18. storočie predstavuje pre divadlo v Taliansku a Francúzsku obdobie významných zmien a vývoja. Hoci obe krajiny mali bohatú divadelnú tradíciu, ich cesty sa v tomto období čiastočne rozchádzali, pričom každá z nich si zachovávala svoje špecifiká a zároveň ovplyvňovala európske divadlo ako celok.
Talianske divadlo v 18. storočí bolo charakteristické predovšetkým rozmanitosťou žánrov a foriem. Dominantné postavenie si udržalaopera, ktorá sa stala celoeurópskym fenoménom. Taliansko bolo naďalej centrom opernej tvorby a speváci z Talianska boli vyhľadávaní po celej Európe. Operné domy vznikali v mnohých európskych mestách a talianska opera, najmäopera seria, určovala trendy v hudobnom divadle.
Okrem opery sa v Taliansku rozvíjala ajcommedia dell'arte, improvizované divadlo s ustálenými typmi postáv (Arlecchino, Pantalone, Columbina). Hoci jej popularita v priebehu 18. storočia mierne klesala, stále zohrávala dôležitú úlohu v talianskom divadelnom živote a ovplyvnila vznik nových divadelných foriem, ako napríkladGoldoniho komédie.
Carlo Goldoni (1707-1793) predstavuje kľúčovú postavu talianskeho divadla 18. storočia. Jeho cieľom bolo zreformovať commedia dell'arte a zbaviť ju lacných trikov a vulgarizmov. Goldoni sa snažil o realistickejšie zobrazenie postáv a situácií, pričom sa inšpiroval životom obyčajných ľudí. Jeho komédie, ako napríkladSluha dvoch pánov,Mirandolina aleboČertice, sú dodnes obľúbené pre svoj humor, živé dialógy a presné vykreslenie spoločenských pomerov.
Napriek Goldoniho snahám o reformu, existovali aj autori, ktorí pokračovali v tradícii commedia dell'arte. Jedným z nich bolCarlo Gozzi (1720-1806), ktorý sa s Goldonim dostal do sporu. Gozziho hry, často označované akofiabe (rozprávky), boli založené na fantastických motívoch, bohatých kostýmoch a efektných scénach. Gozzi veril, že divadlo by malo byť predovšetkým zábavou a únikom od reality.
Talianske divadlo 18. storočia bolo teda rozmanité a ponúkalo širokú škálu žánrov a štýlov. Od vznešenej opery serie, cez ľudovú commedia dell'arte, až po realistické Goldoniho komédie a fantastické Gozziho fiabe, talianske divadlo dokázalo osloviť rôzne vrstvy publika a zohrávalo významnú úlohu v kultúrnom živote krajiny.
Francúzske divadlo v 18. storočí bolo silne ovplyvnené klasicizmom, ktorý bol dominantným umeleckým smerom už od 17. storočia. Klasicistické ideály (jednota miesta, času a deja, prísne pravidlá pre tragédiu a komédiu) sa odrážali v tvorbe mnohých dramatikov. Napriek tomu sa v priebehu storočia objavovali aj nové tendencie, ktoré postupne narúšali klasicistickú dogmu.
V oblasti tragédie dominovali autori, ktorí nadväzovali na tradíciu Corneilla a Racina. Medzi najvýznamnejších tragédov 18. storočia patrilVoltaire (1694-1778), ktorý sa snažil oživiť klasickú tragédiu a zároveň do nej vnášať nové myšlienky. Voltaireove tragédie, ako napríkladZaïre aleboMahomet, sa zaoberali aktuálnymi spoločenskými a politickými problémami.
V oblasti komédie sa presadilPierre de Marivaux (1688-1763), ktorého hry sa vyznačovali jemným psychologickým vykreslením postáv a sofistikovaným dialógom. Marivaux sa zameral predovšetkým na vzťahy medzi mužmi a ženami, pričom s humorom a iróniou skúmal ich city a motivácie. Medzi jeho najznámejšie komédie patriaHra lásky a náhody aDvojitá nestálosť.
Ďalším významným komediálnym autorom bolPierre-Augustin Caron de Beaumarchais (1732-1799), autor slávnych komédiíSevilský holič aFigarova svadba. Beaumarchaisove hry boli prelomové v tom, že kritizovali spoločenské nerovnosti a zneužívanie moci. Jeho postava Figara, inteligentný a odvážny sluha, sa stala symbolom odporu proti aristokracii.
Okrem tragédie a komédie sa vo Francúzsku v 18. storočí rozvíjali aj ďalšie divadelné formy, ako napríkladopéra comique (komická opera), ktorá sa vyznačovala jednoduchšou hudbou a hovorenými dialógmi. Opéra comique sa stala populárnou najmä medzi strednou vrstvou a často sa zaoberala aktuálnymi spoločenskými otázkami.
Francúzske divadlo 18. storočia bolo teda svedkom prelínania klasicistických tradícií s novými myšlienkami a tendenciami. Autori ako Voltaire, Marivaux a Beaumarchais sa snažili oživiť divadlo a prispôsobiť ho meniacim sa spoločenským podmienkam. Ich hry sa stali dôležitým nástrojom spoločenskej kritiky a prispeli k formovaniu verejnej mienky.
Talianske a francúzske divadlo v 18. storočí mali významný vplyv na európske divadlo ako celok. Talianska opera, najmä opera seria, sa stala medzinárodným fenoménom a ovplyvnila hudobnú tvorbu v mnohých krajinách. Talianski speváci a skladatelia pôsobili na mnohých európskych dvoroch a operných scénach.
Francúzske divadlo, najmä klasicistická tragédia a komédia, sa stalo vzorom pre divadelnú tvorbu v mnohých európskych krajinách. Francúzski dramatici a herci pôsobili na mnohých európskych dvoroch a divadelných scénach. Francúzsky jazyk sa stal jazykom európskej aristokracie a francúzska kultúra, vrátane divadla, bola považovaná za symbol elegancie a vkusu.
Vplyv talianskeho a francúzskeho divadla sa prejavil aj v rozvoji nových divadelných foriem a žánrov v iných európskych krajinách. Napríklad nemecká opera sa inšpirovala talianskou operou, zatiaľ čo anglická komédia sa inšpirovala francúzskou komédiou.
Celkovo možno povedať, že talianske a francúzske divadlo v 18. storočí zohrávali kľúčovú úlohu v európskom divadelnom živote. Ich vplyv sa prejavil v rozvoji nových divadelných foriem a žánrov, v šírení divadelnej kultúry a v formovaní verejnej mienky.
Commedia dell'arte, hoci jej popularita v 18. storočí klesala, mala hlboký a trvalý vplyv na európske divadlo. Jej vplyv sa prejavil v niekoľkých aspektoch:
Goldoniho reforma commedia dell'arte bola významným krokom v dejinách talianskeho divadla. Jeho prínos spočíval v:
Goldoniho reforma mala trvalý vplyv na talianske divadlo a ovplyvnila vývoj realistického divadla v Európe.
Opéra comique, populárna forma divadla vo Francúzsku v 18. storočí, sa vyznačovala:
Opéra comique sa stala populárnou najmä medzi strednou vrstvou a prispela k rozvoju francúzskeho hudobného divadla.
tags: #Divadlo