Fujara trombita, majestátny a zvučný nástroj, je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Liptova a celého Slovenska. Táto monumentálna trúba, často nazývaná aj bačovská trúba, predstavuje nielen hudobný nástroj, ale aj symbol pastierskeho života a hlbokého spojenia s prírodou. Jej mohutný zvuk sa v minulosti niesol po horských lúkach a dolinách, slúžiac na komunikáciu medzi pastiermi, oznamovanie dôležitých udalostí a na vyjadrenie radosti i smútku.
Fujara trombita patrí medzi najväčšie ľudové hudobné nástroje na Slovensku. Jej dĺžka môže dosahovať úctyhodných 550 cm, s priemerom roztubu 20-25 cm. Tento impozantný rozmer jej prepožičiava charakteristický, hlboký a prenikavý zvuk, ktorý je počuteľný na veľké vzdialenosti. Konštrukčne sa fujara trombita skladá z kónicky sa rozširujúcej trubice, ktorá je zvyčajne vyrobená z dvoch vydlabaných plášťov. Tieto plášte sú starostlivo zlepené živicou a stiahnuté, aby sa zabezpečila pevnosť a vzduchotesnosť nástroja.
Hoci názov "fujara trombita" obsahuje slovo "fujara", ide o nástroj odlišný od klasickej fujary. Hlavný rozdiel spočíva v spôsobe hry a v celkovom charaktere zvuku. Fujara má dierky pre prsty, ktoré umožňujú hrať melodické linky a zložitejšie hudobné motívy. Fujara trombita, na druhej strane, nemá dierky a slúži predovšetkým na vydávanie signálnych tónov a jednoduchších melódií. Podobnosť s klasickou fujarou je v duchu tradičného slovenského hudobného nástroja a v materiáloch používaných pri výrobe.
Podobnosť s inými trúbami, napríklad s goralskou trombitou z Beskýd, spočíva v princípe vytvárania zvuku pomocou vibrácie pier hráča v nátrubku. Avšak, fujara trombita je spravidla väčšia a má hlbší, rezonantnejší zvuk.
Pôvod fujary trombity je úzko spätý s pastierskou kultúrou a tradíciami Liptova. Predpokladá sa, že jej história siaha niekoľko storočí dozadu, kedy slúžila ako dôležitý komunikačný prostriedok medzi pastiermi na rozsiahlych horských pastvinách. Zvuk fujary trombity oznamoval príchod stáda, varoval pred nebezpečenstvom alebo zvolával pastierov k spoločnej práci. Okrem praktického využitia mala fujara trombita aj ceremoniálny význam, sprevádzala rôzne pastierske rituály a slávnosti.
V pastierskej kultúre Liptova zohrávala fujara trombita kľúčovú úlohu. Bola symbolom pastierskeho remesla, spojená s tradičným spôsobom života a úctou k prírode. Zvuk trombity bol súčasťou každodenného života pastierov, od ranného vyháňania stáda na pastvu až po večerné zaháňanie do košiara. Hra na fujaru trombita bola pre pastierov nielen povinnosťou, ale aj formou relaxu a vyjadrenia svojich pocitov.
Výroba fujary trombity je náročný a zdĺhavý proces, ktorý si vyžaduje zručnosť, trpezlivosť a znalosť tradičných postupov. Najčastejšie sa používa smrekové drevo, ktoré sa ťaží mimo vegetačného obdobia, teda od neskorej jesene do konca zimy. Drevu sa nechá vyschnúť, potom sa rozštiepi na dve polovice, z ktorých sa vydlabú vnútorné časti trubice. Po zlepení a stiahnutí sa trubica brúsi a leští, až kým nedosiahne požadovaný tvar a hladkosť.
Okrem smrekového dreva sa na výrobu fujary trombity používajú aj iné druhy dreva, ako napríklad javor, jaseň alebo agát. Dôležitá je kvalita dreva, jeho hustota a rezonančné vlastnosti. Na zlepenie dvoch polovíc trubice sa používa živica, ktorá zabezpečuje pevné a vzduchotesné spojenie. Trubica sa stiahne pomocou povrazov alebo kovových obručí, ktoré zabraňujú jej rozlepeniu. Celý proces výroby je založený na tradičných remeselných postupoch, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Zvuk fujary trombity je hlboký, prenikavý a rezonantný. Vďaka svojej veľkosti a konštrukcii dokáže fujara trombita vytvárať mohutné tóny, ktoré sa nesú na veľké vzdialenosti. Hra na fujaru trombita si vyžaduje dobrú kondíciu a techniku dychu, pretože hráč musí fúkať do nátrubku silným a stabilným prúdom vzduchu, aby dosiahol požadovaný zvuk.
Základnou technikou hry na fujaru trombita je vytváranie základného tónu, ktorý sa nazýva "huk". Pomocou rôznych techník dychu a pohybu pier môže hráč meniť výšku a farbu tónu, čím vytvára jednoduché melódie a signálne motívy. V minulosti sa zvuk fujary trombity využíval na rôzne účely, ako napríklad na komunikáciu medzi pastiermi, oznamovanie dôležitých udalostí, zvolávanie stáda alebo na ceremoniálne účely. Dnes sa fujara trombita využíva predovšetkým ako hudobný nástroj na folklórnych festivaloch a podujatiach, kde prezentuje tradičnú slovenskú kultúru.
V súčasnosti fujara trombita zažíva renesanciu. Stále viac ľudí sa zaujíma o tradičné slovenské hudobné nástroje a snaží sa ich zachovať pre budúce generácie. Vznikajú rôzne folklórne skupiny a združenia, ktoré sa venujú hre na fujaru trombita a prezentujú ju na rôznych podujatiach doma i v zahraničí. Fujara trombita sa stáva symbolom slovenskej identity a kultúrneho dedičstva.
Pre zachovanie tradície fujary trombity je dôležité podporovať remeselníkov, ktorí sa venujú jej výrobe, a hudobníkov, ktorí na ňu hrajú. Je potrebné organizovať workshopy a kurzy, kde sa budú môcť záujemcovia naučiť hrať na fujaru trombita a spoznať jej históriu a význam. Dôležité je aj propagovať fujaru trombita v médiách a na internete, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. Budúcnosť fujary trombity závisí od toho, či sa nám podarí zachovať jej tradíciu a odovzdať ju ďalším generáciám.
Hoci samotná fujara trombita nie je priamo zapísaná v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, fujara ako taká, vrátane jej rôznych variantov, je súčasťou tohto zoznamu. To zdôrazňuje význam fujary ako celku v slovenskej kultúre a jej hodnotu pre svetové kultúrne dedičstvo.
Zápis fujary do UNESCO má pozitívny dopad aj na vnímanie fujary trombity. Zvýšená pozornosť venovaná fujare ako celku prispieva k popularizácii aj jej menej známych variantov, ako je práve fujara trombita. Tento zápis pomáha šíriť povedomie o slovenskej kultúre a tradíciách vo svete a podporuje záujem o tradičné hudobné nástroje.
Liptovské Sliače sú obcou, ktorá je historicky spojená s fujarou trombitou. Práve z tejto oblasti pochádzajú mnohé záznamy a svedectvá o používaní tohto nástroja v pastierskej kultúre. Liptov ako región je považovaný za centrum fujary trombity a miesto, kde sa táto tradícia najviac zachovala.
Liptov zohráva kľúčovú úlohu pri zachovaní tradície fujary trombity. Vďaka silnej pastierskej kultúre a úcte k tradíciám sa v tomto regióne fujara trombita dodnes používa a prezentuje na rôznych folklórnych podujatiach. Liptovské múzeum a ďalšie kultúrne inštitúcie sa aktívne venujú dokumentácii a popularizácii tohto nástroja, čím prispievajú k jeho zachovaniu pre budúce generácie.
tags: #Hudobni