Christo a Jeanne-Claude, dve mená navždy spojené v dejinách umenia. Ich tvorba, na prvý pohľad kontroverzná a efemérna, v skutočnosti odkrýva hlboké myšlienky o spoločnosti, vnímaní priestoru a pominuteľnosti krásy. Nejde len o zahaľovanie predmetov, ale o transformáciu známeho na neznáme, o nový pohľad na to, čo považujeme za samozrejmé.
Christo, pôvodom z Bulharska, a Jeanne-Claude, narodená v Maroku, sa stretli v Paríži v roku 1958. Ich stretnutie bolo takmer náhodné – Christo bol poverený namaľovať portrét Jeanne-Claudinej matky. Počiatočné iskry medzi nimi nepreskočili hneď; Christo sa viac zaujímal o Jeanne-Claudinu sestru a Jeanne-Claude bola zasnúbená s iným mužom. Avšak život píše rôzne scenáre a Jeanne-Claude otehotnela s Christovým dieťaťom. Táto udalosť, hoci komplikovaná, zmenila ich životy a naštartovala jednu z najvýznamnejších umeleckých spoluprác 20. a 21. storočia.
Ich prvé spoločné diela vznikali v 60. rokoch 20. storočia a už vtedy naznačovali smer, ktorým sa bude ich tvorba uberať. Išlo o zahaľovanie drobných predmetov, ako sú plechovky, fľaše a nábytok. Tieto rané práce, hoci nenápadné, položili základy pre ich monumentálne projekty, ktoré mali prísť neskôr.
Prečo zahaľovať? Pre Christa a Jeanne-Claude to nebola len estetická hra. Zahaľovanie je aktom odhalenia. Skrytím známeho objektu diváka nútia, aby sa naň pozrel novými očami. Zahaľovanie zdôrazňuje tvar, textúru a proporcie objektu, ktoré by si inak divák nevšimol. Zároveň vyvoláva zvedavosť a otázky: Čo sa skrýva pod plachtou? Prečo je to zakryté? Aký je význam tohto gesta?
Ich umenie je tiež o pominuteľnosti a dočasnosti. Všetky ich rozsiahle projekty boli navrhnuté tak, aby trvali len niekoľko týždňov. Po ich skončení boli všetky materiály odstránené a recyklované. Christo a Jeanne-Claude chceli, aby si ľudia vážili krásu a zážitok, kým trvá, a aby si uvedomili, že nič netrvá večne. Táto efemérnosť ich prác je súčasťou ich posolstva – pripomienka, že život je krátky a že by sme si mali vážiť každý okamih.
Christo a Jeanne-Claude sa preslávili svojimi rozsiahlymi, dočasnými inštaláciami, ktoré zmenili krajinu a mestské prostredie. Medzi ich najznámejšie projekty patria:
Každý z týchto projektov bol unikátny a vyžadoval roky príprav, získavania povolení a prekonávania technických výziev. Christo a Jeanne-Claude boli známi svojou vytrvalosťou a odhodlaním, s ktorým presadzovali svoje vízie. Ich projekty boli financované výhradne z predaja ich prípravných kresieb, koláží a modelov. Nikdy neprijali sponzorstvo od vládnych inštitúcií ani korporácií, aby si zachovali svoju umeleckú nezávislosť.
Tvorba Christa a Jeanne-Claude nebola vždy prijímaná s nadšením. Ich projekty často vyvolávali kontroverzie a kritiku. Niektorí im vyčítali, že zbytočne míňajú peniaze a materiály, iní zas tvrdili, že ich umenie poškodzuje životné prostredie. Ďalší spochybňovali samotnú definíciu umenia a pýtali sa, či ich rozsiahle inštalácie vôbec možno považovať za umenie.
Christo a Jeanne-Claude však na kritiku reagovali s pokojom a argumentovali, že ich cieľom nie je vytvárať trvalé diela, ale vyvolať dialóg a zamyslenie sa nad svetom okolo nás. Ich umenie je o zážitku, o interakcii s priestorom a o prehodnocovaní našich vnímaní. Navyše, všetky materiály použité v ich projektoch boli po skončení odstránené a recyklované, čím sa minimalizoval dopad na životné prostredie.
Jeanne-Claude zomrela v roku 2009, ale Christo pokračoval v ich spoločnej práci až do svojej smrti v roku 2020. Ich spoločné dielo zanechalo nezmazateľnú stopu v dejinách umenia a inšpirovalo mnohých umelcov a architektov. Ich monumentálne inštalácie zmenili spôsob, akým vnímame priestor a krajinu. Ukázali, že umenie môže byť prístupné širokej verejnosti a že môže vyvolať hlboké emócie a zamyslenia.
Christo a Jeanne-Claude nám pripomenuli, že krása je pominuteľná a že by sme si mali vážiť každý okamih. Ich umenie je oslavou života, slobody a kreativity. Je to pozvanie, aby sme sa pozreli na svet novými očami a aby sme sa nebáli experimentovať a prekonávať hranice tradičného umenia.
Projekt "Over the River", ktorý bol plánovaný už od roku 1992, mal byť ďalším monumentálnym dielom Christa a Jeanne-Claude. Išlo o zavesenie 5,9 míľ striebornej textílie nad rieku Arkansas v Colorade. Projekt čelil mnohým prekážkam, vrátane právnych sporov a protestov ochrancov prírody. Hoci Christo získal všetky potrebné povolenia, projekt nebol nikdy realizovaný. Po jeho smrti sa rozhodlo, že "Over the River" nebude nikdy dokončený, čím sa stal symbolom nedokončených snov a pominuteľnosti života.
Na rozdiel od ich dočasných inštalácií, Christo a Jeanne-Claude naplánovali aj trvalé dielo: "The Mastaba". Táto obrovská štruktúra, zložená z viac ako 410 000 farebných olejových sudov, mala byť postavená v púšti v Abu Dhabi. Projekt bol inšpirovaný starovekými mezopotámskymi stavbami a mal byť symbolom modernej civilizácie. Hoci Christo zomrel pred dokončením "The Mastaba", projekt sa naďalej vyvíja a dúfa sa, že bude jedného dňa realizovaný. "The Mastaba" by sa tak stala ich trvalým odkazom pre budúce generácie.
Ich tvorba nás učí, že umenie nemusí byť len o estetike, ale aj o dialógu, o premýšľaní a o prehodnocovaní našich vnímanií. Ich odvaha experimentovať a prekonávať hranice tradičného umenia ich radí medzi najvýznamnejších umelcov našej doby.
tags: #Umelec