Zima, obdobie, ktoré rozdeľuje spoločnosť na milovníkov tepla a obdivovateľov chladnej krásy. Pre siedmakov predstavuje ideálnu príležitosť na rozvíjanie umeleckého cítenia a jazykového prejavu prostredníctvom opisu zimnej krajiny. Ako však zachytiť jej jedinečnosť a preniesť ju na papier?
Umelecký opis sa líši od bežného opisovania faktov. Nejde len o vymenovanie prvkov krajiny, ale o vytvorenie atmosféry, evokovanie pocitov a zapojenie čitateľa do deja. Dôležitá je práca s jazykom, používanie obrazných pomenovaní, personifikácií, metafor a prirovnaní. Cieľom je, aby čitateľ "videl" a "cítil" opísanú krajinu, akoby v nej sám stál.
Pri umeleckom opise zimnej krajiny je kľúčové zapojiť všetky zmysly. Ako vyzerá sneh? Aký má zvuk, keď vŕzga pod nohami? Ako vonia mráz? Ako chutí snehová vločka? Čo cítime, keď nám mráz štípe líca? Odpovede na tieto otázky sú východiskom pre tvorbu originálneho opisu.
Snehová bieloba dominuje zimnej krajine. Ale aj v tejto bielobe je množstvo odtieňov – od krištáľovo čistej belosti čerstvého snehu, cez sivastú bielu staršieho snehu, až po modrasté tiene v hlbokom snehu. Slnko, aj keď slabé, dokáže vykúzliť na snehu dúhové odlesky. Stromy sú obalené v bielom plášti, ich konáre sa ohýbajú pod ťarchou snehu. Zamrznuté jazerá a rieky sa lesknú pod slnkom ako zrkadlá. Lesné zvieratá zanechávajú v snehu stopy, ktoré rozprávajú svoje príbehy.
Zima nie je len tichá. Vŕzganie snehu pod nohami je typickým zvukovým sprievodcom zimných prechádzok. Vietor hučí v korunách stromov, vytvára melódiu, ktorá raz znie majestátne, inokedy zúrivo. Padajúce cencúle sa roztrieštia o zem s cinkotom. V diaľke počuť štekanie psa alebo smiech detí hrajúcich sa v snehu.
Mráz má svoju špecifickú vôňu, sviežu a ostrú. Ihličie stromov vonia intenzívnejšie v chladnom vzduchu. Dym z komínov sa mieša s vôňou dreva a vytvára hrejivú atmosféru. Ak je v blízkosti jazero, cítiť vlhkosť a chlad.
Snehové vločky majú jemnú, osviežujúcu chuť. Ľadové cencúle sú sladké a chladné. Teplý čaj alebo kakao, ktoré si doprajeme po prechádzke v zime, chutia obzvlášť dobre.
Sneh je studený a suchý. Mráz štípe na tvári a rukách. Oblečenie nás chráni pred chladom, ale aj tak cítime jeho prenikavosť. Slnko, aj keď slabé, hreje na tvári príjemne.
Používanie jazykových prostriedkov obohacuje opis a dodáva mu umelecký charakter. Siedmaci by mali ovládať a aktívne používať:
Prirovnanie: Slnko sa pomaly predieralo cez husté mraky,ako keby sa snažilo nájsť cestu z bludiska.
Metafora: Zamrznuté jazero bolozrkadlom, ktoré odrážalo bledú tvár zimného slnka.Personifikácia:Zima sa usadila v krajine aprikryla ju bielou perinou.Epiteton:Mrazivý vietor šľahal tváre prechádzajúcich.Synonymum: Na lúke sa trblietalzimný poprašok.Inverzia:Tichý spánok strom v zime sníva.Umelecký opis by mal mať jasnú štruktúru, aby bol pre čitateľa zrozumiteľný a pútavý. Odporúča sa postupovať od celkového dojmu ku detailom:
Úvod: Mrazivý vzduch preniká do pľúc a krajina sa predo mnou rozprestiera ako obrovská biela plachta. Zima premenila všetko na nepoznanie, vytvorila svet ticha a pokoja.
Opis jednotlivých prvkov: Sneh je všade. Pokrýva polia, lesy aj strechy domov. Na slnku sa trblieta miliónmi kryštálikov. Stromy sa pod ťarchou snehu ohýbajú ako pokorníci. Zamrznuté jazero je ako obrovské zrkadlo, ktoré odráža sivú oblohu.Opis zvukov, vôní, chutí a hmatových vnemov: Vŕzganie snehu pod nohami je jediný zvuk, ktorý narúša ticho. Vzduch vonia mrazom a ihličím. Sneh na jazyku chutí čisto a osviežujúco. Mráz štípe na tvári a prsty mrznú, aj keď sú ukryté v rukaviciach.Záver: Zima je čas, kedy sa príroda zastaví a oddychuje. Je to čas zamyslenia a pokoja. Ale aj čas krásy, ktorú treba vedieť vidieť.Siedmaci môžu čerpať inšpiráciu z rôznych zdrojov: z vlastných zážitkov, z fotografií, z umeleckých diel, z literatúry. Dôležité je, aby sa nechali uniesť svojou fantáziou a vytvorili originálny a osobný opis zimnej krajiny. Môžu sa inšpirovať aj nasledujúcimi témami:
Slnko sa lenivo prediera cez husté, olovené mraky a jeho bledé lúče dopadajú na zasneženú krajinu. Všetko je zahalené v bielej perinke, ktorá sa trblieta miliónmi kryštálikov. Stromy, obalené v ťažkom snehu, sa ohýbajú ako pokorníci a ich konáre pripomínajú biele čipky. Zamrznuté jazero je ako obrovské zrkadlo, ktoré odráža sivú oblohu. Na jeho povrchu sa rysujú jemné praskliny, ktoré pripomínajú pavučinu. Vzduch je mrazivý a ostrý, preniká až do kostí. V diaľke počuť len vŕzganie snehu pod nohami a občasné zakrákanie vrany. Zima vládne krajine a všetko sa podriadilo jej chladnej kráse. Je to čas ticha a pokoja, ale aj čas očakávania a nádeje na príchod jari.
Malá drevená chalúpka sa krčí pod ťarchou snehu, akoby sa snažila ukryť pred mrazivým vetrom. Z komína sa dymí a vôňa dreva sa mieša s vôňou ihličia. Okolo chalúpky sú stopy zvierat, ktoré hľadajú potravu v ťažkých zimných podmienkach. Zajačik zanechal v snehu jemné odtlačky svojich labiek, líška sa prechádzala s elegantnou gráciou a jeleň prebrodil hlboký sneh so silou a odhodlaním. Každá stopa rozpráva svoj vlastný príbeh o prežití v zime. V diaľke vidieť siluetu osamelej veže kostola, ktorá sa týči nad zasneženou dedinou. Jej zvony sa v tichu zimného dňa ozývajú s melancholickou melódiou. Slnko, aj keď slabé, sa snaží preniknúť cez mraky a jeho lúče vytvárajú na snehu dúhové odlesky. Zima je čas zázrakov a prekvapení, stačí sa len pozorne dívať.
tags: #Umelec