Medzivojnové obdobie (1918-1939) predstavuje pozoruhodnú kapitolu v dejinách divadla. Po otrasoch Prvej svetovej vojny sa spoločnosť ocitla v novej situácii, ktorá sa odrazila aj v dramatickej tvorbe a divadelnej praxi. Toto obdobie bolo charakteristické experimentovaním, hľadaním nových foriem a tém, a predovšetkým snahou o reflektovanie zložitej sociálnej, politickej a ekonomickej reality.
Medzivojnové divadlo sa odlišovalo od predvojnového v mnohých aspektoch. Zatiaľ čo predvojnové divadlo bolo často zamerané na zábavu a eskapizmus, medzivojnové divadlo sa stalo platformou pre kritiku, sociálny komentár a hľadanie nových hodnôt. Medzi hlavné charakteristiky patria:
Medzivojnové obdobie bolo svedkom rozkvetu avantgardných divadelných smerov, ako napríklad expresionizmus, futurizmus, surrealizmus a dadaizmus. Tieto smery sa snažili oslobodiť divadlo od tradičných konvencií a experimentovali s novými formami vyjadrovania, ako napríklad:
Medzivojnové divadlo sa často zaoberalo aktuálnymi sociálnymi a politickými problémami, ako napríklad chudoba, nezamestnanosť, nerovnosť, vojna a totalitné režimy. Dramatikmi využívali divadlo ako nástroj na kritiku spoločnosti, šírenie politických myšlienok a mobilizáciu verejnosti.
Príkladom je tvorba Bertolta Brechta, ktorý vyvinul tzv. epické divadlo, ktorého cieľom bolo podnietiť diváka k kritickému mysleniu a sociálnej akcii. Brechtove hry, ako napríklad "Matka Guráž a jej deti" alebo "Žobrácka opera", zobrazujú krutú realitu vojny a vykorisťovania a vyzývajú divákov k zmene spoločnosti.
Okrem avantgardy a politicky angažovaného divadla sa v medzivojnovom období rozvíjal aj psychologický realizmus, ktorý sa sústredil na vnútorný svet postáv a ich psychologické motivácie. Dramatikmi, ako napríklad Eugene O'Neill alebo Tennessee Williams, skúmali témy ako osamelosť, odcudzenie, trauma a identita.
Expresionizmus, hoci vznikol pred Prvou svetovou vojnou, silno ovplyvnil medzivojnové divadlo. Expresionistické hry sa často vyznačovali deformovanou realitou, silnými emóciami a zobrazením vnútorného sveta postáv. Expresionizmus sa prejavoval v scénografii, hereckom prejave a celkovej atmosfére predstavenia.
Medzivojnové obdobie prinieslo množstvo významných osobností, ktoré ovplyvnili vývoj divadla a dramatickej tvorby. Medzi najvýznamnejšie patria:
Nemecký dramatik, básnik a divadelný režisér, ktorý vyvinul epické divadlo. Brechtove hry sa vyznačovali didaktickým charakterom, sociálnou kritikou a použitím efektu odcudzenia, ktorý mal diváka podnietiť k kritickému mysleniu.
Americký dramatik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. O'Neillove hry sa zaoberajú temnými stránkami ľudskej psychiky, ako napríklad osamelosť, odcudzenie a trauma. Medzi jeho najznámejšie hry patria "Elektre pristane smútok" a "Dlhá denná cesta do noci".
Taliansky dramatik a prozaik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. Pirandellove hry sa zaoberajú témami identity, relativity pravdy a ilúzie reality. Medzi jeho najznámejšie hry patria "Šesť postáv hľadá autora" a "Henrich IV".
Írsky dramatik, ktorý sa vo svojich hrách zaoberal témami chudoby, politického násilia a írskeho nacionalizmu. Medzi jeho najznámejšie hry patria "Pušky a ruže" a "Pluh a hviezdy".
Španielsky básnik a dramatik, ktorý vo svojich hrách spájal prvky poézie, hudby a tanca. Lorcove hry sa zaoberajú témami lásky, smrti a útlaku. Medzi jeho najznámejšie hry patria "Krvavá svadba" a "Yerma".
Český spisovateľ, dramatik a novinár. Čapek sa vo svojich hrách zaoberal témami technológie, spoločnosti a ľudskej zodpovednosti. Medzi jeho najznámejšie hry patria "R.U.R." (Rossum's Universal Robots) a "Biela nemoc". Hra R.U.R. zaviedla do svetového jazyka slovo "robot".
Ruský divadelný režisér, ktorý experimentoval s novými formami divadelného vyjadrovania, ako napríklad biomechanika a konštruktivizmus. Mejerchoľd sa snažil vytvoriť divadlo, ktoré by bolo dynamické, fyzické a politicky angažované.
Nemecký divadelný režisér, ktorý sa venoval politickému divadlu. Piscator používal vo svojich inscenáciách nové technológie, ako napríklad film, projekcie a dokumentárne materiály, aby divákov informoval o aktuálnych sociálnych a politických problémoch. Bol významným predstaviteľom epického divadla.
Francúzsky dramatik, teoretik a herec, ktorý vyvinul teóriu "divadla krutosti". Artaud sa snažil vytvoriť divadlo, ktoré by oslobodilo diváka od racionality a logiky a zasiahlo ho na emocionálnej a fyzickej úrovni. Jeho teória ovplyvnila vývoj avantgardného divadla.
Medzivojnové obdobie prinieslo množstvo významných divadelných hier, ktoré sa stali klasikou divadelnej literatúry. Medzi najvýznamnejšie patria:
Medzivojnové divadlo malo obrovský vplyv na vývoj divadla v 20. storočí a dodnes inšpiruje divadelných tvorcov. Experimentovanie, sociálna angažovanosť a psychologický realizmus, ktoré boli charakteristické pre toto obdobie, sa stali dôležitými prvkami moderného divadla. Dramatikmi a režiséri, ktorí pôsobili v medzivojnovom období, vytvorili diela, ktoré sa stali klasikou a ovplyvnili generácie divadelných tvorcov.
Aj na Slovensku bolo medzivojnové obdobie významným obdobím pre rozvoj divadla. V roku 1920 vzniklo Slovenské národné divadlo v Bratislave, ktoré sa stalo centrom slovenskej divadelnej kultúry. V tomto období pôsobili významní slovenskí herci a režiséri, ako napríklad Andrej Bagar, Janko Borodáč, Oľga Borodáčová a Hana Meličková. Slovenské divadlo sa v tomto období inšpirovalo európskymi divadelnými trendmi, ale zároveň sa snažilo reflektovať aj slovenské spoločenské a kultúrne špecifiká.
Medzivojnové obdobie bolo pre svetové divadlo obdobím búrlivého rozvoja, experimentovania a hľadania nových foriem. Dramatikmi a režiséri sa snažili reflektovať zložitú realitu sveta po Prvej svetovej vojne a vytvoriť divadlo, ktoré by bolo sociálne angažované, psychologicky hlboké a esteticky inovatívne. Toto obdobie prinieslo množstvo významných osobností a diel, ktoré ovplyvnili vývoj divadla v 20. storočí a dodnes inšpirujú divadelných tvorcov.
tags: #Divadlo