Socialistický realizmus je umelecký smer, ktorý bol oficiálne presadzovaný v Sovietskom zväze a v krajinách východného bloku počas 20. storočia. Jeho cieľom bolo zobrazovať realitu z pohľadu socialistickej ideológie a podporovať budovanie komunistickej spoločnosti. Hoci sa často vníma ako nástroj propagandy, jeho vplyv na umenie a kultúru bol rozsiahly a dodnes rezonuje.
Termín "socialistický realizmus" bol prvýkrát použitý v roku 1932 Ivanom Gronským, jedným z predstaviteľov Zväzu sovietskych spisovateľov. Samotná ideológia však vznikala postupne, ako odpoveď na potreby sovietskeho režimu, ktorý chcel umenie podriadiť politickým cieľom. Andrej Ždanov, významný sovietsky ideológ, neskôr definoval socialistický realizmus ako "pravdivé a historicky konkrétne zobrazenie reality v jej revolučnom vývoji." Táto definícia zdôrazňovala nielen zobrazovanie reality, ale aj jej interpretáciu v súlade s marxisticko-leninskou ideológiou.
Socialistický realizmus sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými charakteristikami:
Socialistický realizmus sa prejavil vo všetkých oblastiach umenia:
V literatúre sa socialistický realizmus zameral na zobrazovanie života robotníkov a roľníkov, ich boj za lepšie podmienky a ich oddanosť socialistickým ideálom. Diela často obsahovali idealizované postavy hrdinov, ktorí sa obetovali pre spoločnosť. Klasickým príkladom je román "Matka" od Maxima Gorkého, ktorý zobrazuje premenu jednoduchej ženy na revolucionárku.
Vo výtvarnom umení dominovali monumentálne diela, ktoré oslavovali prácu, revolúciu a vodcov socialistického štátu. Obľúbené boli portréty Stalina a Lenina, ako aj zobrazenia robotníkov a roľníkov pri práci. Štýl bol realistický, ale často idealizovaný. Príkladom je monumentálny Stalinov pomník v Prahe, ktorý bol neskôr zbúraný.
V hudbe sa socialistický realizmus prejavoval v tvorbe masových piesní, ktoré mali mobilizovať a inšpirovať ľud. Hudba bola jednoduchá, melodická a zrozumiteľná. Obľúbené boli aj opery a balety, ktoré zobrazovali historické udalosti alebo socialistické témy. Dmitrij Šostakovič bol jedným z najvýznamnejších skladateľov, ktorí tvorili v duchu socialistického realizmu, hoci sa často stretával s kritikou pre "formalizmus".
Film bol považovaný za dôležitý nástroj propagandy, a preto bol socialistický realizmus v tejto oblasti obzvlášť silný. Filmy zobrazovali hrdinstvo sovietskych ľudí, budovanie novej spoločnosti a boj proti nepriateľom. Obľúbené boli aj historické filmy, ktoré interpretovali históriu z marxistického hľadiska. Sergej Ejzenštejn bol jedným z najvýznamnejších režisérov, ktorého filmy, ako napríklad "Krížnik Potemkin", sa stali klasikou svetovej kinematografie.
Architektúra socialistického realizmu sa vyznačovala monumentálnosťou, symetriou a dekoratívnosťou. Budovy mali vyjadrovať silu a stabilitu socialistického štátu. Typické boli široké bulváre, veľké námestia a monumentálne budovy s reliéfmi a sochami. Príkladom je Palác kultúry a vedy vo Varšave, ktorý bol postavený ako dar Sovietskeho zväzu Poľsku.
Socialistický realizmus bol často kritizovaný za svoju schematickosť, propagandistický charakter a potláčanie individuality. Umelci boli nútení prispôsobovať sa ideologickým požiadavkám, čo viedlo k uniformite a strate umeleckej slobody. Mnohí umelci, ktorí sa odmietli prispôsobiť, boli perzekvovaní a ich diela boli zakázané. Po páde komunizmu bol socialistický realizmus do značnej miery zavrhnutý a vnímaný ako symbol totalitného režimu.
Napriek kritike zanechal socialistický realizmus významnú stopu v umení a kultúre 20. storočia. Jeho vplyv je viditeľný v architektúre, výtvarnom umení, literatúre a filme. Hoci sa dnes už nepovažuje za oficiálny umelecký smer, jeho prvky sa dajú nájsť aj v súčasnej tvorbe. Štúdium socialistického realizmu je dôležité pre pochopenie dejín umenia a kultúry 20. storočia a pre analýzu vzťahu medzi umením a politikou.
Je dôležité rozlišovať medzi socialistickým realizmom a klasickým realizmom. Realizmus ako taký sa snaží o objektívne zobrazenie skutočnosti, bez idealizácie a politického zafarbenia. Socialistický realizmus, na druhej strane, cielene zobrazuje realitu z ideologického hľadiska, s cieľom podporovať socialistické ideály. Hoci oba smery využívajú realistické formy zobrazenia, ich ciele a východiská sú odlišné.
V Československu sa socialistický realizmus v architektúre prejavil najmä v 50. rokoch 20. storočia. Typickými príkladmi sú sídliská s monumentálnymi budovami, širokými bulvármi a verejnými priestranstvami. Dôraz sa kládol na reprezentatívnosť a monumentalitu, často na úkor funkčnosti a kvality bývania. Príkladom je výstavba Poruby v Ostrave alebo Nová Dubnica. Tieto stavby mali demonštrovať silu a prosperitu socialistického štátu.
Po páde komunistického režimu v roku 1989 došlo v krajinách východného bloku k postupnému odbúravaniu socialistického realizmu. Mnohé monumenty a symboly boli odstránené, premenované alebo prehodnotené. V architektúre sa začal klásť dôraz na funkčnosť, estetiku a súlad s okolitým prostredím. V umení sa otvorili nové možnosti pre slobodnú tvorbu bez ideologických obmedzení. Tento proces bol sprevádzaný diskusiou o minulosti a hľadaním novej identity.
tags: #Umelec