Pohrebný Spev Igora Stravinského, dielo stratené na viac ako storočie, predstavuje fascinujúci prípad v dejinách hudby. Jeho znovuobjavenie v roku 2015 prinieslo do hudobného sveta prekvapenie a obohatilo naše chápanie raného vývoja jedného z najvýznamnejších skladateľov 20. storočia. Táto orchestrálna skladba, napísaná v roku 1908 na pamiatku Stravinského učiteľa Nikolaja Rimského-Korsakova, bola dlho považovaná za stratenú, existujúcu len v spomienkach a historických záznamoch. Jej náhly návrat na svetlo sveta umožnil nielen rekonštrukciu diela, ale aj hlbší pohľad na formatívne roky Stravinského tvorby a na prechod od neskorého romantizmu k modernizmu.
Pohrebný Spev vznikol v roku 1908 ako prejav úcty k Nikolajovi Rimskému-Korsakovovi, významnému ruskému skladateľovi a pedagógovi, ktorý zohral kľúčovú úlohu vo formovaní Stravinského hudobného jazyka. Rimskij-Korsakov zomrel v júni 1908 a Stravinskij, ako vďačný žiak, sa rozhodol vzdať mu hold kompozíciou. Dielo bolo napísané pre rozsiahly symfonický orchester a malo premiéru 17. januára 1909 v Petrohrade, v rámci koncertu venovaného pamiatke Rimského-Korsakova. Dirigoval ho Felix Blumenfeld. Napriek pozitívnemu prijatiu na premiére,Pohrebný Spev upadol do zabudnutia krátko po svojom vzniku. Partitúra bola stratená počas ruských revolúcií a následných desaťročí sa o nej vedelo len z dobových recenzií a spomienok.
Zmiznutie diela bolo o to bolestivejšie, že sa jednalo o skladbu z raného obdobia Stravinského, teda z obdobia pred jeho medzinárodným prelomom s baletmi akoVták Ohnivák,Petruška aSvätenie jari. Pre hudobných historikov a obdivovateľov Stravinského tvorby predstavovalo stratené dielo významnú medzeru v poznaní jeho umeleckého vývoja. Existovali len kusé informácie o jeho charaktere a štýle, založené na dobových kritikách, ktoré naznačovali, že dielo nieslo znaky vplyvu Rimského-Korsakova, ale zároveň obsahovalo aj originálne prvky, ktoré predznamenávali Stravinského neskorší, revolučný štýl.
Rok 2015 priniesol nečakaný zvrat v históriiPohrebného Spevu. V knižnici Petrohradského konzervatória, kde Rimskij-Korsakov pôsobil a Stravinskij študoval, bola náhodne objavená sada orchestrálnych partov označená ako „Stravinskij, I. –Pohrebný Spev“. Tento objav bol senzáciou, pretože sa jednalo o jediný známy existujúci materiál tohto diela. Partitúra samotná sa nenašla, avšak objavené party boli dostatočne kompletné na to, aby umožnili rekonštrukciu skladby. Práce na rekonštrukcii sa ujal ruský muzikológ a dirigent Kirill Karabits, ktorý na základe partov a s pomocou ďalších odborníkov dokázal dielo zrekonštruovať do podoby, v akej ho mohol Stravinskij zamýšľať.
ZnovuobjaveniePohrebného Spevu predstavuje významný prínos pre hudobnú vedu. Umožňuje nám detailnejšie študovať Stravinského ranú tvorbu a sledovať, ako sa formoval jeho osobitý štýl. Dielo vypĺňa medzeru v našom poznaní prechodného obdobia medzi vplyvom ruského národného romantizmu, reprezentovaného Rimským-Korsakovom, a modernizmom, ktorého sa Stravinskij stal jedným z hlavných predstaviteľov. Objav tiež podčiarkuje význam archívnych výskumov a náhodných objavov v hudobnej histórii, ktoré môžu priniesť na svetlo zabudnuté majstrovské diela.
Pohrebný Spev je dielo s dĺžkou približne 12 minút, komponované pre veľký symfonický orchester. Jeho hudobný jazyk je charakteristický pre rané obdobie Stravinského, pričom nesie stopy vplyvu Rimského-Korsakova, ale zároveň vykazuje aj originálne prvky, ktoré predznamenávajú jeho neskorší štýl. Dielo je prevažne melancholické a elegické, zodpovedajúce svojmu smútočnému charakteru. Tempo je pomalé, prevažne v andante alebo adagio, a atmosféra je vážna a kontemplatívna.
Orchestrácia je bohatá a farebná, s využitím širokej škály nástrojových kombinácií. Stravinskij majstrovsky pracuje s dynamikou a registrami orchestra, vytvárajúc pôsobivé zvukové plochy a kontrasty. Melodické línie sú často lyrické a expresívne, s náznakmi ruského folklóru, ktorý bol pre Rimského-Korsakova charakteristický. Harmonický jazyk je prevažne tonálny, ale už sa v ňom objavujú aj disonancie a chromatické postupy, ktoré sú typické pre Stravinského neskoršie diela. Rytmická zložka je relatívne jednoduchá v porovnaní s jeho neskoršími dielami, ale už naznačuje Stravinského záujem o rytmickú variabilitu a nepravidelné akcenty.
Podľa dobových recenzií a analýz,Pohrebný Spev pozostáva z dvanástich častí, z ktorých každá je venovaná inému nástrojovému oddeleniu orchestra, ktoré akoby spievajú smútočnú pieseň za Rimského-Korsakova. Toto štruktúrne riešenie je originálne a svedčí o Stravinského ranom experimentovaní s orchestrálnou farbou a formou. Hoci presné detaily štruktúry a inštrumentácie jednotlivých častí boli rekonštruované na základe objavených partov, celkový charakter diela a jeho smútočná atmosféra sú jednoznačné.
Pohrebný Spev má zásadný význam pre pochopenie vývoja Igora Stravinského ako skladateľa. Predstavuje dôležitý článok v prechode od neskorého romantizmu, v ktorom bol vychovaný Rimskij-Korsakovom, k modernizmu, ktorého sa Stravinskij stal jedným z kľúčových predstaviteľov. Dielo nám ukazuje mladého Stravinského, ktorý sa učí remeslu skladby a hľadá svoj vlastný hlas, no zároveň je hlboko ovplyvnený tradíciou ruskej hudby a svojím učiteľom.
V kontexte Stravinského celoživotného dielaPohrebný Spev stojí na začiatku jeho orchestrálnej tvorby. Nasleduje po raných, menej známych dielach a predchádza jeho slávnym baletom, ktoré mu priniesli medzinárodnú slávu. Je zaujímavé porovnaťPohrebný Spev s neskoršími Stravinského dielami a sledovať, ako sa jeho štýl vyvíjal a menil. Zatiaľ čo vPohrebnom Speve prevládajú romantické a elegické prvky, v neskorších dielach sa Stravinskij stal známy svojou rytmickou zložitosťou, disonanciami a neoklasicistickým štýlom. Avšak, už vPohrebnom Speve môžeme nájsť zárodky niektorých prvkov, ktoré sa neskôr stali charakteristickými pre jeho tvorbu, ako napríklad záujem o orchestrálnu farbu a experimentovanie s formou.
ZnovuobjaveniePohrebného Spevu nám tiež umožňuje prehodnotiť pohľad na Stravinského rané obdobie a na jeho vzťah k ruskému hudobnému dedičstvu. Dielo svedčí o hlbokom rešpekte a úcte, ktorú Stravinskij prechovával k Rimskému-Korsakovovi, a zároveň ukazuje jeho snahu o vlastnú umeleckú identitu.Pohrebný Spev tak nie je len smútočnou skladbou, ale aj svedectvom o formovaní jedného z najväčších hudobných géniov 20. storočia.
Po svojom znovuobjavení v roku 2015 saPohrebný Spev dočkal viacerých predstavení a nahrávok. Jeho prvá verejná repríza po viac ako storočí sa konala v Petrohrade v decembri 2016, pod taktovkou Kirilla Karabitsa, ktorý sa zaslúžil o jeho rekonštrukciu. Koncert bol udalosťou s veľkým ohlasom v hudobnom svete a potvrdil umeleckú hodnotu diela. Následne saPohrebný Spev objavil v programoch významných orchestrov a festivalov po celom svete, a bol zaznamenaný na niekoľkých CD nahrávkach.
Kritická recepciaPohrebného Spevu bola prevažne pozitívna. Hudobní kritici ocenili jeho melodickú krásu, orchestrálnu invenciu a smútočnú atmosféru. Mnohí zdôraznili jeho význam pre pochopenie Stravinského raného vývoja a pre prepojenie medzi ruskou romantickou tradíciou a modernizmom.Pohrebný Spev bol označený za dôležitý prínos k Stravinského kánonu a za cenný objav pre celú hudobnú históriu.
Z muzikologického hľadiskaPohrebný Spev poskytuje cenný materiál pre štúdium Stravinského kompozičných techník a pre analýzu jeho štýlového vývoja. Umožňuje nám sledovať, ako sa formoval jeho osobitý orchestrálny jazyk a ako sa prejavovali vplyvy jeho učiteľa Rimského-Korsakova. Dielo tiež prispieva k hlbšiemu pochopeniu hudobného kontextu začiatku 20. storočia a k diskusii o prechode od romantizmu k modernizmu.Pohrebný Spev tak nie je len skvelou hudobnou skladbou, ale aj dôležitým dokumentom hudobnej histórie, ktorý obohacuje naše poznanie a inšpiruje k ďalším výskumom.
tags: #Spev