Otázka, či je súčasná hudba „nepočúvateľná“, rezonuje v spoločnosti už desaťročia, ak nie storočia. S každou novou generáciou a príchodom nových hudobných štýlov sa objavujú hlasy, ktoré kritizujú aktuálnu produkciu a nostalgicky spomínajú na „zlaté časy“ hudby. Je však táto kritika opodstatnená? Alebo ide len o generačný rozpor a nepochopenie nových trendov?
Aby sme pochopili súčasné diskusie o hudbe, je dôležité pozrieť sa do histórie. Hudobné dejiny sú plné revolúcií a zmien, ktoré často vyvolávali odpor a nepochopenie. Spomeňme si na príchodBeethovena a romantizmu, ktorý vtedajší klasicistickí kritici považovali za chaotický a prehnane emotívny. Podobne, nástupjazzu v 20. rokoch 20. storočia bol vnímaný ako hluk a kakofónia, hudba bez pravidiel a harmónie.Rock and roll v 50. rokoch bol pre mnohých starších ľudí symbolom úpadku morálky a mládežníckej rebélie. A čopunk rock v 70. rokoch alebohip-hop v 80. rokoch? Každý z týchto žánrov bol v čase svojho vzniku dehonestovaný a odmietaný značnou časťou spoločnosti.
Tieto historické príklady nám ukazujú, že kritika novej hudby nie je ničím novým. Je to opakujúci sa vzorec, ktorý sa objavuje vždy, keď sa hudobná scéna mení a vyvíja. Generácie vyrastajúce na jednom type hudby majú tendenciu vnímať nové štýly ako cudzie a menej hodnotné. Tento fenomén je čiastočne spôsobenýnostalgiou a komfortom známeho. Hudba, na ktorej sme vyrastali, je spojená s našimi spomienkami a emóciami, a preto ju vnímame s väčšou náklonnosťou. Nové štýly, ktoré nepoznáme, môžu pôsobiť rušivo, neznámo a preto aj „nepočúvateľne“.
Čo konkrétne sa súčasnej hudbe vyčíta? Kritici často poukazujú na niekoľko kľúčových aspektov:
Častým argumentom je, že súčasná populárna hudba postráda silné melódie a harmonickú komplexnosť, ktoré boli typické pre hudbu minulosti. Namiesto toho sa uprednostňujú jednoduché, repetitívne motívy a minimalistické harmonické postupy. Niekedy sa zdá, že melódia ustupuje do pozadia a hlavnú úlohu preberá rytmus alebo efekt.
Je pravda, že v mnohých súčasných žánroch, najmä v elektronickej hudbe a pop music, sa kladie väčší dôraz narytmickú zložku aprodukciu zvuku než na tradičnú melodickú linku. Avšak, tvrdiť, že súčasná hudba úplne postráda melódiu, by bolo prehnané. Existuje množstvo súčasných umelcov, ktorí tvoria melódie, ktoré sú chytľavé a zapamätateľné, aj keď možno nie sú tak zložité ako barokové fúgy. Navyše, pojem „melodickosť“ je subjektívny a mení sa v čase. To, čo sa v jednom období považovalo za melodické, môže byť v inom vnímané ako banálne a naopak.
Ďalšia kritika sa týka prehnaného používania technológií, najmäautotune a digitálnych efektov. Kritici tvrdia, že tieto technológie potláčajú prirodzený talent a originalitu umelcov, a vytvárajú umelý a sterilný zvuk. Autotune, ktorý bol pôvodne určený na korekciu drobných intonačných nepresností, sa stal bežným estetickým prvkom, ktorý mení hlas spevákov takmer na nepoznanie.
Je pravda, že technológie zohrávajú v súčasnej hudbe obrovskú úlohu. Digitálne nástroje, softvér a efekty umožňujú umelcom vytvárať zvuky, ktoré boli v minulosti nemysliteľné.Autotune a podobné nástroje môžu byť skutočne použité na maskovanie nedostatkov a vytváranie umelého dojmu dokonalosti. Na druhej strane, technológie sú len nástroje, a záleží na umelcoch, ako ich využijú. Existuje množstvo umelcov, ktorí technológie používajú kreatívne a inovatívne, na rozšírenie svojho umeleckého prejavu a experimentovanie so zvukom. Navyše, kritika autotune často ignoruje fakt, že aj v minulosti sa používali technológie na úpravu zvuku, aj keď boli menej sofistikované. Napríklad, štúdiové efekty ako reverb a delay sa používali už v 60. rokoch 20. storočia.
Súčasnej hudbe sa tiež vyčíta repetitívnosť a jednoduchosť štruktúr. Mnohé populárne skladby majú jednoduchú verš-refrén-verš-refrén štruktúru a opakujú sa v nich krátke hudobné frázy a rytmické patterny. Kritici tvrdia, že táto repetitívnosť je nudná a monotónna, a že hudba stráca svoju dynamiku a napätie.
Repetitívnosť je skutočne charakteristická pre mnohé súčasné žánre, najmä pre elektronickú tanečnú hudbu a niektoré formy popu. Avšak, repetitívnosť nie je nutne negatívna vlastnosť. V hudbe môže mať hypnotický a meditatívny účinok, a môže vytvárať silný rytmický drive.Minimalizmus v hudbe, napríklad, stavia repetitívnosť do centra svojej estetiky a dosahuje fascinujúce zvukové krajiny s minimálnymi prostriedkami. Navyše, jednoduchosť štruktúr nemusí nutne znamenať nedostatok kreativity. Aj v jednoduchých formách sa dá dosiahnuť veľká expresivita a originalita. Mnohé klasické popové skladby sú štruktúrne jednoduché, ale napriek tomu sú majstrovské diela.
Ďalším kritickým bodom sú texty súčasných piesní, ktoré sú často vnímané ako plytké, banálne a zamerané na jednoduché témy ako láska, párty a materiálne statky. Kritici tvrdia, že hudba stratila svoj spoločenský a kultúrny význam, a stala sa len komerčným produktom, zameraným na zisk a masovú popularitu.
Je pravda, že komercializácia má na hudobnú scénu obrovský vplyv. Hudobný priemysel sa riadi zákonmi trhu, a snaha o zisk často vedie k uprednostňovaniu jednoduchých, ľahko stráviteľných produktov, ktoré majú šancu osloviť široké masy. Texty mnohých populárnych piesní sú skutočne zamerané na univerzálne, ale často aj povrchné témy. Avšak, tvrdiť, že súčasná hudba úplne postráda hĺbku a spoločenský presah, by bolo nesprávne. Existuje množstvo súčasných umelcov, ktorí sa vo svojich textoch zaoberajú závažnými témami, ako sú sociálne nerovnosti, politické problémy, environmentálne otázky alebo existenciálne úzkosti. Navyše, aj piesne o láske a párty môžu mať v sebe hlbší význam a umeleckú hodnotu, ak sú napísané s vtipom, iróniou alebo poetickým jazykom. Dôležité je rozlišovať medzi komerčným mainstreamom a alternatívnou scénou, ktorá často prináša odvážnejšie a experimentálnejšie prístupy.
Na druhej strane, existuje množstvo argumentov, ktoré obhajujú súčasnú hudbu a spochybňujú kritiku jej „nepočúvateľnosti“:
Súčasná hudobná scéna je charakteristická nebývaloužánrovou diverzitou. Vďaka internetu a digitálnym technológiám sa prepojili rôzne hudobné tradície a vznikli nové, hybridné žánre, ktoré prekonávajú tradičné kategórie.Hyperpop,trap,lo-fi hip-hop,vaporwave,afrobeats,k-pop – to je len zlomok z množstva nových žánrov a subžánrov, ktoré sa objavili v posledných rokoch. Táto žánrová diverzita prináša obrovské množstvo inovatívnych zvukov a prístupov, ktoré obohacujú hudobnú scénu.
Súčasná hudba je tiež plnáexperimentovania ainovácie. Umelci neustále hľadajú nové spôsoby, ako pracovať so zvukom, štruktúrou a formou. Využívajú nové technológie, sample, field recordings, netradičné nástroje a techniky. Výsledkom sú zvukové krajiny, ktoré sú nepredvídateľné, prekvapivé a často aj provokatívne. Pre poslucháčov, ktorí sú otvorení novým zvukom a neboja sa experimentovania, ponúka súčasná hudba obrovské množstvo objavov a inšpirácií.
Digitálne technológie priniesli ajdemokratizáciu hudobnej tvorby. V minulosti bola tvorba hudby doménou profesionálov s prístupom k drahým štúdiám a nástrojom. Dnes si môže takmer každý, kto má počítač a internetové pripojenie, vytvoriť vlastnú hudbu. Dostupnosť softvéru, samplov a online platforiem umožnila mnohým talentovaným ľuďom, ktorí by inak nemali šancu, realizovať svoje hudobné nápady a zdieľať ich so svetom.
Internet tiež priniesolväčšiu prístupnosť k hudbe. Streamingové služby a online hudobné knižnice ponúkajú obrovské množstvo hudby z celého sveta, z rôznych žánrov a období. Poslucháči majú možnosť objavovať novú hudbu, prenikať do rôznych žánrov a kultúr, a vytvárať si vlastný, eklektický hudobný vkus. Táto prístupnosť môže viesť k väčšej tolerancii a otvorenosti voči rôznym hudobným prejavom.
Kľúčovým faktorom v diskusii o „počúvateľnosti“ súčasnej hudby jesubjektivita hudobného vkusu. To, čo je pre jedného poslucháča hudobný skvost, môže byť pre iného neznesiteľný hluk. Hudobný vkus je ovplyvnený mnohými faktormi, ako sú kultúrne pozadie, osobné skúsenosti, nálada, momentálny kontext a generačné vplyvy.
Generačný rozdiel hrá v hudobnom vkuse veľmi dôležitú úlohu. Generácie vyrastajúce v rôznych obdobiach majú tendenciu preferovať hudbu, ktorá bola populárna v ich mladosti. Toto je čiastočne spôsobené spomínanou nostalgiou, ale aj faktom, že hudobný vkus sa formuje v mladom veku a ťažko sa mení v dospelosti. Preto je prirodzené, že staršie generácie majú tendenciu vnímať súčasnú hudbu kritickejšie a preferovať hudbu, na ktorej vyrastali.
Otázka, či je súčasná hudba „nepočúvateľná“, nemá jednoznačnú odpoveď. Je to komplexná téma, ktorá si vyžadujeotvorenosť,toleranciu adialóg. Kritika súčasnej hudby má svoje opodstatnenie, a poukazuje na niektoré negatívne trendy, ako je komercializácia, repetitívnosť a prehnané používanie technológií. Na druhej strane, súčasná hudobná scéna je plná diverzity, inovácie a kreativity. Ponúka obrovské množstvo zaujímavých a inšpiratívnych zvukov, ktoré obohacujú hudobnú kultúru.
Namiesto paušálneho odsudzovania súčasnej hudby je dôležitéhľadať v nej to dobré,objavovať nové žánre a umelcov, aučiť sa chápať rôzne hudobné prejavy. Hudobný vkus je subjektívny, a to, čo sa nám nepáči, môže byť pre iných zdrojom radosti a inšpirácie. Otvorenosť voči novej hudbe a ochota prekonať generačné bariéry sú kľúčové pre pochopenie a ocenenie súčasnej hudobnej scény. Možno zistíme, že súčasná hudba nie je tak „nepočúvateľná“, ako sa na prvý pohľad zdá, a že v nej existuje množstvo skrytých skvostov, ktoré čakajú na objavenie.
tags: #Hudba