Brendon Boyd Urie, narodený 12. apríla 1987, je americký spevák, skladateľ a multiinštrumentalista, ktorý sa preslávil ako frontman a jediný stály člen rockovej skupiny Panic! at the Disco. Jeho hudobná cesta je príbehom talentu, transformácie a neustáleho hľadania kreatívnej identity.
Brendon Urie pochádza z Las Vegas v Nevade, kde vyrastal v mormónskej rodine ako najmladší z piatich detí. Jeho hudobné nadanie sa prejavilo už v mladom veku. Naučil sa hrať na rôzne nástroje, vrátane gitary, basgitary, klavíra a bicích. V škole sa venoval hudbe a účinkoval v rôznych kapelách, čo položilo základy pre jeho budúcu kariéru.
Jeho mormónske zázemie malo vplyv na jeho raný život a hudobný vývoj. Avšak, s rastúcou túžbou po umeleckej slobode a sebavyjadrení sa postupne vzdialil od prísnych náboženských pravidiel, čo sa odrazilo aj v jeho tvorbe.
V roku 2004, ešte ako študent strednej školy, sa Brendon Urie pripojil k skupine Panic! at the Disco, ktorú založili jeho priatelia z detstva Spencer Smith a Ryan Ross. Pôvodne bol Urie len náhradný gitarista, ale čoskoro sa stal hlavným spevákom po odchode pôvodného vokalistu. Zloženie kapely sa neskôr doplnilo o basgitaristu Brenta Wilsona. Táto formácia položila základ pre úspech, ktorý mal čoskoro nasledovať.
Debutový albumA Fever You Can't Sweat Out, vydaný v roku 2005, katapultoval Panic! at the Disco do medzinárodnej pozornosti. Album bol zmesou elektronického popu, punk rocku a divadelných prvkov, čo bolo v tom čase veľmi inovatívne. Singel "I Write Sins Not Tragedies" sa stal obrovským hitom a dodnes patrí medzi najznámejšie skladby kapely. Videoklip k piesni, s jeho cirkusovou estetikou a absurdným humorom, prispel k popularite piesne a kapely. Texty albumu, často ironické a satirické, sa dotýkali tém ako mladosť, láska a spoločenské problémy.
Druhý albumPretty. Odd. (2008) predstavoval radikálnu zmenu štýlu. Kapela sa odklonila od elektronického zvuku a experimentovala s psychedelickým popom a barokovým popom, inšpirovaným tvorbou The Beatles a The Beach Boys. Album bol menej komerčne úspešný ako jeho predchodca, ale získal si uznanie kritikov za svoju originalitu a odvahu. Texty albumu boli poetickejšie a introspektívnejšie, zaoberali sa témami ako nostalgia, strata a hľadanie identity.
Po odchode Ryana Rossa a Brenta Wilsona, Brendon Urie a Spencer Smith pokračovali ako duo a vydali albumVices & Virtues (2011). Album sa vrátil k pop-punkovému zvuku s prvkami elektroniky a syntezátorov. Singel "The Ballad of Mona Lisa" bol úspešný a pripomenul fanúšikom kapely ich skoršie dni. Texty albumu boli osobnejšie a zaoberali sa témami ako úzkosť, pochybnosti a nádej.
Štvrtý albumToo Weird to Live, Too Rare to Die! (2013) bol ovplyvnený synth-popom 80. rokov a elektronickou tanečnou hudbou. Album bol komerčne úspešný a priniesol single ako "Miss Jackson" a "This Is Gospel". Texty albumu boli hravejšie a futuristickejšie, zaoberali sa témami ako nočný život v Las Vegas, láska a sebavyjadrenie.
AlbumDeath of a Bachelor (2016) znamenal pre Brendona Urieho ďalší krok vpred. Album kombinoval prvky popu, rocku, swingu a elektroniky a bol inšpirovaný hudbou Franka Sinatru. "Victorious" a "Hallelujah" sa stali hitmi a album vyhral Grammy Award za najlepší rockový album. Texty albumu boli sofistikovanejšie a zaoberali sa témami ako manželstvo, zrelosť a úspech.
Pray for the Wicked (2018) bol šiesty štúdiový album kapely Panic! at the Disco. Album bol zmesou popu, rocku a funku a bol inšpirovaný broadwayskou hudbou. "High Hopes" sa stal obrovským hitom a album bol komerčne veľmi úspešný. Texty albumu boli optimistické a povzbudzujúce, zaoberali sa témami ako ambície, viera a komunita.
Posledný štúdiový albumViva Las Vengeance (2022) bol vydaný pred ukončením činnosti kapely. Album sa vrátil k rockovému zvuku s prvkami glam rocku a arena rocku. Album bol menej komerčne úspešný ako jeho predchodcovia, ale získal si uznanie fanúšikov za svoju energiu a nostalgický nádych. Texty albumu boli introspektívnejšie a zaoberali sa témami ako sláva, úzkosť a životné skúsenosti Brendona Urieho.
Okrem pôsobenia v Panic! at the Disco sa Brendon Urie venoval aj sólovým projektom a spolupracoval s rôznymi umelcami. Spolupracoval s Fun. na piesni "C'mon" a s Taylor Swift na piesni "ME!". Účinkoval aj na Broadwayi v muzikáliKinky Boots. Jeho talent a všestrannosť ho predurčili na úspech aj mimo materskej kapely.
Brendon Urie sa angažuje aj v charitatívnych aktivitách a podporuje rôzne organizácie, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv a podpore LGBTQ+ komunity. Jeho snaha o pozitívny dopad na spoločnosť ho robí inšpiráciou pre mnohých fanúšikov.
V januári 2023 Brendon Urie oznámil ukončenie činnosti Panic! at the Disco, aby sa mohol venovať svojej rodine a očakávanému prírastku. Toto rozhodnutie bolo pre mnohých fanúšikov šokom, ale rešpektovali Urieho potrebu sústrediť sa na osobné priority. Zanechal za sebou bohaté hudobné dedičstvo a generáciu fanúšikov, ktorých hudba Panic! at the Disco ovplyvnila.
Hudobný štýl Brendona Urieho a Panic! at the Disco prešiel počas ich kariéry výraznými zmenami. Od elektronického popu a punk rocku v prvých albumoch, cez psychedelický pop a barokový pop, až po synth-pop, rock a swing. Urieho vokálny rozsah a schopnosť prispôsobiť sa rôznym žánrom ho robia jedným z najtalentovanejších spevákov svojej generácie.
Medzi jeho hudobné vplyvy patria Queen, Frank Sinatra, The Beatles, David Bowie a My Chemical Romance. Jeho tvorba je charakteristická divadelnosťou, ironickým humorom, osobnými textami a experimentovaním s rôznymi hudobnými štýlmi.
Brendon Urie je ženatý so Sarah Orzechowski od roku 2013. Ich vzťah je často vnímaný ako inšpirácia pre fanúšikov a Urie otvorene hovorí o svojej láske a podpore pre svoju manželku. V roku 2018 sa verejne priznal k pansexualite, čím sa stal vzorom pre mnohých LGBTQ+ fanúšikov.
Brendon Urie a Panic! at the Disco zanechali výrazný vplyv na popkultúru a hudobný priemysel. Ich hudba ovplyvnila generáciu mladých ľudí a inšpirovala ich k sebavyjadreniu a originalite. Urieho talent, charizma a odvaha ho robia jedným z najvýznamnejších umelcov svojej generácie. Ich hudba sa stala soundtrackom k dospievaniu pre mnohých a ich vplyv bude cítiť aj v budúcnosti.