Slovenské divadelníctvo, ako neoddeliteľná súčasť slovenského umenia, má svoje korene hlboko v minulosti, prepojené s magickými rituálmi a zvykoslovím, ktoré formovali ľudové divadelné prejavy. Cesta od týchto prvotných foriem k modernej inštitúcii Štátneho divadla je dlhá a plná zaujímavých udalostí.
V stredoveku zohrávali dôležitú úlohu potulní igrici – umelci, ktorí prinášali zábavu a kultúru v podobe spevu, tanca, akrobacie a žonglérstva. Ich vystúpenia boli často spojené s ľudovými slávnosťami a trhmi. Paralelne s tým sa rozvíjalo aj cirkevné divadlo, prezentované prostredníctvom vianočných a veľkonočných hier. Tieto hry, hrané v kostoloch a kláštoroch, mali za cieľ priblížiť biblické príbehy veriacim a posilniť ich vieru.
Počiatky náboženských foriem divadla siahajú až do 9. storočia a sú úzko spojené s formovaním liturgie západného kresťanstva. Rozhodujúcu úlohu v tomto procese zohrala tvorba trópov – krátkych hudobných a dramatických vložiek do liturgických textov. Tieto trópy postupne prerastali do rozsiahlejších hier, ktoré sa stali populárnou formou náboženskej výuky a zábavy.
Myšlienka na založenie slovenského národného divadla sa začala formovať na začiatku 20. storočia, v období silného národného obrodenia. Snahy o vytvorenie profesionálneho divadelného súboru narážali na rôzne prekážky, najmä na nedostatok finančných prostriedkov a politickú nepriazeň. Napriek tomu sa vďaka úsiliu mnohých nadšencov a umelcov podarilo položiť základy budúcej inštitúcie.
Významným krokom v dejinách slovenského divadelníctva bol rok 1920, kedy bolo v Bratislave založené Slovenské národné divadlo (SND). Tento akt symbolizoval vznik samostatného československého štátu a zároveň znamenal naplnenie dlhodobých snáh o vytvorenie profesionálneho divadla so slovenským repertoárom. Prvé predstavenia SND sa hrali v budove bývalého mestského divadla.
Začiatky SND boli spojené s mnohými výzvami. Divadlo muselo prekonať nedostatok skúsených hercov, režisérov a scénografov. Repertoár bol spočiatku tvorený prekladmi zahraničných hier a len postupne sa začali objavovať pôvodné slovenské dramatické diela. Napriek všetkým ťažkostiam sa SND dokázalo rýchlo etablovať a stať sa dôležitým centrom slovenskej kultúry.
Počas svojej existencie prešlo Slovenské národné divadlo rôznymi obdobiami, ktoré boli poznačené politickými a spoločenskými zmenami. V divadle pôsobilo mnoho významných osobností, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj a úspechy. Medzi najvýznamnejších patrili režiséri Janko Borodáč, Viktor Šulc, herci Andrej Bagar, Jozef Kroner, Emília Vášáryová a mnohí ďalší.
Rok 1932 bol pre SND prelomový, keď vznikla slovenská činohra vedená režisérom Jankom Borodáčom. Táto udalosť znamenala posilnenie slovenského repertoáru a vytvorenie priestoru pre pôvodné dramatické diela. Paralelne s ňou pôsobila aj česká činohra na čele s režisérom Viktorom Šulcom.
Okrem SND pôsobila od roku 1924 (s prestávkou v rokoch 1930-1937) v Košiciach aj ďalšia profesionálna scéna – Východoslovenské národné divadlo. Toto divadlo zohrávalo dôležitú úlohu v kultúrnom živote východného Slovenska a prispelo k rozvoju slovenského divadelníctva.
V roku 1955 boli v rámci Československa premenované divadlá v Brne a Ostrave na Štátne divadlá. Po Nežnej revolúcii sa však tieto divadlá vrátili k pôvodným názvom – Národní divadlo Brno v roku 1992 a Národní divadlo moravskoslezské v roku 1995. Tieto divadlá mali podobný historický osud ako divadlá na Slovensku.
Po roku 1989 prešlo Slovenské národné divadlo významnými zmenami, ktoré súviseli s prechodom na trhovú ekonomiku a demokratický politický systém. Divadlo sa muselo prispôsobiť novým podmienkam a hľadať nové zdroje financovania. Zároveň sa otvoril priestor pre experimentovanie a nové umelecké smery.
Dnes je Slovenské národné divadlo divadlom verejnej služby, ktoré je tvorené tromi zložkami so stálymi profesionálnymi súbormi: Činohra, Opera a Balet. Divadlo využíva dve budovy: historickú budovu SND na Hviezdoslavovom námestí a novú budovu SND na Pribinovej ulici.
SND sa snaží oslovovať široké publikum a ponúkať kvalitné a rozmanité predstavenia. Divadlo sa zameriava na uvádzanie klasických diel, ale aj na podporu súčasnej slovenskej dramatiky. Dôležitou súčasťou činnosti SND sú aj medzinárodné projekty a spolupráca s divadlami v zahraničí.
SND sa snaží o to, aby jeho predstavenia boli zrozumiteľné pre rôzne skupiny divákov, od začiatočníkov až po profesionálov. Divadlo sa zameriava na vysokú umeleckú kvalitu a zároveň dbá na to, aby jeho predstavenia boli divácky atraktívne a aktuálne.
Slovenské národné divadlo čelí v súčasnosti mnohým výzvam, ako je napríklad nedostatok finančných prostriedkov, konkurencia zo strany iných kultúrnych inštitúcií a zmena diváckych preferencií. Divadlo sa musí neustále inovovať a hľadať nové spôsoby, ako si udržať svoju pozíciu na slovenskej kultúrnej scéne.
Do budúcnosti je dôležité, aby SND naďalej plnilo svoju funkciu ako strážca slovenského kultúrneho dedičstva a zároveň podporovalo vznik nových a inovatívnych divadelných projektov. Divadlo by malo byť otvoreným priestorom pre dialóg medzi umelcami a divákmi a prispievať k rozvoju slovenskej kultúry.
tags: #Divadlo