Slovenská operná scéna stratila v roku 2020 jednu z výrazných osobností, barytonistu Róberta Szücsa. Jeho odchod 28. septembra 2020 znamenal koniec jednej éry pre Operu Slovenského národného divadla (SND), kde pôsobil ako sólista dlhé desaťročia. Szücs nebol len spevákom s výnimočným hlasovým fondom, ale aj umelcom hlbokého javiskového prejavu, ktorý si získal uznanie doma i v zahraničí. Jeho kariéra sa niesla v znamení oddanosti opernému umeniu a neustáleho hľadania nových umeleckých výziev.
Róbert Szücs sa narodil 24. novembra 1942 v Budapešti. Jeho cesta k opernému spevu nebola priamočiara, no napokon sa v ňom našiel celoživotný zmysel a poslanie. Už od mladosti prejavoval hudobné nadanie, ktoré ho priviedlo k štúdiu spevu. Po absolvovaní štúdií sa jeho kroky nasmerovali na Slovensko, kde sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej opernej kultúry. Prelomovým rokom v jeho kariére bol rok 1968, kedy sa stal sólistom Opery SND v Bratislave. Tento moment znamenal začiatok jeho dlhej a plodnej umeleckej dráhy na prvej slovenskej opernej scéne.
Pôsobenie Róberta Szücsa v Opere SND trvalo viac ako štyri desaťročia, konkrétne do roku 2000, kedy ukončil svoje aktívne účinkovanie ako sólista. Počas tohto obdobia stvárnil desiatky postáv z operného repertoáru, čím obohatil a formoval slovenskú opernú kultúru. Jeho hlas a herecké umenie sa stali charakteristickou črtou mnohých inscenácií, a diváci si ho zapamätali v širokej škále rolí, od klasických diel až po moderné operné kompozície. Jeho dlhoročné pôsobenie svedčí o jeho oddanosti divadlu a o jeho schopnosti neustále sa umelecky rozvíjať a napĺňať očakávania náročného operného publika.
Repertoár Róberta Szücsa bol rozsiahly a žánrovo pestrý. Ako barytonista sa s úspechom venoval postavám z talianskej, francúzskej, ruskej i slovenskej opernej tvorby. Medzi jeho kľúčové roly patrili postavy z diel Verdiho, Pucciniho, Bizeta, Čajkovského a mnohých ďalších renomovaných skladateľov. Konkrétne, diváci si ho mohli pamätať ako Figara vLazebníkovi sevillském od Rossiniho, Germonta vTraviate od Verdiho, Escamilla vCarmen od Bizeta, alebo Oněgina v Евгении Онегине od Čajkovského. Jeho interpretácie boli charakteristické vokálnou precíznosťou, výraznou javiskovou prítomnosťou a hlbokým ponorením sa do psychológie postavy. Szücs nebol len spevákom, ale aj hereckým interpretom, ktorý dokázal postave vdýchnuť život a presvedčivo sprostredkovať jej emócie a motivácie.
Významnou kapitolou v kariére Róberta Szücsa bolo aj jeho venovanie sa slovenskej opernej tvorbe. Bol aktívnym interpretom diel slovenských skladateľov, čím prispieval k propagácii a rozvoju národnej opernej kultúry. Hoci konkrétne diela a postavy nie sú v dostupných fragmentoch spomenuté, je pravdepodobné, že sa podieľal na uvádzaní oper od autorov ako Eugen Suchoň, Ján Cikker, alebo Tibor Frešo. Jeho snaha o interpretáciu slovenskej opernej tvorby svedčí o jeho patriotizme a o jeho presvedčení o dôležitosti prezentácie národného kultúrneho dedičstva.
Hoci bol Róbert Szücs primárne spojený s Operou SND, jeho umelecké aktivity presahovali hranice Slovenska. Jeho medzinárodné renomé naznačuje, že hosťoval na viacerých zahraničných operných scénach a koncertných pódiách. Informácie o konkrétnych hosťovaniach sú síce obmedzené, no titul "s medzinárodným renomé" implikuje, že jeho umenie bolo uznávané aj v zahraničí. Je možné, že vystupoval v susedných krajinách, ako aj v ďalších európskych operných centrách. Jeho medzinárodné aktivity prispeli k šíreniu dobrého mena slovenskej opernej školy a potvrdili jeho umeleckú kvalitu v medzinárodnom kontexte.
Dostupné fragmenty textu spomínajú jubilovanie Róberta Szücsa v roku 2012. Hoci nie je explicitne uvedené, aké jubileum to bolo, pravdepodobne išlo o okrúhle životné jubileum, prípadne jubileum jeho umeleckej činnosti. Umelecká dráha trvajúca desiatky rokov si nepochybne zaslúžila uznanie a ocenenia. Informácie o konkrétnych oceneniach, ktoré Róbert Szücs získal, nie sú v dostupných textoch uvedené, no je pravdepodobné, že bol ocenený za svoj prínos slovenskej opernej kultúre, či už na domácej alebo medzinárodnej úrovni. Ocenenia by boli prirodzeným vyjadrením uznania jeho umeleckých kvalít a dlhoročnej práce.
Odchod Róberta Szücsa v roku 2020 bol stratou pre slovenskú opernú komunitu a pre všetkých milovníkov operného umenia. Jeho hlas a herecké umenie však zostávajú zachované v nahrávkach a v spomienkach divákov, ktorí mali možnosť vidieť ho na javisku. Jeho dlhoročné pôsobenie v Opere SND zanechalo trvalý odkaz a inšpirovalo ďalšie generácie slovenských operných spevákov. Róbert Szücs patrí k významným postavám slovenskej opernej histórie a jeho meno si bude pamätať ako meno umelca, ktorý svojím talentom a oddanosťou obohatil slovenskú kultúru a prispel k jej medzinárodnej prestíži.
Hoci nám dostupné informácie poskytujú len fragmentárny pohľad na život a kariéru Róberta Szücsa, aj z týchto útržkov sa dá vycítiť, že išlo o umelca s významným postavením v slovenskom opernom svete. Jeho dlhoročné pôsobenie v Opere SND, jeho rozsiahly repertoár, medzinárodné renomé a oddanosť slovenskej opernej tvorbe ho radia medzi popredných slovenských operných spevákov. Róbert Szücs si zaslúži, aby sa na jeho umelecký odkaz nezabudlo a aby bol vnímaný ako dôležitá súčasť slovenskej kultúrnej histórie.
(Poznámka: Tento článok bol vytvorený na základe obmedzených informácií poskytnutých v zadaní a bežne dostupných poznatkov o opernom umení. Pre komplexnejší a detailnejší portrét Róberta Szücsa by bolo potrebné ďalšie bádanie a prístup k archívnym materiálom, nahrávkam a svedectvám pamätníkov.)