Empír, často nazývaný aj "cisársky sloh", je umelecký smer, ktorý sa rozvinul vo Francúzsku na začiatku 19. storočia, konkrétne v období vlády Napoleona Bonaparte. Jeho vplyv bol rozsiahly a prejavil sa najmä v architektúre, dizajne nábytku, móde a iných oblastiach umenia. Empír predstavoval návrat k antickým ideálom, ale s dôrazom na strohosť, majestátnosť a demonštráciu moci. Jeho vznik bol úzko spojený s politickou a spoločenskou situáciou tej doby, a preto je dôležité pochopiť kontext, v ktorom sa tento štýl vyvíjal.
Francúzska revolúcia (1789-1799) znamenala radikálnu zmenu spoločenských a politických pomerov v Európe. Vláda aristokracie bola zvrhnutá a do popredia sa dostali nové ideály rovnosti, slobody a bratstva. Následný nástup Napoleona Bonaparte k moci (najprv ako prvého konzula a neskôr ako cisára) priniesol stabilitu a poriadok po rokoch chaosu. Napoleon si uvedomoval silu umenia ako nástroja propagandy a sebaprezentácie. Potreboval štýl, ktorý by vyjadroval jeho moc, ambície a odkaz na slávnu históriu Rímskej ríše. Empír sa stal týmto štýlom. Jeho cieľom bolo nadviazať na klasické vzory, ale zároveň ich prispôsobiť potrebám a vkusu novej elity.
Empír sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými prvkami, ktoré ho odlišujú od predchádzajúcich a nasledujúcich umeleckých slohov:
Empír zanechal výraznú stopu v architektúre. Budovy v tomto štýle sa vyznačujú klasickou symetriou, jednoduchými líniami a monumentálnosťou. Typické sú stĺpy, tympanóny, rímsy a ďalšie prvky inšpirované antickou architektúrou. Často sa používali hladké fasády s minimálnym zdobením. Interiéry boli rovnako strohé a elegantné, s dôrazom na reprezentatívnosť a funkčnosť. Príkladmi empírových stavieb sú:
Empírový nábytok sa vyznačuje jednoduchými, geometrickými tvarmi a použitím luxusných materiálov. Obľúbené boli mahagón, eben a iné exotické dreviny, často intarzované zlatom alebo bronzom. Nohy nábytku mali často tvar antických stĺpov alebo zvieracích labiek. Čalúnenie bolo zvyčajne z hodvábu alebo zamatu s geometrickými vzormi. V dizajne sa objavovali motívy ako rímske orly, vavrínové vence, sfingy a iné symboly cisárstva. Typickými kúskami nábytku boli napríklad:
Empírová móda predstavovala radikálnu zmenu oproti predošlým štýlom. Ženské šaty sa vyznačovali vysokým pásom umiestneným tesne pod prsiami, čo vytváralo dojem dlhých nôh a štíhlej postavy. Šaty boli zvyčajne ušité z ľahkých, priesvitných látok ako mušelín alebo hodváb. Dôraz sa kládol na jednoduchosť a eleganciu. Mužská móda bola ovplyvnená vojenským štýlom. Obľúbené boli kabáty s vysokým golierom, úzke nohavice a vysoké čižmy. Dôležitým doplnkom boli klobúky a šatky. Farby boli zvyčajne tlmené a elegantné, s prevahou bielej, krémovej, zlatej a červenej.
Medzi najvýznamnejších predstaviteľov empíru patria architekti Charles Percier a Pierre-François-Léonard Fontaine, ktorí pracovali na mnohých významných projektoch pre Napoleona. V oblasti nábytku a dizajnu sa preslávili mená ako Jacob-Desmalter a Georges Jacob. V maliarstve patril medzi popredných predstaviteľov Jacques-Louis David, ktorý vytvoril mnohé portréty Napoleona a historické scény oslavujúce cisárstvo.
Empír zanechal trvalý odkaz v umení a kultúre. Jeho vplyv sa rozšíril po celej Európe a ovplyvnil vývoj umenia v 19. storočí. Hoci bol úzko spojený s vládou Napoleona Bonaparte, jeho estetické princípy a formálne prvky pretrvali a inšpirovali nasledujúce generácie umelcov a dizajnérov. Empír je dodnes považovaný za symbol elegancie, majestátnosti a klasickej krásy.
Po páde Napoleona a obnovení monarchistických poriadkov sa v strednej Európe rozvinul štýl biedermeier. Biedermeier predstavoval reakciu na okázalosť a pompéznosť empíru. Bol menej formálny, viac zameraný na praktickosť a pohodlie a odrážal životný štýl meštianskej spoločnosti. Hoci biedermeier nadväzoval na niektoré prvky klasicizmu, bol menej pompézny a viac orientovaný na domáce prostredie.
Empír je často vnímaný ako vrcholná fáza neoklasicizmu. Neoklasicizmus, ktorý sa rozvinul v druhej polovici 18. storočia, predstavoval návrat k antickým ideálom po období baroka a rokoka. Empír nadviazal na neoklasicistické princípy, ale pridal k nim prvky majestátnosti a moci, ktoré odrážali politickú situáciu vtedajšieho Francúzska. Kým neoklasicizmus bol viac zameraný na intelektuálnu a morálnu obnovu spoločnosti, empír slúžil predovšetkým na demonštráciu moci a slávy cisárstva.
tags: #Umelec