Horehronie, malebný región v srdci Slovenska, je známy nielen svojou prekrásnou prírodou, ale aj bohatým kultúrnym dedičstvom. Jedným z najvýraznejších prejavov tohto dedičstva jehorehronský viachlasný spev, fenomén, ktorý po stáročia formuje identitu miestnych obyvateľov a uchováva živé spojenie s tradíciami predkov.
Horehronský spev nie je len obyčajná pieseň. Je to komplexný zvukový prejav, ktorý sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými charakteristikami. Medzi najvýraznejšie patríintenzívny hrdelný prejav, ktorý dodáva spevu mohutnosť a nosnosť. Tento spôsob spevu, často označovaný aj akohrdelné spevy, umožňuje, aby sa hlasy niesli do diaľky, čo bolo v minulosti dôležité v horskom prostredí a pri pastierskych prácach.
Ďalším podstatným znakom jeviachlasnosť. Horehronský spev je prevažnemužský viachlasný spev, kde sa prelínajú a dopĺňajú rôzne hlasové polohy, vytvárajúc bohaté a harmonické súzvuky. Tietoviachlasné súzvuky sú dobre počuteľné a dodávajú spevu jedinečný charakter, odlišný od iných regiónov Slovenska. Nejde len o jednoduché spievanie v zbore, ale o prepracovanú polyfóniu, kde každý hlas má svoju dôležitú úlohu a prispieva k celkovej atmosfére piesne.
Špecifickou črtou je ajmelodika a rytmus horehronských piesní. Melódie sú častomodálne, s charakteristickými intervalmi a obratmi, ktoré evokujú starobylosť a hĺbku tradície. Rytmus je zvyčajnepomalší a ťahavý, čo umocňuje dojem vážnosti a emotívnosti. Piesne sú častoepické, rozprávajú príbehy z minulosti, o hrdinoch, láske, ale aj o ťažkom živote a prírode.
Tradícia horehronského spevu je hlboko zakorenená v histórii regiónu a je úzko spojená svalašsko-pastierskym spôsobom života. Valasi, ktorí sa do Horehronia prisťahovali v stredoveku, priniesli so sebou nielen svoje zvyky a tradície, ale aj špecifický štýl spevu. Tento štýl sa postupne adaptoval na miestne podmienky a zmiešal sa s pôvodnými slovanskými prvkami, čím vznikol jedinečný horehronský spev.
Vplyvpastierskeho života je v horehronskom speve badateľný dodnes. Hrdelný prejav, nosnosť hlasu a silný rytmus piesní odzrkadľujú potrebu komunikácie na veľké vzdialenosti v horskom teréne a pri pasení dobytka. Piesne často tematizujúprírodu, hory, lesy, zvieratá a život pastierov. Zároveň odrážajúsociálnu štruktúru vtedajšej spoločnosti a hodnoty, ktoré boli pre ňu dôležité –odvahu, vytrvalosť, súdržnosť a úctu k tradíciám.
Horehronský spev však nie je len izolovaným javom. Je súčasťou širšieho kontextuslovenského folklóru a zdieľa mnohé spoločné prvky s inými regiónmi. Zároveň si však zachováva svojuregionálnu špecifickosť, ktorá ho odlišuje a robí ho jedinečným. Je dôležité vnímať ho akoživý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja a prispôsobuje meniacim sa podmienkam, pričom si však zachováva svoju podstatu a tradíciu.
Horehronský spev nie je len kultúrna pamiatka, ale predovšetkýmživá tradícia, ktorá má v spoločnosti Horehronia dôležitú funkciu. Spieva sa pri rôznychrodinných príležitostiach, ako sú svadby, krstiny, oslavy, ale aj prismutných udalostiach, napríklad na pohreboch. Spev sprevádza dôležité momenty života a posilňujesociálnu súdržnosť komunity.
Tradične bol horehronský spev doménoumužov a odovzdával sa z generácie na generáciuústnym podaním. Starší muži, často skúsení speváci, učili mladších chlapcov a mužov piesne a techniky spevu. Tento procesmedzigeneračného prenosu bol a dodnes je kľúčový pre zachovanie tradície. V súčasnosti sa však do spevu zapájajú ajženy, čím sa tradícia obohacuje a získava nové dimenzie.
Okrem rodinných a komunitných udalostí sa horehronský spev prezentuje aj nafolklórnych festivaloch a podujatiach, kde slúži ako reprezentácia regiónu a jeho kultúrneho bohatstva. Tieto vystúpenia sú dôležité prepropagáciu tradície a pre jej udržanie v povedomí širšej verejnosti. Zároveň sú motiváciou pre spevákov a udržovateľov tradície, aby pokračovali vo svojej činnosti a odovzdávali svoje umenie ďalším generáciám.
Horehronský spev je typický preHorehronský región, ktorý sa rozprestiera v Banskobystrickom kraji, v okolí rieky Hron. Medzi obce, kde je táto tradícia obzvlášť silná a živá, patria napríkladTelgárt, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom, Polomka, Šumiac, Vaľkovňa, Bacúch, Beňuš, Braväcovo, Brusno, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová, Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Lom nad Rimavicou, Michalová, Mýto pod Ďumbierom, Nemecká, Osrblie, Podbrezová, Polomka, Pohorelá, Predajná, Sihla, Šumiac, Telgárt, Valaská, Valcovňa, Vaľkovňa, Vernár, Závadka nad Hronom a ďalšie.
V každej z týchto obcí sa horehronský spev prejavuje v mierne odlišných formách a variantoch, čo svedčí obohatosti a rozmanitosti tradície. Napriek lokálnym rozdielom však všetky varianty zdieľajú spoločné základné charakteristiky, ktoré ich spájajú do jednotného celku –horehronského spevu. Je dôležité zdôrazniť, že tradícia nie je obmedzená len na tieto obce, ale presahuje aj do blízkeho okolia a ovplyvňuje kultúrne prostredie celého regiónu.
Význam horehronského spevu pre slovenské kultúrne dedičstvo bol oficiálne potvrdený vjanuári 2016, kedy bol zaradený doReprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Tento zápis bol dôležitým krokom kochrane a propagácii tradície na národnej úrovni. Uznanie na národnej úrovni bolo podmienkou pre ďalší, ešte významnejší krok – nomináciu do zoznamuUNESCO.
Z iniciatívy nadšencov a odborníkov sa začali rozsiahlezberateľské aktivity a dokumentácia horehronského spevu. Zber podkladov trval niekoľko rokov a zahŕňal nahrávanie piesní, rozhovory s spevákmi a nositeľmi tradície, ako aj štúdium historických a archívnych materiálov. Výsledkom tejto snahy bol úspešný zápis horehronského viachlasného spevu doZoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Zápis do UNESCO je nielen prestížnym ocenením, ale predovšetkýmzáväzkom pre Slovenskú republiku a pre Horehronský región, aby sa aktívne podieľali naochrane a zachovaní tejto jedinečnej tradície pre budúce generácie. To zahŕňa podporu speváckych skupín, organizovanie kurzov a workshopov, dokumentáciu a archiváciu, ako aj integráciu horehronského spevu do vzdelávacieho systému a kultúrneho života regiónu.
Horehronský spev je neoddeliteľnou súčasťoubohatého a rozmanitého slovenského folklóru. Slovensko sa môže pochváliť množstvom regiónov s vlastnými špecifickými folklórnymi tradíciami, a Horehronie patrí medzi tie najvýraznejšie a najvýznamnejšie. Podobne akofujara aTerchovská muzika, ktoré sú už zaradené do UNESCO zoznamu, aj horehronský spev predstavujekultúrne bohatstvo národného významu.
Horehronský spev obohacuje slovenský folklór o jedinečnýhudobný prejav, ktorý sa vyznačuje svojouautenticitou, hĺbkou a emotívnosťou. Je to spev, ktorý hovorí oživote, tradíciách a hodnotách ľudí Horehronia, ale zároveň oslovuje aj širšie publikum svojou univerzálnou krásou a umením. Je dôležité vnímať ho nielen akohistorickú pamiatku, ale aj akoživý a dynamický prvok slovenskej kultúry, ktorý má potenciál oslovovať a inšpirovať aj v modernom svete.
Horehronský spev nie je len o technickej zručnosti a dodržiavaní tradícií. Je to predovšetkým oemóciách a prežitkoch, ktoré sprostredkúva poslucháčom. Mohutné hrdelné prejavy, harmonické viachlasné súzvuky a emotívne melódie dokážuhlboko zasiahnuť a vyvolať silné pocity. Spev je plnýsmútku, radosti, hrdosti, lásky a úcty – všetkých emócií, ktoré sprevádzajú ľudský život.
Pre mnohých ľudí je horehronský spevspojením s domovom, s koreňmi a s identitou. Je to zvuk detstva, zvuk rodnej obce, zvuk Horehronia. Počúvanie horehronských piesní môže vyvolaťnostalgické spomienky, ale ajpocit spolupatričnosti a hrdosti na svoje kultúrne dedičstvo. Pre cudzincov môže byť horehronský spevexotickým a fascinujúcim zážitkom, ktorý im priblíži krásu a hĺbku slovenskej kultúry.
V konečnom dôsledku je horehronský spevumením, ktoré pretrváva veky a ktoré má stále čo povedať aj v dnešnom svete. Je topoklad, ktorý si zaslúži našu pozornosť, úctu a ochranu, aby aj budúce generácie mohli obdivovať jeho krásu a čerpať z jeho bohatstva.
tags: #Spev