Mysteriózny trilerTrhlina z roku 2019, adaptácia rovnomennej knižnej predlohy Jozefa Kariku, si získal pozornosť divákov nielen napínavým dejom a sugestívnou atmosférou, ale aj výraznou filmovou hudbou. Za ňou stojí slovenský skladateľJuraj Dobrakov, ktorého meno sa v kontexte domácej kinematografie čoraz častejšie spája s kvalitnou a atmosférickou hudobnou tvorbou. Táto recenzia sa zameriava práve na Dobrakovovu prácu preTrhlinu, pričom sa pokúsi odhaliť, ako hudba prispieva k celkovému zážitku z filmu a čím je jeho prístup k žánrovej filmovej hudbe špecifický.
Už od prvých minút filmu je jasné, že hudba nebude vTrhline iba doplnkom, ale plnohodnotným rozprávačským prostriedkom. Dobrakov sa nespolieha na lacné ľakačky a prehnané zvukové efekty. Namiesto toho buduje napätie postupne, prostredníctvomambientných plôch,disonantných harmónií aúsporného využitia melódií. Jeho hudba nie je prvoplánovo hororová v tradičnom zmysle slova. Skôr sa zameriava navyvolanie pocitu neistoty, úzkosti a paranoje, ktorý sa prelieva z plátna na diváka. V tomto smere sa Dobrakov inšpiruje prácou majstrov atmosférickej filmovej hudby, no zároveň si vytvára vlastný, rozpoznateľný zvukový podpis.
PreTrhlinu Dobrakov zvolil pomerne úzku zvukovú paletu, ktorá však dokonale korešponduje s tematikou a vizuálnym štýlom filmu. Dominujúsyntetizátorové plochy, ktoré vytvárajú pocit chladu a odcudzenia, typický pre mysteriózne a hororové žánre. Okrem toho skladateľ využívaelektronické perkusie, ktoré dodávajú hudbe rytmickú pulzáciu a napätie. V niektorých momentoch sa objavujú ajakustické nástroje, ako napríkladsmáčikové nástroje, ktoré sú však často spracované elektronicky, čím sa organický zvuk transformuje do znepokojujúcej, takmer neľudskej podoby. Dôležitým prvkom je aj práca sozvukovými efektami, ktoré sú často integrované do hudobnej vrstvy, čím sa stiera hranica medzi hudbou a ruchmi a vytvára sa pohlcujúci zvukový zážitok.
HociTrhlina nie je film, ktorý by sa spoliehal na výrazné melodické motívy, v Dobrakovovej hudbe možno identifikovať určitétematické celky, ktoré sa v priebehu filmu opakujú a variujú. Jedným z nich jemotív neistoty a hrozby, ktorý sa objavuje v rôznych formách, často v podobe disonantných akordov a stúpajúcich chromatických línií. Ďalším dôležitým tematickým okruhom jemotív tajomstva a neznáma, ktorý je reprezentovaný ambientnými plochami a ozvenami, evokujúcimi pocit stratenosti a dezorientácie. Tieto tematické celky sa navzájom prelínajú a dopĺňajú, čím vytvárajú komplexnú a mnohovrstevnú zvukovú krajinu, ktorá umocňuje mysterióznu atmosféru filmu.
Trhlina je film, ktorý sa pohybuje na pomedzí mysteriózneho trileru a hororu. Dobrakovova hudba túto žánrovú nejednoznačnosť reflektuje. Na jednej strane využíva prvky typické pre hororovú hudbu, ako sú napríklad disonancie a napätie, na druhej strane sa však vyhýba lacným klišé a prvoplánovému strašeniu. Jeho prístup je skôrpsychologický asubtílny. Hudba nepriamo ovplyvňuje divákove emócie a podvedomie, čím umocňuje pocit znepokojenia a neistoty, ktorý je pre príbehTrhliny kľúčový. V kontexte príbehu, ktorý sa odohráva v západnom Slovenskom pohorí Tribeč, možno v Dobrakovovej hudbe cítiť aj istúinšpiráciu lokálnym folklórom aprírodou. Hoci nie je explicitne folklórna, hudba evokuje pocitdivokosti,tajomnosti aneoskrotnosti, ktoré sú spojené s prostredím, v ktorom sa dej filmu odohráva.
Aby sme si mohli Dobrakovovu hudbu lepšie priblížiť, uvádzame niekoľko hypotetických príkladov scén, v ktorých by hudba mohla zohrávať kľúčovú úlohu:
Tieto ukážky sú samozrejme iba hypotetické, no snažia sa ilustrovať Dobrakovov prístup k filmovej hudbe vTrhline. Jeho hudba nie je prvoplánová, alesubtílna aatmosférická. Nepoužíva lacné triky, ale buduje napätie postupne, prostredníctvompremysleného zvukového dizajnu aemocionálne pôsobivej kompozície.
Juraj Dobrakov sa v slovenskej kinematografii postupne etabloval akovýrazný skladateľ s osobitým rukopisom. Jeho práca preTrhlinu je toho jasným dôkazom. Dobrakov sa nebojí experimentovať so zvukom a formou, no zároveň dokáže vytvoriť hudbu, ktorá jefunkčná aslúži príbehu. Jeho prístup k žánrovej filmovej hudbe jeinovátorský aosobitý. Namiesto kopírovania zahraničných vzorov si vytvára vlastný,autentický zvukový jazyk, ktorý reflektuje lokálne špecifiká a kultúrne kontexty. V kontexte slovenskej kinematografie predstavuje Juraj Dobrakovprísľub do budúcnosti. Jeho talent a kreativita môžu prispieť kposunu domácej filmovej tvorby na vyššiu úroveň, a to nielen v žánri trileru a hororu, ale aj v iných žánrových oblastiach.
Pre bežného diváka, ktorý sa s filmovou hudbou stretáva skôr intuitívne, môže byť Dobrakovova hudba vTrhline vnímaná akoneoddeliteľná súčasť mrazivej atmosféry filmu. Možno si neuvedomí všetky kompozičné a zvukové detaily, nopocit znepokojenia a napätia, ktorý hudba vyvoláva, bude určite vnímať. Pre profesionálov, ako sú filmoví kritici, hudobní skladatelia a zvukári, predstavuje Dobrakovova práca vTrhlineinšpiratívny príklad toho, ako možno pristupovať k žánrovej filmovej hudbeoriginálne apremyslene. Ocenia jehoprácu so zvukom,kompozičnú zručnosť aschopnosť vytvárať atmosféru prostredníctvom hudby. Dobrakovova hudba vTrhline je takprístupná pre široké publikum, no zároveň ponúkabohatý materiál na analýzu a štúdium pre odborníkov.
V kontexte hororovej filmovej hudby sa často stretávame s klišé ako súprehnané zvukové efekty,hlasné disharmonické akordy ačasté ľakačky. Dobrakov sa vTrhline týmto klišévyhýba. Jeho prístup jesubtílnejší apsychologickejší. Namiesto prvoplánového strašenia sa zameriava nabudovanie napätia avyvolávanie pocitu neistoty. Jeho hudba nie je iba zbierkou zvukových efektov, alepremyslenou kompozíciou, ktorá má svojuvnútornú logiku aemocionálny dopad. Mylnou predstavou o hororovej hudbe je aj to, že musí byť vždyhlasná aagresívna. Dobrakov ukazuje, že hororová hudba môže byť ajtichá,ambientná aatmosférická. Práve ticho a prázdnota môžu byť v hororovom žánri rovnako, ak nie viac, desivé ako hluk a agresia. Dobrakovova hudba vTrhline takprehodnocuje tradičné vnímanie hororovej filmovej hudby a ponúkanový, inovatívny prístup.
Celkovo možno konštatovať, že hudba Juraja Dobrákova pre filmTrhlina jevýrazným umeleckým dielom, ktorévýrazne prispieva k celkovému zážitku z filmu. Jehoatmosférický asubtílny prístup k hororovej filmovej hudbe predstavujeosviežujúci a inovatívny prístup v kontexte slovenskej kinematografie.Trhlina tak nie je len napínavý triler, ale ajaudiovizuálny zážitok, v ktorom hudba zohrávakľúčovú úlohu.
tags: #Hudba