Klasicizmus, obdobie v dejinách hudby, ktoré sa rozprestiera približne od roku 1730 do roku 1820, predstavuje významnú etapu vo vývoji hudobnej kultúry. V tomto období sa formovali nové hudobné formy a žánre, ktoré dodnes tvoria základ klasickej hudby. Popri rozsiahlych symfonických dielach a operách zohrávala dôležitú úlohu aj tanečná a zábavná hudba, ktorá ovplyvňovala spoločenský život a zároveň sa stala zdrojom inšpirácie pre skladateľov.

Spoločenský kontext a vplyv osvietenstva

Klasicizmus sa formoval v období osvietenstva, filozofického hnutia, ktoré zdôrazňovalo rozum, logiku a individualizmus. Tieto ideály sa prejavili aj v hudbe, ktorá sa stala prehľadnejšou, vyváženejšou a zrozumiteľnejšou. Hudba sa presunula z kostolov a šľachtických sídel do koncertných sál a opier, čím sa stala dostupnejšou pre širšie vrstvy obyvateľstva. Rozvoj meštianstva a jeho záujem o kultúru prispeli k vzniku nových hudobných inštitúcií a koncertných životov.

Zároveň, racionalizmus ako dôležitý filozofický smer zdôrazňoval ľudský rozum a logiku, podporoval rozvoj vied a umenia. Klasicistické umenie hľadalo vzor v antickom a renesančnom umení, snažiac sa o dosiahnutie ideálu krásy. Architektúra tohto obdobia bola ovplyvnená štýlom empír.

Charakteristické črty hudobného klasicizmu

Hudobný klasicizmus sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými črtami, ktoré ho odlišujú od predchádzajúceho baroka a nasledujúceho romantizmu:

  • Prehľadnosť a vyváženosť: Diela klasicizmu sa vyznačujú jasnou štruktúrou, vyváženými proporciami a jednoduchou harmóniou.
  • Melodická spevnosť: Melódie sú ľahko zapamätateľné, spevné a často vychádzajú z ľudových motívov.
  • Používanie ustálených foriem: Skladatelia klasicizmu často používali ustálené formy ako sonáta, symfónia, koncert a kvartet.
  • Dôraz na inštrumentálnu hudbu: Inštrumentálna hudba získala v klasicizme dominantné postavenie a rozvíjali sa nové inštrumentálne žánre.
  • Univerzálnosť a zrozumiteľnosť: Hudba klasicizmu sa snažila osloviť široké publikum a bola zrozumiteľná pre rôzne spoločenské vrstvy.

Tanečná hudba v klasicizme

Tanečná hudba zohrávala v klasicizme dôležitú úlohu ako súčasť spoločenských udalostí a zábavy. Šľachta a meštianstvo sa stretávali na plesoch a zábavách, kde tancovali rôzne tance, ktoré boli často sprevádzané živou hudbou. Medzi najpopulárnejšie tance patrili:

  • Menuet: Elegantný a pomalý tanec, ktorý bol považovaný za kráľa tancov. Menuet sa tancoval v trojdobom takte a vyznačoval sa gracióznymi pohybmi a formálnou štruktúrou. Často sa vyskytoval ako súčasť symfónií a sonát.
  • Contredanse: Živý a energický tanec, ktorý pochádzal z Anglicka a Francúzska. Contredanse sa tancoval v pároch alebo v skupinách a vyznačoval sa jednoduchými krokmi a radostnou atmosférou.
  • Valčík: Pôvodne ľudový tanec, ktorý sa v období klasicizmu stal populárnym aj v šľachtických kruhoch. Valčík sa tancoval v trojdobom takte a vyznačoval sa plynulými kruhovými pohybmi.
  • Polka: Rýchly tanec v 2/4 takte s českým pôvodom, ktorý sa stal populárnym v celej Európe.

Skladatelia klasicizmu často komponovali tanečné suity, ktoré obsahovali rôzne tance v kontrastných tempách a náladách. Tieto suity boli určené pre orchester alebo komorné súbory a slúžili na zábavu a tanec.

Zábavná hudba v klasicizme

Okrem tanečnej hudby existovala v klasicizme aj zábavná hudba, ktorá mala pobaviť a spríjemniť poslucháčom voľný čas. Medzi najpopulárnejšie žánre zábavnej hudby patrili:

  • Divertimento: Inštrumentálna skladba, ktorá bola určená pre menší orchester alebo komorný súbor. Divertimento sa často hralo pri spoločenských udalostiach a vyznačovalo sa ľahkou a príjemnou atmosférou.
  • Serenáda: Inštrumentálna alebo vokálna skladba, ktorá bola určená na večerné hranie pod oknom milovanej osoby. Serenáda sa často spievala alebo hrala na gitare alebo mandolíne.
  • Kasácia: Inštrumentálna skladba, ktorá bola určená na vonkajšie hranie. Kasácia sa často hrala pri slávnostných príležitostiach alebo na počesť významných osobností.
  • Komické opery: Opera buffa (talianska), opéra comique (francúzska) a Singspiel (nemecká) boli žánre, ktoré sa zameriavali na komické príbehy a postavy. Tieto opery boli populárne medzi širokým publikom a často obsahovali tanečné a hudobné čísla.

Významní skladatelia tanečnej a zábavnej hudby v klasicizme

Medzi najvýznamnejších skladateľov tanečnej a zábavnej hudby v období klasicizmu patria:

  • Joseph Haydn: Rakúsky skladateľ, ktorý je považovaný za otca symfónie a sláčikového kvarteta. Haydn skomponoval množstvo tanečných skladieb a divertiment, ktoré sa vyznačujú humorom a originalitou.
  • Wolfgang Amadeus Mozart: Rakúsky skladateľ, ktorý je považovaný za jedného z najväčších géniov v dejinách hudby. Mozart skomponoval množstvo tanečných skladieb, serenád a divertiment, ktoré sa vyznačujú eleganciou a melodickou invenciou. Jeho opery, ako napríklad Figarova svadba a Don Giovanni, obsahujú množstvo tanečných a hudobných čísel.
  • Ludwig van Beethoven: Nemecký skladateľ, ktorý preklenul obdobie klasicizmu a romantizmu. Beethoven skomponoval niekoľko tanečných skladieb, vrátane slávnych Menuetov a Contredanses.
  • Ďalší skladatelia: Hoci menej známi, mnohí ďalší skladatelia prispievali do tohto žánru, napríklad Carl Ditters von Dittersdorf, ktorý písal Singspiely a zábavné inštrumentálne diela.

Ukážky tanečnej a zábavnej hudby v klasicizme

Pre lepšiu ilustráciu si môžeme uviesť niekoľko konkrétnych ukážok tanečnej a zábavnej hudby z obdobia klasicizmu:

  • Joseph Haydn:
    • Menuet G dur, Hob. IX:11 (súčasť symfónie č. 88) – elegantný a graciózny menuet s klasickou štruktúrou.
    • Divertimento F dur, Hob. II:22 – ľahká a príjemná skladba pre komorný súbor.
  • Wolfgang Amadeus Mozart:
    • Menuet z opery Don Giovanni – elegantný a dramatický menuet, ktorý odráža charakter postáv a situácií v opere.
    • Serenáda č. 13 G dur "Eine kleine Nachtmusik", KV 525 – jedna z najznámejších a najobľúbenejších serenád, ktorá sa vyznačuje melodickou invenciou a harmonickou bohatosťou.
  • Ludwig van Beethoven:
    • 12 Contredanses, WoO 14 – živé a energické tance s jednoduchými krokmi a radostnou atmosférou.

Tieto ukážky predstavujú len malú časť bohatej produkcie tanečnej a zábavnej hudby v období klasicizmu. Poslucháči môžu objavovať ďalšie diela a skladateľov a vychutnávať si krásu a eleganciu tejto hudby.

Hudobný klasicizmus bol obdobím ustálenia sonátovej formy a sonátového cyklu. Sonátová forma využíva princíp jednoty a kontrastu. Delí sa na diely: expozícia (nastolenie tém), repríza (opakovanie tém z prvej časti v základnej tónine). Obsahuje dve kontrastné myšlienky.

Opera (spevohra) sa skladá z predohry a dejstiev.

tags: #Hudba

Similar pages: