Profesor PhDr. Oskár Elschek, DrSc., patrí k najvýznamnejším postavám slovenskej hudobnej vedy a etnomuzikológie. Jeho rozsiahla a mnohostranná činnosť zásadným spôsobom ovplyvnila vývoj týchto disciplín na Slovensku i v medzinárodnom kontexte. Elschek sa stal priekopníkom v mnohých oblastiach hudobnovedného výskumu a jeho dielo predstavuje neoceniteľný prínos pre poznanie hudobnej kultúry.
Oskar Elschek sa narodil 16. júna 1931 v Bratislave. Jeho cesta k hudobnej vede bola prirodzene spätá s hlbokým záujmom o hudbu a kultúru. Po maturite sa rozhodol pre štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1954 úspešne absolvoval odbor hudobná veda a estetika. Toto štúdium položilo pevné základy pre jeho budúcu vedeckú kariéru.
Po ukončení štúdia Elschek nastúpil do Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV), kde pôsobil takmer celý svoj profesionálny život. Prešiel rôznymi pozíciami, od vedeckého pracovníka až po riaditeľa ústavu. V rokoch 1990 až 1997 zastával funkciu riaditeľa Ústavu hudobnej vedy SAV a zároveň viedol etnomuzikologické oddelenie. Jeho pôsobenie v ústave bolo charakteristické neúnavnou prácou, inovatívnym prístupom k výskumu a snahou o rozvoj hudobnej vedy na Slovensku.
Elschek sa aktívne zapájal aj do pedagogickej činnosti. Prednášal na Filozofickej fakulte UK a vychoval generácie slovenských hudobných vedcov a etnomuzikológov. Jeho prednášky boli známe svojou erudíciou, hĺbkou a schopnosťou inšpirovať študentov k vedeckému bádaniu.
Vedecký záujem Oskara Elscheka bol mimoriadne široký a zahrnoval systematickú hudobnú vedu, etnomuzikológiu, hudobnú organológiu a filozofiu hudby. V každej z týchto oblastí dosiahol významné výsledky a prispel k rozvoju teórie a metodológie hudobnovedného výskumu.
Elschek sa venoval systematickej hudobnej vede s cieľom vytvoriť komplexný teoretický rámec pre štúdium hudby. Jeho prístup bol charakteristický snahou o integráciu rôznych aspektov hudobnej kultúry, od jej historického vývoja až po súčasné prejavy. Dôraz kládol na interdisciplinárny charakter hudobnej vedy a potrebu prepojenia hudobnej teórie, histórie, etnomuzikológie a ďalších disciplín.
V rámci systematickej hudobnej vedy sa Elschek zaoberal problematikou hudobných systémov, hudobnej typológie a klasifikácie. Jeho práce v tejto oblasti prispeli k prehĺbeniu poznania štruktúry a organizácie hudobného materiálu a k rozvoju metodológie komparatívneho hudobnovedného výskumu. Dôležitou súčasťou jeho systematického prístupu bola aj snaha o vymedzenie miesta filozofie hudby v rámci hudobnej vedy.
Etnomuzikológia predstavovala kľúčovú oblasť Elschekovho vedeckého záujmu. Bol priekopníkom etnomuzikologického výskumu na Slovensku a zaslúžil sa o rozvoj tejto disciplíny v medzinárodnom meradle. Jeho etnomuzikologický výskum bol zameraný na tradičnú hudobnú kultúru Slovenska a Európy, ako aj na hudobné tradície mimoeurópskych kultúr.
Elschek realizoval rozsiahly terénny výskum, zbieral a dokumentoval tradičné hudobné prejavy v rôznych regiónoch Slovenska. Jeho zbierky predstavujú neoceniteľný zdroj pre štúdium slovenskej ľudovej hudby. Okrem terénneho výskumu sa venoval aj teoretickým a metodologickým otázkam etnomuzikológie, prispel k rozvoju metód analýzy a interpretácie etnomuzikologických dát a k formulovaniu teoretických konceptov, ktoré obohatili etnomuzikologické poznanie.
Jeho etnomuzikologický prístup bol charakteristický holistickým pohľadom na hudobnú kultúru, ktorý zohľadňoval nielen hudobné aspekty, ale aj sociálne, kultúrne a historické kontexty. Elschek zdôrazňoval význam kontextuálneho štúdia hudby a potrebu chápať hudbu ako integrálnu súčasť kultúry a spoločnosti.
Ďalšou významnou oblasťou Elschekovho vedeckého záujmu bola hudobná organológia, veda o hudobných nástrojoch. Elschek bol uznávaným odborníkom v tejto oblasti a prispel k rozvoju teórie klasifikácie hudobných nástrojov a k metodológii organologického výskumu. Jeho práce v oblasti organológie boli zamerané na štúdium historických a súčasných hudobných nástrojov, ich konštrukcie, funkcie a kultúrneho významu.
Elschek sa aktívne angažoval v medzinárodných organologických organizáciách a bol predsedom komisie pre výskum hudobných nástrojov pri Medzinárodnej rade pre tradičnú hudbu (ICTM) pri UNESCO. Jeho prínos v oblasti organológie spočíva v prehĺbení teoretických základov disciplíny, v rozvoji metodológie výskumu a v propagácii organologického poznania v medzinárodnom kontexte.
Oskar Elschek sa zaoberal aj filozofickými aspektmi hudby a jej postavením v rámci hudobnej vedy. Vymedzoval miesto filozofie hudby ako špecifickej disciplíny, ktorá sa zaoberá základnými otázkami o podstate hudby, jej zmysle, hodnote a vzťahu k človeku a svetu. Jeho filozofické úvahy o hudbe sa dotýkali tém estetiky hudby, hudobnej ontológie, epistemológie hudobného poznania a etiky hudobnej tvorby a recepcie.
Elschek zdôrazňoval význam filozofického uvažovania pre hudobnú vedu a potrebu prepojenia hudobnovedného výskumu s filozofickými perspektívami. Jeho prístup k filozofii hudby bol charakteristický snahou o integráciu rôznych filozofických tradícií a o formulovanie vlastných originálnych filozofických konceptov relevantných pre štúdium hudby.
Oskar Elschek bol aktívny aj v medzinárodnom vedeckom prostredí. Bol členom mnohých zahraničných odborných komisií a vedeckých spoločností. Jeho medzinárodné aktivity významne prispeli k propagácii slovenskej hudobnej vedy v zahraničí a k integrácii slovenskej muzikológie do medzinárodného vedeckého diskurzu.
Bol viceprezidentom Medzinárodnej rady pre tradičnú hudbu (ICTM) pri UNESCO, čo svedčí o jeho medzinárodnom uznaní a rešpekte v oblasti etnomuzikológie. Okrem toho bol predsedom komisií ICTM pre výskum hudobných nástrojov, hudobnú ikonografiu, historické pramene a počítače. Jeho aktívne pôsobenie v týchto komisiách prispelo k rozvoju medzinárodnej spolupráce v oblasti hudobnovedného výskumu.
Elschekovo dielo bolo ocenené mnohými domácimi i zahraničnými vyznamenaniami a cenami. Jeho prínos pre slovenskú a medzinárodnú hudobnú vedu je nepopierateľný a jeho meno sa trvalo zapísalo do histórie muzikológie a etnomuzikológie.
Okrem vedeckej a pedagogickej činnosti sa Oskar Elschek venoval aj redakčnej a publikačnej činnosti. V rokoch 1963 až 1971 bol šéfredaktorom časopisuSlovenská hudba, ktorý pod jeho vedením dosiahol vysokú odbornú úroveň a stal sa významným fórom pre prezentáciu slovenskej hudobnej vedy a kultúry. ČasopisSlovenská hudba v tom období plnil funkciu hudobnej revue a prinášal recenzie, štúdie a články z rôznych oblastí hudby.
Elschek bol aj editorom vedeckého časopisu/zborníkaMusicologica Slovaca / Musicologica Slovaca et Europaea. Tento zborník predstavoval významnú platformu pre publikovanie vedeckých štúdií z oblasti hudobnej vedy so zameraním na Slovensko a Európu. Jeho redakčná práca prispela k rozvoju slovenskej hudobnej publicistiky a k šíreniu vedeckého poznania v oblasti hudby.
Dielo Oskara Elscheka je rozsiahle a mnohostranné. Zahŕňa monografie, štúdie, články, encyklopedické heslá, redakčné práce a ďalšie publikácie. Jeho práce sa vyznačujú hĺbkou, erudíciou, inovatívnym prístupom a snahou o komplexné a systematické poznanie hudobnej kultúry. Elschekovo dielo predstavuje fundamentálny prínos pre slovenskú hudobnú vedu a etnomuzikológiu a má trvalý význam pre ďalší rozvoj týchto disciplín.
Jeho prínos spočíva nielen v konkrétnych vedeckých výsledkoch, ale aj v koncepčnom a metodologickom rozvoji hudobnej vedy. Elschek prispel k formulovaniu nových teoretických konceptov, k rozvoju metodológie výskumu a k integrácii rôznych disciplín v rámci hudobnej vedy. Jeho dielo inšpiruje ďalšie generácie hudobných vedcov a etnomuzikológov a predstavuje neoceniteľný zdroj poznania o hudobnej kultúre.
Profesor Oskár Elschek sa radí k univerzálne zameraným muzikológom na Slovensku. Svoju vedecko-výskumnú prácu sústredil na otázky systematickej hudobnej vedy, etnomuzikológie a hudobnej organológie, pričom nezabúdal ani na filozofické aspekty hudby. Jeho komplexný prístup k hudobnej vede a jeho rozsiahle dielo z neho robia jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry 20. storočia a jeho prínos pre hudobnú vedu zostáva trvalý a inšpiratívny.
tags: