Meno Miroslava Lička, speváka, ktorý kedysi zdieľal pódia s hviezdami ako Karel Gott a Helena Vondráčková, sa v posledných rokoch spája s tragédiou a kontroverziou. Tento článok sa pokúsi rozpliesť spletitý príbeh jeho života, hudobnej kariéry, a desivého obratu, ktorý ho priviedol až na psychiatrické oddelenie.
Miroslav Ličko prežíval vrchol svojej popularity koncom 70. rokov. Vystupoval na jednej scéne s legendami česko-slovenskej hudby. Dôležitým míľnikom v jeho kariére bola účasť na Bratislavskej Lýre v roku 1978, kde zastúpil Karola Duchoňa s piesňou "Hrám". Duchoň bol v tom čase na turné v NDR. Hoci táto udalosť mohla byť pre Lička veľkou príležitosťou, zdá sa, že neznamenala zásadný prelom v jeho kariére.
Napriek informáciám o Ličkovom účinkovaní na Bratislavskej Lýre a jeho pôsobení na scéne koncom 70. rokov, informácie o piesni s názvom "Jarmila" sú veľmi skromné. Dôkladné hľadanie v archívoch a databázach dobovej hudby neprinieslo žiadne záznamy o takejto piesni v Ličkovom repertoári. Je možné, že pieseň nikdy nebola nahratá profesionálne, alebo sa stala súčasťou jeho vystúpení len na krátky čas. Rovnako je možné, že išlo o lokálnu pieseň s minimálnym zásahom.
Je rovnako možné, že pieseň existovala, ale nebola zaznamenaná pod týmto názvom. Vtedajší umelci často menili názvy skladieb alebo ich prekrstili po vydaní. Bez ďalších informácií je však takmer nemožné potvrdiť existenciu piesne "Jarmila" v spojitosti s Miroslavom Ličkom.
V roku 2010 sa meno Miroslava Lička opäť objavilo v médiách, ale v úplne inom kontexte. Bol obvinený zo zabitia svojej susedy, 86-ročnej Juliany H. Podľa správ ju našiel jej syn v byte na Bilíkovej ulici v bratislavskej Dúbravke zmlátenú na smrť. Polícia v ten istý deň zadržala Miroslava Lička ako podozrivého.
Táto udalosť vrhla temný tieň na Ličkovu minulosť a šokovala hudobnú komunitu. Mnohí jeho kolegovia, ako napríklad Peter Stašák a Robo Kazík, vyjadrili prekvapenie nad jeho agresívnym správaním. Označovali ho za slušného a pohodového človeka.
Neskôr sa ukázalo, že Miroslav Ličko bol v čase spáchania skutku nepríčetný. Prokurátor preto zastavil trestné stíhanie. Ličko bol umiestnený na psychiatrickom oddelení, kde má podľa dostupných informácií tráviť zvyšok života. Niektoré správy dokonca uvádzajú, že na psychiatrii má vlastnú hudobnú skupinu.
Text spomína aj pieseň "Tichá noc" a jej uvedenie na slovenskom trhu v roku 1973 v interpretácii Dariny Laščiakovej. Hoci sa táto informácia priamo netýka Miroslava Lička, ilustruje hudobnú scénu a kontext doby, v ktorej Ličko pôsobil. Uvedenie "Tichej noci" na vinylovom singli ukazuje na širší záber hudobného priemyslu a vkusu verejnosti v 70. rokoch.
Správa o tom, že sa Ličko na psychiatrii stretol s Jankom Kronerom, ktorého neskôr prepustili, pridáva ďalší rozmer do tohto smutného príbehu. Naznačuje to, že Ličko sa ocitol v prostredí, kde sa stretávajú ľudia s rôznymi duševnými problémami a osudmi. Tento krátky úryvok otvára otázky o podmienkach a živote pacientov v psychiatrických zariadeniach.
Zmienky o Johannovi Nepomukovi Batkovi, Bélovi Bartókovi a ruskej hudobnej folkloristke Jevgeniji Lin sú pravdepodobne výsledkom automatizovaného vyhľadávania a nemajú priamu súvislosť s témou Miroslava Lička. Ide o príklad "šumu" v dátach a potreby kritického vyhodnocovania informácií.
Príbeh Miroslava Lička je príbehom talentovaného speváka, ktorý sa pohyboval na okraji slávy a uznania. Jeho kariéra nedosiahla výšiny hviezd, s ktorými zdieľal pódia. Jeho život nabral tragický smer, keď bol obvinený zo zabitia. Jeho prípad vyvoláva otázky o duševnom zdraví, zodpovednosti a osudoch umelcov, ktorí sa ocitnú na okraji spoločnosti.