Dominantou historického centra Košíc, na Hlavnom námestí, sa majestátne vyníma budova Štátneho divadla. Jej novobaroková architektúra, s bohatou ornamentálnou výzdobou a elegantnými krivkami, priťahuje pohľady návštevníkov mesta už viac ako storočie. Prechádzajúc okolo, málokto si neuvedomí, že táto budova je nielen miestom kultúry, ale aj svedkom bohatej histórie mesta a jeho architektonického vývoja.
Súčasná budova Štátneho divadla, ktorú môžeme obdivovať dnes, bola postavená v rokoch 1897 až 1899. Projektantom tejto impozantnej stavby boli renomovaní architekti z Budapešti,Adolf Lang aAntal Steinhardt. Ich mená sa často spomínajú spolu, pretože spolupracovali na mnohých významných architektonických projektoch vtedajšieho Uhorska. Lang a Steinhardt patrili k popredným predstaviteľom eklektického historizmu, ktorý v architektúre konca 19. storočia dominoval. Ich rukopis sa vyznačuje precíznym detailom, citom pre proporcie a schopnosťou vytvárať reprezentatívne a zároveň funkčné priestory.
Adolf Lang, narodený v roku 1848, bol absolventom Technickej univerzity vo Viedni. Po štúdiách sa usadil v Budapešti, kde si otvoril vlastnú architektonickú kanceláriu. Antal Steinhardt, narodený v roku 1856, bol o niečo mladší a tiež študoval architektúru. Ich spolupráca bola plodná a priniesla množstvo významných budov, nielen divadiel, ale aj obytných domov, palácov a verejných stavieb. Pri návrhu košického divadla sa inšpirovali viedenským barokom, čo je zreteľné v celkovom charaktere budovy, jej fasáde a interiérových detailoch.
Štátne divadlo v Košiciach je ukážkovým príkladomnovobarokového slohu. Tento sloh, obľúbený koncom 19. storočia, sa snažil oživiť a reinterpretovať formy a dekoratívnosť baroka. Pre novobarok je typická monumentalita, bohatá plastická výzdoba, použitie dynamických kriviek a efektné stvárnenie fasád. Košické divadlo v sebe všetky tieto charakteristiky nesie.
Exteriér divadla zaujme svojou symetrickou fasádou, ktorej dominuje centrálny rizalit s hlavným vstupom. Fasáda je členená pilastrami, rímsami a oknami s ozdobnými šambránami. Bohatá plastická výzdoba, vrátane alegorických sôch a reliéfov, umocňuje reprezentatívny charakter budovy. Strechu zdobí kupola, ktorá je ďalším charakteristickým prvkom novobarokovej architektúry. Použité materiály, ako kameň a štuk, dodávajú budove solídny a trvácny vzhľad.
Interiér divadla bol pôvodne navrhnutý s dôrazom na funkčnosť a reprezentatívnosť. Hľadisko divadla, s balkónmi a lóžami, je usporiadané klasickým spôsobom, typickým pre operné domy. Dekoratívna výzdoba interiéru, vrátane štukatúr, malieb a zlátenia, vytvára luxusnú a slávnostnú atmosféru. Pôvodné osvetlenie bolo plynové, neskôr nahradené elektrickým. Divadlo bolo vybavené modernou javiskovou technikou pre svoju dobu, čo umožňovalo realizáciu náročných divadelných predstavení.
História divadelníctva v Košiciach je však oveľa staršia, než súčasná budova. Košice patrili k významným kultúrnym centrám už v 18. storočí, a myšlienka na stálu divadelnú scénu sa objavila pomerne skoro. Ešte pred výstavbou súčasného divadla stáli na rovnakom mieste dve predchádzajúce budovy, ktoré slúžili divadelným účelom.
Prvé košické divadlo bolo postavené v rokoch 1788 až 1790. Išlo o drevenú stavbu, ktorá vznikla z iniciatívy grófa Michala Sztáraya a grófa Mikuláša Vecseya. Projekt vypracovali Štefan Brocký a Jozef Ján Tallher. Táto budova stála na mieste, kde predtým stála radnica, ktorá bola presunutá na iné miesto. Prvé divadlo bolo súčasťou komplexu, ktorý zahŕňal aj kaviareň a redutu, čím sa stal dôležitým spoločenským centrom mesta. Hoci bolo postavené z dreva, bolo to pre Košice významné kultúrne zariadenie, ktoré umožnilo rozvoj divadelného života v meste.
Pred prvým divadlom na tomto mieste skutočne stálabudova radnice. Centrum Košíc sa v priebehu histórie menilo a funkcie jednotlivých budov sa presúvali. Premiestnenie radnice uvoľnilo priestor pre výstavbu divadla, čo svedčí o rastúcom význame kultúry a zábavy v živote mesta koncom 18. storočia.
Prvé divadlo však časom prestalo vyhovovať nárokom na moderné divadelné predstavenia a kapacitne už nepostačovalo rastúcemu záujmu publika. Preto sa v druhej polovici 19. storočia rozhodlo o výstavbenového, reprezentatívneho divadla. Staré divadlo bolo zbúrané a na jeho mieste začala výstavba súčasnej budovy podľa projektu Langa a Steinhardta.
Výstavba novej budovy Štátneho divadla v Košiciach na konci 19. storočia bola súčasťou širšieho trendu budovania reprezentatívnych kultúrnych inštitúcií v mestách vtedajšej Európy. V tomto období prežívalo divadelníctvo rozkvet a mestá sa predbiehali v budovaní nových, honosných divadelných budov, ktoré mali byť nielen miestom kultúry, ale aj symbolom prestíže a prosperity mesta.
Košice, ako významné mesto Uhorska, chceli tiež mať divadlo, ktoré by zodpovedalo ich postaveniu. Výstavba nového divadla bola teda pre mesto dôležitou investíciou do kultúry a zároveň prejavom ambície mesta stať sa moderným a európskym centrom. Voľba novobarokového slohu pre budovu divadla bola tiež symbolická, pretože tento sloh evokoval bohatstvo, eleganciu a tradíciu, čo bolo v súlade s predstavou divadla ako miesta elitnej kultúry.
Slávnostnéotvorenie súčasnej budovy Štátneho divadla sa konalo 28. septembra 1899. Pre Košice to bola významná udalosť, ktorá znamenala zavŕšenie dlhoročného úsilia o vybudovanie moderného a reprezentatívneho divadelného stánku. Divadlo sa rýchlo stalo centrom kultúrneho života mesta a regiónu a dodnes si túto funkciu zachováva.
Dnes je budova Štátneho divadla Košice nielen významnoukultúrnou pamiatkou, ale aj živým a dynamickým divadelným centrom. Divadlo prešlo v posledných rokoch rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá obnovila jeho pôvodnú krásu a zároveň modernizovala technické vybavenie. Interiér divadla bol citlivo obnovený, s dôrazom na zachovanie pôvodných prvkov a detailov. Modernizácia sa dotkla aj javiskovej techniky, osvetlenia a zvukovej techniky, čo umožňuje divadlu produkovať náročné a moderné divadelné predstavenia.
Štátne divadlo Košice je domovom pretri umelecké súbory: operu, činohru a balet. Každý z týchto súborov má bohatý repertoár, ktorý zahŕňa klasické diela, ale aj moderné inscenácie a premiéry. Divadlo pravidelne hosťuje aj zahraničné súbory a umelcov, čím prispieva k medzinárodnej kultúrnej výmene. Okrem hlavnej scény divadlo prevádzkuje ajMalú scénu, ktorá sa nachádza v susednej budove a slúži pre komornejšie predstavenia a experimentálne projekty.
Význam Štátneho divadla Košice pre mesto a región je nesporný. Divadlo je nielen dôležitou kultúrnou inštitúciou, ale ajsymbolom identity mesta a jeho bohatej histórie. Jeho budova, dominantná na Hlavnom námestí, je neodmysliteľnou súčasťou panorámy Košíc a pripomína návštevníkom mesta jeho kultúrne dedičstvo a živý divadelný život. Pre Košičanov je divadlo miestom, kde sa stretáva umenie, história a spoločenský život, a kde sa tradícia spája s modernitou.
tags: #Divadlo