30. roky 20. storočia predstavujú pre hudobnú scénu Československa obdobie formovania a hľadania vlastnej identity. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa spoločnosť začala otvárať novým vplyvom, vrátane hudobných žánrov ako džez a swing, ktoré postupne prenikali aj do domácej tvorby. V tomto období sa formovali základy populárnej hudby a operety, pričom výraznú úlohu zohrávali divadlá a kabarety.
Slovenské národné divadlo v Bratislave zohrávalo kľúčovú rolu pri rozvoji hudobnej kultúry. V roku 1938 mala premiéru operetaKeď rozkvitne máj, ktorá patrila k obľúbeným dielam tej doby. Opereta, ako ľahší a zábavnejší žáner, si získala popularitu medzi divákmi, ktorí hľadali únik od každodenných starostí. Divadlá a kabarety boli centrami spoločenského života a ponúkali priestor pre prezentáciu nových talentov a hudobných diel.
Džez a swing, pôvodom z Ameriky, začali prenikať do Československa už pred prvou svetovou vojnou, ale najväčší rozmach zaznamenali práve v 30. rokoch. Mladí šľachtici a príslušníci umeleckej inteligencie boli medzi prvými, ktorí si osvojili tento žáner, považujúc ho za znak prestíže a modernosti. Jiří Traxler, významná osobnosť českej hudby, stál na počiatku swingovej éry a výrazne ovplyvnil hudobnú scénu koncom 30. a začiatkom 40. rokov. Jeho tvorba bola plná energie a optimizmu, čo kontrastovalo s politickou situáciou v Európe.
V polovici 30. rokov sa začali objavovať prvé šlágre, teda populárne piesne, ktoré si rýchlo získali obľubu u širokého publika. Tieto piesne často reflektovali aktuálne spoločenské témy, ale aj bežné radosti a starosti ľudí. Populárna hudba v tomto období bola silne ovplyvnená džezom a swingom, ale postupne sa začali objavovať aj prvky domácej ľudovej hudby.
Hoci presný zoznam spevákov pôsobiacich v 30. rokoch je náročné zostaviť, niektoré mená sa objavujú v súvislosti s vývojom hudobnej scény. Zuzka Lonská, napríklad, sa predstavila ako sólová speváčka v rôznych hudobných projektoch. Dôležité je spomenúť aj hudobné divadlá a orchestre, ktoré zamestnávali množstvo talentovaných hudobníkov a spevákov, ktorí však často zostávali v anonymite. Hudobníci ako Jiří Traxler, hoci primárne skladateľ, aktívne prispievali k popularizácii swingu v Československu.
30. roky boli poznačené rastúcim politickým napätím v Európe. Nástup nacizmu v Nemecku a hrozba vojny ovplyvňovali aj kultúrny život v Československu. Hudba, ako forma vyjadrenia, často reflektovala tieto obavy a neistoty. Napriek tomu sa hudobná scéna snažila udržiavať optimistickú náladu a ponúkať ľuďom únik od reality.
Vznik a rozvoj rozhlasu v 30. rokoch mal zásadný vplyv na šírenie hudby. Rozhlasové vysielanie umožnilo, aby sa hudba dostala do domácností po celom Československu, čím sa zvýšila jej popularita a dostupnosť. Rozhlasové stanice vysielali koncerty, operety a populárne piesne, čím podporovali rozvoj hudobnej scény a popularizovali jednotlivých interpretov.
V 30. rokoch sa začala formovať aj hudobná kritika a publicistika. Hudobný publicisti, ako napríklad Dezider Kukoľ, písali o hudobných divadlách, filmoch a muzikáloch, čím prispievali k informovanosti verejnosti a k rozvoju hudobnej kultúry. Hudobná kritika pomáhala formovať vkus publika a zvyšovať kvalitu hudobnej produkcie.
30. roky v Československu boli obdobím dynamického rozvoja hudobnej scény. Vplyv džezu a swingu, rozvoj operety a populárnej hudby, vznik rozhlasu a hudobnej publicistiky – to všetko prispelo k formovaniu jedinečnej hudobnej identity. Hoci politická situácia bola napätá, hudba si udržala svoju silu spájať ľudí a ponúkať im únik od každodenných starostí. Speváci a hudobníci tohto obdobia položili základy pre ďalší rozvoj hudobnej kultúry v Československu.