Umelecký slohový štýl je jedným z najvýraznejších a najrozmanitejších štýlov, ktoré sa v jazyku používajú. Jeho hlavným cieľom nie je informovať, ale predovšetkým esteticky pôsobiť na čitateľa alebo poslucháča, vyvolať v ňom emócie, pocity a myšlienky. Pre dosiahnutie tohto cieľa využíva rozsiahly arzenál jazykových prostriedkov a postupov, ktoré presahujú bežnú komunikáciu.

Charakteristika umeleckého slohového štýlu

Umelecký štýl sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými charakteristikami, ktoré ho odlišujú od iných štýlov, ako je napríklad náučný, publicistický alebo administratívny štýl.

Subjektívnosť

Umelecký štýl je hlboko subjektívny. Autor vyjadruje svoj osobný pohľad na svet, svoje pocity, myšlienky a presvedčenia. Nejde o objektívne sprostredkovanie informácií, ale o interpretáciu reality cez prizmu autorovej osobnosti. Táto subjektivita sa prejavuje vo výbere tém, v spôsobe ich spracovania a v používaní jazykových prostriedkov.

Estetická funkcia

Hlavnou funkciou umeleckého štýlu je estetická funkcia. Text má pôsobiť na zmysly a emócie čitateľa, vyvolať v ňom estetický zážitok. Autor sa snaží o krásu a harmóniu jazyka, o originalitu a invenciu. Používa rôzne umelecké prostriedky, ako sú metafory, personifikácie, alegórie, irónia, satira a ďalšie, aby dosiahol tento cieľ.

Obraznosť

Umelecký štýl je vysoko obrazný. Autor sa snaží vytvoriť v mysli čitateľa živé a plastické obrazy, používa konkrétne detaily a zmyslové vnímanie, aby priblížil realitu a vyvolal v ňom intenzívnejší zážitok. Obraznosť sa prejavuje v používaní prirovnaní, metafor, symbolov a ďalších obrazných prostriedkov.

Expresívnosť

Umelecký štýl je expresívny. Autor sa snaží vyjadriť svoje emócie a pocity čo najsilnejšie a najpôsobivejšie. Používa rôzne expresívne prostriedky, ako sú zvolania, otázky, nedokončené vety, hyperboly, eufemizmy a ďalšie, aby zvýraznil emocionálny náboj textu.

Individualizácia jazyka

Umelecký štýl sa vyznačuje individualizáciou jazyka. Autor sa snaží o originálny a osobitý prejav, ktorý odráža jeho jedinečný štýl a tvorivý rukopis. Používa rôzne jazykové prostriedky, ktoré sú typické pre jeho tvorbu, a vytvára tak osobitý jazykový svet.

Funkcia apelatívna

Častokrát má umelecký text aj apelatívnu funkciu, t.j. snaží sa čitateľa ovplyvniť, presvedčiť o určitom názore alebo ho podnietiť k zamysleniu sa nad danou problematikou. Táto funkcia je obzvlášť silná v dielach s kritickým alebo spoločensky angažovaným zameraním.

Jazykové prostriedky umeleckého štýlu

Umelecký štýl využíva širokú škálu jazykových prostriedkov, ktoré mu umožňujú dosiahnuť svoje ciele. Medzi najdôležitejšie patria:

  • Metafory: Prenášajú význam slova na základe podobnosti (napr. "more sĺz").
  • Personifikácie: Pripisujú neživým predmetom alebo abstraktným pojmom ľudské vlastnosti (napr. "vietor šepkal").
  • Prirovnania: Porovnávajú dve veci na základe spoločnej vlastnosti (napr. "silný ako lev").
  • Symboly: Zastupujú nejaký abstraktný pojem alebo myšlienku (napr. holubica ako symbol mieru).
  • Alegórie: Zobrazujú abstraktné myšlienky alebo pojmy prostredníctvom konkrétnych príbehov alebo postáv (napr. Bajky s alegorickým významom).
  • Irónia: Používa slová v opačnom význame, ako je ich skutočný význam (napr. "Ty si ale šikovný!" povedané niekomu, kto urobil chybu).
  • Satira: Zosmiešňuje nedostatky a chyby spoločnosti alebo jednotlivcov (napr. politické karikatúry).
  • Hyperbola: Zveličuje realitu (napr. "Čakala som na teba celú večnosť").
  • Eufemizmus: Zjemňuje nepríjemnú alebo tabuizovanú tému (napr. "odišiel na večnosť" namiesto "zomrel").
  • Epiteton: Prívlastok, ktorý vyjadruje charakteristickú vlastnosť predmetu alebo osoby (napr. "strieborný mesiac").
  • Oxymoron: Spojenie dvoch protikladných pojmov (napr. "živá mŕtvola").
  • Paralelizmus: Opakovanie rovnakých alebo podobných syntaktických štruktúr (napr. "Prišiel, videl, zvíťazil").
  • Anafora: Opakovanie rovnakého slova alebo slovného spojenia na začiatku po sebe idúcich viet alebo veršov (napr. "Stále myslím na teba, stále snívam o tebe, stále ťa milujem").
  • Epifora: Opakovanie rovnakého slova alebo slovného spojenia na konci po sebe idúcich viet alebo veršov.
  • Aliterácia: Opakovanie rovnakých hlások na začiatku slov v blízkom susedstve (napr. "Peter priniesol pizzu").
  • Asyndeton: Vynechanie spojok medzi slovami alebo vetami (napr. "Prišiel, videl, zvíťazil").
  • Polysyndeton: Nadmerné používanie spojok (napr. "A svietilo slnko, a fúkal vietor, a spievali vtáci").
  • Inverzia: Zmena bežného slovosledu (napr. "Krásna je táto krajina").
  • Elipsa: Vynechanie slova alebo slov, ktoré sú z kontextu zrejmé (napr. "Ja idem do kina, ty?").
  • Apostrofa: Oslovovanie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu (napr. "Ó, Slovensko moje!").

Okrem týchto jazykových prostriedkov sa v umeleckom štýle často používajú aj dialekty, archaizmy, historizmy, neologizmy a vulgarizmy, aby sa dosiahla určitá atmosféra alebo efekt.

Slohové postupy v umeleckom štýle

V umeleckom štýle sa používajú všetky slohové postupy, ale najčastejšie sa stretávame s:

  • Rozprávací slohový postup: Používa sa na rozprávanie príbehov a udalostí.
  • Opisný slohový postup: Používa sa na opis osôb, predmetov, prostredia a javov.
  • Úvahový slohový postup: Používa sa na vyjadrenie názorov, myšlienok a úvah.
  • Výkladový slohový postup: Používa sa na vysvetlenie a objasnenie faktov a javov. V umeleckom texte býva často spojený s úvahou.

Jednotlivé slohové postupy sa v umeleckom texte často kombinujú a prelínajú, aby sa dosiahla čo najväčšia plastickosť a komplexnosť zobrazenia.

Žánre umeleckého štýlu

Umelecký štýl sa uplatňuje v rôznych literárnych žánroch, medzi ktoré patria:

  • Poézia: Lyrika (osobné pocity a zážitky), epika (rozprávanie príbehov), dráma (divadelné hry).
  • Próza: Román (rozsiahly príbeh s komplexnou zápletkou a množstvom postáv), novela (kratší príbeh s jednoduchšou zápletkou), poviedka (krátky príbeh s jednou hlavnou udalosťou), črta (krátky opisný text), esej (úvahový text).
  • Dráma: Tragédia (príbeh s tragickým koncom), komédia (príbeh s humorným koncom), činohra (príbeh s vážnou témou).

Jednotlivé žánre sa odlišujú svojou formou, obsahom a jazykovým spracovaním, ale všetky spája snaha o estetické pôsobenie na čitateľa.

Príklady umeleckého slohového štýlu

Príklady umeleckého slohového štýlu nájdeme v dielach významných slovenských a svetových spisovateľov.

Príklad z poézie (Milan Rúfus, Modlitbičky):

Bože, nauč stromy stáť,

aby sa nebáli.
Bože, nauč vtákov lietať,
aby sa nezranili.

V tomto úryvku vidíme personifikáciu (stromy sa boja), jednoduchý jazyk a silný emocionálny náboj.

Príklad z prózy (Margita Figuli, Babylon):

Noci boli plné vôní a šepotov, mesiac sa preháňal po oblohe ako zlatý koč a hviezdy blikali ako diamanty rozsypané po zamatovom plátne.

V tomto úryvku vidíme bohaté obrazné vyjadrovanie (metafory, prirovnania), zmyslové vnímanie (vône) a estetickú funkciu jazyka.

Príklad z drámy (Jozef Gregor Tajovský, Statky-zmätky):

Ľavko: Ej, Anička, Anička, čože si to narobila? Prečo si ma takto opustila? Či si zabudla na naše sľuby?


Anička: Ľavko, neplač. Ja som ti nechcela ublížiť. Ale musela som. Otec chcel...

V tomto úryvku vidíme dialóg, expresívne vyjadrovanie a konflikt medzi osobnými citmi a spoločenskými povinnosťami.

Umelecký slohový štýl je teda komplexný a mnohostranný jazykový fenomén, ktorý má za cieľ esteticky pôsobiť na čitateľa a vyvolať v ňom emócie a myšlienky. Využíva širokú škálu jazykových prostriedkov a postupov a uplatňuje sa v rôznych literárnych žánroch.

tags: #Umelec

Similar pages: