Stredoveká dráma a divadlo predstavujú fascinujúcu kapitolu v dejinách umenia a kultúry. V období medzi pádom Rímskej ríše (476 n. l.) a renesanciou (približne 15. storočie) sa divadlo transformovalo z jednoduchých liturgických predstavení na komplexné svetské zábavy. Táto transformácia odráža meniace sa spoločenské, náboženské a kultúrne hodnoty stredoveku.

Počiatky v liturgii

Korene stredovekého divadla siahajú do liturgických obradov katolíckej cirkvi. V ranom stredoveku boli dramatické prvky vkladané do omší a iných náboženských slávností. Tieto rané dramatizácie, známe akotropes, boli krátke dialógy alebo spevy, ktoré ilustrovali biblické príbehy. Najznámejším príkladom jeQuem Quaeritis?, dialóg z 10. storočia, ktorý sa odohráva pri Kristovom hrobe a oznamuje jeho zmŕtvychvstanie. Tieto dramatizácie slúžili na priblíženie biblických príbehov negramotnému obyvateľstvu a zároveň posilňovali vieru. Používanie latinčiny ako jazyka hier obmedzovalo ich dosah na vzdelanú časť obyvateľstva.

Od kostola na námestie

Postupne sa liturgické drámy rozširovali a komplikovali. Začali sa presúvať z vnútorných priestorov kostolov na otvorené priestranstvá, ako sú nádvoria kláštorov alebo námestia. Tento presun umožnil zapojenie väčšieho počtu hercov a divákov. Zároveň sa začali objavovať svetské prvky, ako napríklad komické vložky a postavy, ktoré mali divákov pobaviť. Tento vývoj viedol k postupnému oddeleniu divadla od cirkvi. Zmena jazyka z latinčiny na národné jazyky bola kľúčová pre oslovenie širšieho publika.

Žánre stredovekého divadla

V stredoveku sa vyvinulo niekoľko charakteristických divadelných žánrov:

  • Mystériá (Mystery Plays): Biblické drámy zobrazujúce udalosti zo Starého a Nového zákona, od stvorenia sveta až po posledný súd. Hrali sa často v cykloch, ktoré mohli trvať niekoľko dní. Tieto cykly boli spravidla organizované cechmi, pričom každý cech bol zodpovedný za inscenáciu určitej časti biblického príbehu.
  • Mirákly (Miracle Plays): Hry založené na životoch svätých a zázrakoch, ktoré vykonali. Často zobrazovali boj medzi dobrom a zlom a oslavovali moc viery.
  • Moralítky (Morality Plays): Alegorické drámy, v ktorých postavy predstavovali abstraktné pojmy ako Dobro, Zlo, Múdrosť, Láska a Smrť. Cieľom týchto hier bolo poučiť divákov o morálnych princípoch a správnom spôsobe života. Medzi najznámejšie moralítky patrí anglická hraEveryman.
  • Frašky (Farces): Komické hry s jednoduchou zápletkou a grotesknými postavami. Často sa zameriavali na satiru a kritiku spoločenských nedostatkov. Frašky boli populárne najmä v mestskom prostredí.

Významné hry a autori

Hoci sa nám nezachovalo mnoho mien konkrétnych autorov stredovekých hier, poznáme niekoľko významných diel:

  • Mastičkár: Staročeská fraška z 14. storočia, ktorá satirizuje lekárske šarlatánstvo.
  • Hra o Márii: Stredoveká hra zo 14. storočia, ktorá rozpráva príbeh Panny Márie.
  • Everyman: Anglická moralítka z 15. storočia, ktorá zobrazuje cestu človeka k smrti a vykúpeniu.

Scéna a kostýmy

Stredoveké divadlo sa odohrávalo na rôznych miestach, od jednoduchých pódií na námestiach až po prepracované scény s kulisami a špeciálnymi efektmi. Pri inscenovaní mystérií sa často používali vozíky (pageant wagons), ktoré sa presúvali z miesta na miesto a umožňovali divákom sledovať predstavenie na rôznych stanovištiach. Kostýmy boli často bohato zdobené a mali symbolický význam. Napríklad, anjeli boli oblečení do bielych rúch s krídlami, zatiaľ čo diabli nosili červené kostýmy s rohmi a chvostmi.

Spoločenský kontext a vplyv

Stredoveké divadlo zohrávalo dôležitú úlohu v spoločenskom živote. Poskytovalo zábavu, vzdelávanie a zároveň slúžilo ako prostriedok na šírenie náboženských a morálnych hodnôt. Divadelné predstavenia boli často spojené s náboženskými sviatkami a slávnosťami. Účasť na divadle bola pre ľudí príležitosťou na stretávanie sa a upevňovanie sociálnych väzieb. Divadlo tiež plnilo funkciu kritiky spoločenských nešvárov a poukazovalo na problémy, s ktorými sa ľudia stretávali v každodennom živote.

Zaujímavosti

  • Ženy mali v stredovekom divadle obmedzené možnosti. Väčšinou hrali mužské postavy, a to aj ženské role. Až neskôr sa začali objavovať ženské herečky, najmä v svetských hrách.
  • V stredovekých hrách sa často používali špeciálne efekty, ako napríklad dym, oheň a zvukové efekty, aby sa zvýšila dramatickosť predstavenia.
  • Niektoré stredoveké hry boli veľmi dlhé a mohli trvať aj niekoľko dní.
  • Divadlo bolo často financované cechmi a bohatými mešťanmi, ktorí tak prejavovali svoju podporu umeniu a kultúre.

Vývoj po stredoveku

Stredoveké divadlo položilo základy pre rozvoj novovekého divadla. Renesančné divadlo, ktoré nasledovalo, sa inšpirovalo antickými vzormi a prinieslo nové formy a žánre. Napriek tomu stredoveké divadlo zanechalo trvalý vplyv na divadelnú tradíciu, najmä v podobe náboženských hier a ľudových frašiek. Mnohé prvky stredovekého divadla, ako napríklad alegorické postavy a morálne posolstvá, sa objavujú aj v neskorších divadelných dielach.

tags: #Divadlo

Similar pages: