Rok 1994 bol pre Štátne divadlo Košice (ŠDK) rokom zmien a výziev, ktoré ovplyvnili jeho smerovanie a umeleckú produkciu. Hoci presné detaily o všetkých predstaveniach a udalostiach z tohto roka sú rozsiahle a vyžadovali by si hlbší archívny výskum, môžeme rekonštruovať niektoré kľúčové aspekty divadelného života v tomto období.
Štátne divadlo Košice má bohatú históriu, ktorá siaha až do roku 1945, kedy vzniklo pod názvom Východoslovenské národné divadlo. Názov sa v priebehu rokov menil, až sa ustálil na Štátne divadlo Košice. V 90. rokoch prešlo divadlo rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá mala za cieľ zachovať jeho pôvodný ráz a zároveň ho modernizovať pre potreby súčasnej divadelnej prevádzky.
Rok 1994 bol na Slovensku rokom parlamentných volieb a nástupu druhej vlády Vladimíra Mečiara. Toto politické prostredie malo nemalý vplyv aj na kultúrne inštitúcie, vrátane divadiel. Vláda sa snažila presadzovať svoje politické záujmy aj v kultúrnej sfére, čo viedlo k rôznym pokusom o centralizáciu a kontrolu. Jedným z takýchto pokusov bolo aj zlúčenie Štátneho divadla Košice s Divadlom Jonáša Záborského v Prešove, ktoré sa malo uskutočniť počas druhej Mečiarovej vlády (1994-1998). Toto zlúčenie by znamenalo pre ŠDK stratu samostatnosti a premenovanie na súčasť Východoslovenského divadla pod názvom Divadlo Janka Borodáča.
Napriek politickým turbulenciám sa divadlo snažilo pokračovať vo svojej umeleckej činnosti a prinášať divákom kvalitné predstavenia. Hoci konkrétny repertoár z roku 1994 je potrebné overiť v divadelnom archíve, môžeme si urobiť predstavu o type inscenácií, ktoré sa v tom čase hrali.
Činohra ŠDK sa v 90. rokoch zameriavala na uvádzanie klasických diel svetovej a slovenskej dramatiky, ale aj na súčasné hry, ktoré reflektovali aktuálne spoločenské problémy. Medzi obľúbených autorov patrili Shakespeare, Čechov, Ibsen, ale aj súčasní slovenskí autori.
Operný súbor ŠDK mal v repertoári diela od Verdiho, Pucciniho, Mozarta a ďalších skladateľov. V roku 1994 mohla byť na programe napríklad Verdiho opera, ktorá ospevuje veľkú účinnosť. Presný názov opery by si vyžadoval hlbšie preskúmanie archívov.
Baletný súbor ŠDK uvádzal klasické balety ako Labutie jazero, Luskáčik, ale aj moderné choreografie. V 90. rokoch sa baletný súbor snažil oslovovať divákov rôznych vekových kategórií a prinášať im pestrý repertoár.
Okrem hlavných inscenácií sa v divadle konali aj rôzne sprievodné podujatia, ako koncerty, besedy s tvorcami, výstavy a divadelné dielne pre deti a mládež. Štátne divadlo Košice má pre všetky deti otvorenú Malú scéničku. Tento program je určený pre deti od 8 do 12 rokov, kedy počas 2 hodín vymyslia za pomoci umelcov z divadla krátke predstavenie – scénky, divadelný kostým a na záver svoje divadielko odpremiérujú pred svojimi...
V decembri 1994 sa v Štátnom divadle konalo predstavenie "Vichodňarom na dzeku, druhim pre pocechu" so Šarišskými, zemplínskymi, spišskými a abovskými piesňami a tancami. Podobné predstavenia boli súčasťou snahy divadla osloviť široké publikum a prezentovať regionálne kultúrne dedičstvo.
Ako už bolo spomenuté, počas druhej Mečiarovej vlády sa uskutočnil pokus o zlúčenie košického divadla s prešovským. Toto rozhodnutie vyvolalo v umeleckej komunite vlnu nevôle a protestov. Mnohí umelci a intelektuáli sa obávali, že zlúčenie povedie k zníženiu kvality umeleckej produkcie a k strate identity oboch divadiel. Napriek protestom sa však zlúčenie uskutočnilo a divadlo fungovalo pod názvom Divadlo Janka Borodáča ako súčasť Východoslovenského divadla. Až v roku 1998 získalo divadlo opäť samostatnosť a vrátilo sa k názvu Štátne divadlo Košice.
Rok 1994 bol pre Štátne divadlo Košice rokom plným výziev a zmien. Napriek politickým tlakom a pokusom o centralizáciu sa divadlo snažilo pokračovať vo svojej umeleckej činnosti a prinášať divákom kvalitné predstavenia. Dnes, s odstupom času, môžeme hodnotiť toto obdobie ako dôležitú etapu v histórii divadla, ktorá formovala jeho identitu a smerovanie.
tags: #Divadlo