Slovenská kultúra, hlboko zakorenená v európskom kultúrnom kontexte, je výsledkom storočí vývoja, prelínania vplyvov a jedinečných prírodných podmienok. Medzi jej menej známe, no o to viac fascinujúce aspekty patrí vzťah medzi tzv. "vrškami" (malými kopcami, návršiami) a vodou, ktorý sa odráža v ústnej slovesnosti, hudbe a celkovom vnímaní krajiny. Tento článok sa zameriava na preskúmanie historického a kultúrneho významu tohto vzťahu, s dôrazom na jeho prejavy v slovenskom folklóre a tradíciách.
Slovensko, krajina s rozmanitým reliéfom, je posiate množstvom vrškov a návrší. Tieto krajinné prvky neboli len geografickými útvarmi, ale zohrávali dôležitú úlohu v živote miestnych obyvateľov. Vršky poskytovali útočisko, strategické body, miesta pre pasenie dobytka a v neposlednom rade aj inšpiráciu pre umenie a folklór. Ich prítomnosť formovala spôsob, akým ľudia vnímali svoje okolie a ako sa s ním spájali.
V minulosti boli vršky často považované za posvätné miesta, spojené s rôznymi legendami a poverami. Verilo sa, že na nich sídlia duchovia prírody, ochrancovia úrody a predkovia. Tieto viery sa odrážali v rôznych rituáloch a obradoch, ktoré sa konali na vrškoch, s cieľom zabezpečiť si priazeň prírodných síl.
Voda, ako základný predpoklad života, mala na Slovensku vždy osobitné postavenie. Rieky, potoky, pramene a jazerá nielenže zabezpečovali obživu a pitnú vodu, ale boli aj zdrojom inšpirácie pre umenie a folklór. Voda symbolizovala očistu, život, plodnosť a premenu. Jej prítomnosť v krajine bola vnímaná ako dar od bohov.
Rovnako ako vršky, aj voda bola spojená s rôznymi poverami a legendami. Verilo sa, že v riekach a jazerách žijú vodné bytosti, ktoré môžu priniesť šťastie alebo nešťastie. Pramene a studničky boli často považované za posvätné miesta s liečivými účinkami.
Vzájomný vzťah medzi vrškami a vodou sa v slovenskej kultúre prejavuje v rôznych formách. Jednou z nich je ústna slovesnosť, konkrétne ľudové piesne a rozprávky. Mnohé z nich opisujú vršky ako miesta, kde sa stretávajú mladí milenci, kde sa pasú ovce, alebo kde sa skrývajú zbojníci. Voda v týchto príbehoch často symbolizuje prekážku, ktorú treba prekonať, alebo naopak, zdroj života a obživy.
Príkladom môže byť pieseň o pastierovi, ktorý pasie ovce na vršku a spomína na svoju milú, ktorá býva za riekou. Voda v tomto prípade predstavuje vzdialenosť a prekážku, ktorá im bráni byť spolu. Iné piesne zase opisujú pramene a studničky na vrškoch ako miesta, kde sa ľudia stretávajú, aby si nabrali vodu a porozprávali sa.
Ďalším prejavom spojenia vrškov a vody je architektúra. V minulosti sa mnohé dediny a osady stavali na úpätí vrškov, v blízkosti vodných zdrojov. Domy boli orientované tak, aby boli chránené pred vetrom a aby mali dobrý výhľad na okolitú krajinu. Voda bola využívaná na zavlažovanie polí, na pohon mlynov a na iné hospodárske účely.
Vršky a voda sa odrážajú aj v slovenskom umení, konkrétne v maliarstve a sochárstve. Mnohí umelci zobrazovali slovenské vršky a rieky vo svojich dielach, s cieľom zachytiť krásu a jedinečnosť slovenskej krajiny. Voda bola často zobrazovaná ako symbol života, pohybu a premeny.
Horehronský viachlasný spev, zapísaný v roku 2017 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, je vynikajúcim príkladom spojenia vrškov a vody v slovenskom folklóre. Tento spev, typický pre oblasť Horehronia, často opisuje život pastierov a roľníkov, ktorí žijú v horských oblastiach. Piesne hovoria o pasení oviec na vrškoch, o práci na poliach, o láske a o prírode. Voda, v podobe riek a potokov, je v týchto piesňach často spomínaná ako zdroj života a obživy.
Horehronský viachlasný spev je charakteristický svojou melódiou a harmóniou. Speváci spievajú v rôznych hlasoch, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a vytvárajú bohatý zvukový obraz. Piesne sú často sprevádzané hudobnými nástrojmi, ako sú fujara, píšťalka a husle.
Fujara, ďalší slovenský hudobný nástroj zapísaný do zoznamu UNESCO, je neodmysliteľne spojená s pastierskou kultúrou a s vrškami. Hra na fujaru bola tradične spojená s pasením dobytka a s komunikáciou medzi pastiermi. Zvuk fujary sa rozliehal po okolitých vrškoch a dolinách, oznamujúc prítomnosť pastiera a jeho stáda. Fujara sa používala aj na signalizáciu a na zábavu.
S vodou sa na Slovensku spájalo množstvo tradícií a rituálov, ktoré mali zabezpečiť úrodu, zdravie a šťastie. Jedným z najznámejších je polievanie dievčat na Veľkú noc. Tento zvyk, ktorý má korene v predkresťanských dobách, symbolizuje očistu a plodnosť. Dievčatá sú polievané vodou, aby boli zdravé a krásne.
Ďalšou tradíciou spojenou s vodou je svätenie prameňov a studničiek. Tento obrad sa koná na jar, s cieľom zabezpečiť čistotu a liečivé účinky vody. Kňaz posvätí prameň alebo studničku a požehná vodu, aby bola zdravá a prospešná pre ľudí.
V minulosti sa na Slovensku konali aj rôzne rituály spojené s dažďom. V období sucha sa ľudia modlili k bohom, aby zoslali dážď a zachránili úrodu. Konali sa procesie a obetné dary, s cieľom uprosiť bohov o zľutovanie.
V súčasnosti, v dôsledku urbanizácie a globalizácie, mnohé z týchto tradícií a rituálov postupne zanikajú. Moderný životný štýl a konzumná spoločnosť vytláčajú tradičné hodnoty a zvyky. Je preto dôležité, aby sme si uvedomili význam nášho kultúrneho dedičstva a snažili sa ho zachovať pre budúce generácie.
Zachovanie tradícií spojených s vrškami a vodou nie je len otázkou uchovávania historických artefaktov a folklórnych prejavov. Ide aj o zachovanie vzťahu človeka k prírode, o uvedomenie si dôležitosti vody a o úctu k prostrediu, v ktorom žijeme. Je potrebné, aby sme si uvedomili, že sme súčasťou prírody a že naše konanie má vplyv na životné prostredie.
Podpora folklórnych súborov, organizovanie tradičných podujatí, vzdelávanie detí a mládeže o slovenskej kultúre a podpora remesiel, ktoré sú spojené s tradičným životom na vidieku, sú len niektoré z možností, ako môžeme prispieť k zachovaniu nášho kultúrneho dedičstva.
Významným krokom k popularizácii a zachovaniu tradičnej ľudovej kultúry Slovenska je elektronická encyklopédiaTradičná ľudová kultúra Slovenska. Táto encyklopédia, ktorá je dostupná online, ponúka rozsiahle informácie o rôznych aspektoch slovenskej kultúry, vrátane folklóru, tradícií, remesiel a umenia. Encyklopédia obsahuje texty, fotografie, videá a zvukové nahrávky, ktoré umožňujú používateľom získať komplexný obraz o slovenskej kultúre.
Elektronická encyklopédia je cenným zdrojom informácií pre študentov, učiteľov, výskumníkov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o slovenskú kultúru. Jej dostupnosť online umožňuje prístup k informáciám z celého sveta a prispieva k šíreniu povedomia o slovenskej kultúre v zahraničí.
Zápis Horehronského viachlasného spevu a fujary do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO je dôkazom toho, že slovenské kultúrne dedičstvo má celosvetový význam. UNESCO uznáva dôležitosť zachovania nehmotného kultúrneho dedičstva a podporuje aktivity, ktoré prispievajú k jeho ochrane a propagácii.
Okrem Horehronského viachlasného spevu a fujary sú do zoznamu UNESCO zapísané aj ďalšie slovenské kultúrne prvky, ako napríklad gajdošská kultúra, bábkarstvo na Slovensku a v Čechách, modrotlač a drotárstvo. Tieto zápisy sú pre Slovensko veľkou poctou a zároveň záväzkom, aby sme sa starali o naše kultúrne dedičstvo a odovzdávali ho budúcim generáciám.
Spojenie vrškov a vody v slovenskej kultúre je hlboko zakorenené v histórii a v živote miestnych obyvateľov. Vršky a voda nie sú len krajinné prvky, ale aj symboly života, plodnosti, očisty a premeny. Ich prítomnosť sa odráža v ústnej slovesnosti, hudbe, architektúre, umení a tradíciách.
Zachovanie tradícií spojených s vrškami a vodou je dôležité pre udržanie našej kultúrnej identity a pre zachovanie vzťahu človeka k prírode. Je potrebné, aby sme si uvedomili význam nášho kultúrneho dedičstva a snažili sa ho zachovať pre budúce generácie.
tags: #Spev