Svetozár Stračina, osobnosť, ktorá sa vymyká jednoduchému zaradeniu, zanechal v slovenskej kultúre nezmazateľnú stopu. Jeho prínos presahuje rámec skladateľa; bol zberateľom ľudových piesní, editorom nahrávok, spoluorganizátorom folklórnych festivalov, a predovšetkým umelcom, ktorý s hlbokou úctou a inovatívnym prístupom pretváral tradičné motívy do súčasnej podoby.
Svetozár Stračina sa narodil 3. decembra 1940 v Martine a zomrel 26. februára 1996 v Bratislave. Pochovaný je v Banskej Bystrici. Jeho život bol úzko spätý s rozvojom slovenskej ľudovej hudby a folklóru. Hoci krátky, jeho život bol naplnený intenzívnou tvorbou a neúnavnou prácou na poli hudobnej kultúry.
Informácie o Stračinovom detstve a mladosti sú skromné, no predpokladá sa, že jeho vzťah k hudbe a folklóru sa formoval už v ranom veku. Prostredie, v ktorom vyrastal, zrejme zohralo kľúčovú úlohu v jeho neskoršom umeleckom zameraní.
Detaily o jeho hudobnom vzdelaní sú obmedzené, ale je zrejmé, že získal solídny základ, ktorý mu umožnil rozvinúť svoj talent a vášeň pre hudbu. Jeho umelecké začiatky boli spojené so zberateľskou činnosťou a úpravou ľudových piesní.
Stračinova tvorba je rozsiahla a rôznorodá. Zahŕňa úpravy ľudových piesní, orchestrálne diela, filmovú a scénickú hudbu. Osobitné miesto v jeho tvorbe majú kompozície pre folklórne súbory Lúčnica a SĽUK, pre ktoré vytvoril viac ako 130 diel. Jeho hudba profilovala umeleckú výpoveď týchto telies a výrazne prispela k ich popularite doma i v zahraničí.
Stračina bol nadšeným zberateľom ľudových piesní. Cestoval po Slovensku, zaznamenával a dokumentoval tradičné piesne, ktoré by inak mohli upadnúť do zabudnutia. Pri vlastnej tvorbe z týchto piesní čerpal inšpiráciu a pretváral ich do originálnych kompozícií so súčasným zvukom. Jeho úpravy zachovávali autenticitu pôvodných piesní, no zároveň im vdychovali nový život a oslovovali aj mladšie generácie.
Spolupráca so súbormi Lúčnica a SĽUK bola pre Stračinu kľúčová. Vytvoril pre ne rozsiahly repertoár, ktorý zahŕňal tanečné čísla, vokálne skladby a inštrumentálne kompozície. Jeho hudba sa vyznačovala melodickou invenciou, rytmickou pestrosťou a citlivým využitím tradičných hudobných nástrojov. Stračina dokázal spojiť ľudovú tradíciu s modernými hudobnými postupmi a vytvoriť tak jedinečný a nezameniteľný štýl.
Stračina sa venoval aj tvorbe filmovej a scénickej hudby. Jeho kompozície dotvárali atmosféru filmov a divadelných predstavení a prispievali k ich umeleckému účinku. Aj v tejto oblasti preukázal svoj talent a schopnosť prispôsobiť sa rôznym žánrom a štýlom.
Svetozár Stračina patrí medzi najvýznamnejších slovenských skladateľov ľudovej hudby 20. storočia. Jeho dielo má trvalú hodnotu a ovplyvnilo generácie hudobníkov a interpretov. Stračina prispel k popularizácii slovenskej ľudovej hudby a k jej zachovaniu pre budúce generácie. Jeho hudba je stále živá a hrá sa na festivaloch, koncertoch a v rozhlase.
Odkaz Svetozára Stračinu je stále prítomný v slovenskej kultúre. Jeho dielo je predmetom záujmu hudobných vedcov, interpretov a pedagógov. Snahy o zachovanie a interpretáciu jeho hudby sú dôležité pre udržanie jeho pamiatky a pre inšpiráciu budúcich generácií.
Hoci od Stračinovej smrti uplynulo už viac ako dvadsať rokov, jeho vplyv na súčasnú hudobnú scénu je stále citeľný. Mnohí súčasní hudobníci sa inšpirujú jeho tvorbou a snažia sa nadviazať na jeho odkaz. Stračinova hudba je dôkazom toho, že ľudová tradícia môže byť živá a inšpiratívna aj v modernom svete.
Svetozár Stračina bol podľa spomienok súčasníkov skromný a pracovitý človek, ktorý bol oddaný hudbe a folklóru. Bol známy svojou profesionalitou, precíznosťou a zmyslom pre detail. Zároveň bol aj spoločenský a priateľský, a rád spolupracoval s inými umelcami. Jeho osobnosť a charakter sa odrážali aj v jeho tvorbe, ktorá bola vždy úprimná a autentická.
Je pravdepodobné, že Stračina sa venoval aj pedagogickej činnosti a mentoroval mladých hudobníkov. Jeho skúsenosti a vedomosti boli cenným prínosom pre rozvoj talentov a pre formovanie novej generácie umelcov.
Je potrebné spomenúť aj jeho tvorbu pre akordeón, ako je uvedené v bakalárskej práci Mareka Kuku, ktorá sa zaoberá Stračinovým životom a dielom s prihliadnutím na tvorbu pre akordeón. Táto práca zdôrazňuje význam Stračinovej tvorby pre tento nástroj a jeho prínos k rozvoju akordeónovej hudby na Slovensku.
Hodnotenie Stračinovho diela je jednoznačne pozitívne. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších slovenských skladateľov ľudovej hudby a jeho tvorba má trvalú hodnotu. Stračina prispel k zachovaniu a popularizácii slovenskej ľudovej hudby a k jej obohateniu o nové prvky a inšpirácie. Jeho hudba je stále živá a hrá sa na festivaloch, koncertoch a v rozhlase.
Hoci je Stračinovo dielo všeobecne uznávané, existujú aj určité nedostatky v jeho súčasnom vnímaní. Niektorí kritici poukazujú na to, že jeho hudba je príliš tradicionalistická a že sa málo inšpirovala modernými hudobnými prúdmi. Iní zase tvrdia, že jeho dielo nie je dostatočne propagované a že si zaslúži väčšiu pozornosť verejnosti.
Výskum Stračinovho diela nie je zďaleka ukončený. Existuje mnoho oblastí, ktoré si zaslúžia ďalšiu pozornosť. Napríklad, je potrebné hlbšie preskúmať jeho zberateľskú činnosť a jej vplyv na jeho tvorbu. Taktiež by bolo zaujímavé analyzovať jeho hudbu z hľadiska jej štýlových charakteristík a jej zaradenia do kontextu slovenskej a európskej hudobnej histórie. V neposlednom rade je potrebné venovať pozornosť aj pedagogickému pôsobeniu Stračinu a jeho vplyvu na formovanie novej generácie hudobníkov.