náročnejšie a technicky zložitejšie divadelné produkcie. Modernizácia javiskovej techniky prispela k zvýšeniu umeleckej úrovne predstavení a rozšírila možnosti inscenátorov a režisérov.
Počas svojej existencie prežila Historická budova SND rôzne historické obdobia, politické režimy a spoločenské zmeny. Bola svedkom vzniku Československa, obdobia Slovenského štátu, povojnového usporiadania a neskôr aj obdobia socializmu. Každé z týchto období prinieslo nové výzvy a zmeny pre divadlo a jeho činnosť. Napriek všetkým turbulenciám a zmenám si však Historická budova SND zachovala svoju funkciu centra divadelného umenia a dôležitého kultúrneho stánku.
V 70. a 80. rokoch 20. storočia, v období rozkvetu činohry SND, pôsobili v Historickej budove SND významné režisérske osobnosti, ako napríkladMiloš Pietor a Ľubomír Vajdička. Ich príchod znamenal nový impulz pre činohru SND a priniesol do repertoáru divadla progresívne a umelecky hodnotné inscenácie. Toto obdobie je považované za jedno z najvýznamnejších období v histórii činohry SND a Historická budova SND bola v tom čase centrom dynamického a inovatívneho divadelného diania.
S otvorením Novej budovy SND v roku 2007 sa opera a balet presťahovali do nových priestorov. Činohra SND však zostala pôsobiť v Historickej budove, ktorá si aj naďalej zachovala svoje nezastupiteľné miesto v štruktúre Slovenského národného divadla. Historická budova SND je dodnes aktívne využívaná pre divadelné predstavenia činohry a predstavuje dôležitú súčasť kultúrneho života Bratislavy. Jej komornejšia atmosféra a historický charakter vytvárajú pre divákov unikátny zážitok a dodávajú predstaveniam špecifickú atmosféru.
Hoci sa v súčasnosti Slovenské národné divadlo rozprestiera v dvoch budovách, Historická budova SND si zachováva svoju symbolickú hodnotu a historický význam. Je nielen architektonickým skvostom, ale aj pamätníkom bohatej divadelnej histórie. Pre mnohých divadelníkov a divákov je Historická budova SND synonymom tradície, kvality a umeleckej excelentnosti. Jej steny pamätajú generácie hereckých hviezd, významných režisérov a nezabudnuteľných divadelných predstavení.
Pohľad do histórie divadelníctva v Bratislave by nebol úplný bez zmienky o predchodcoch Slovenského národného divadla. Už v období humanizmu a rozvoja školských hier mala Bratislava prvú stálu divadelnú sálu naevanjelickom gymnáziu, otvorenom v roku 1656. Toto obdobie predstavuje rané etapy divadelnej činnosti v meste a svedčí o dlhej tradícii divadelného umenia v Bratislave. Historická budova SND tak nadviazala na túto bohatú tradíciu a stala sa jej pokračovaním a vrcholom v novodobých dejinách slovenského divadelníctva.
Historická budova SND nie je len budovou, je živým organizmom, ktorý dýcha divadelným umením už viac ako storočie. Jej príbeh je príbehom slovenského divadelníctva, príbehom umenia, kultúry a spoločnosti. Aj v budúcnosti bude Historická budova SND zohrávať dôležitú úlohu v kultúrnom živote Slovenska a bude naďalej pripomínať bohaté dedičstvo a tradíciu Slovenského národného divadla činohry.