Horehronský viachlasný spev, unikátny prejav slovenskej kultúry, bol v roku 2017 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Toto prestížne uznanie potvrdzuje výnimočnú hodnotu a význam tohto speváckeho prejavu pre Slovensko aj pre svet.
Horehronský viachlasný spev predstavuje špecifickú formu mužského hromadného spevu, ktorá sa tradične praktizuje v regióne Horehronia. Charakteristický je svojou polyfóniou, teda viachlasnosťou, kde jednotlivé hlasy vytvárajú komplexnú harmóniu. Spev je často spojený s rôznymi príležitosťami, ako sú rodinné oslavy, cirkevné sviatky, ale aj bežné pracovné dni. Jeho texty odrážajú život na Horehroní, prácu v lese, pastierstvo, lásku aj náboženské motívy.
História horehronského spevu siaha do hlbokej minulosti, pričom presný pôvod je ťažké určiť. Predpokladá sa, že sa vyvinul z pôvodných pastierskych a roľníckych piesní, ktoré sa postupne obohacovali o viachlasné prvky. V priebehu storočí sa spev odovzdával z generácie na generáciu, čím sa zachovala jeho autenticita a jedinečnosť. Dôležitú úlohu v jeho uchovaní zohrali miestne komunity, ktoré ho aktívne praktizovali a udržiavali pri živote.
Horehronský viachlasný spev má niekoľko špecifických znakov, ktoré ho odlišujú od iných foriem spevu. Medzi najdôležitejšie patria:
Zápis Horehronského viachlasného spevu do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v roku 2017 bol významným míľnikom v jeho histórii. Toto uznanie zdôraznilo jeho výnimočnú hodnotu a prispelo k jeho propagácii a ochrane. UNESCO vo svojej správe ocenilo najmä spoločenský aspekt tohto spevu, ktorý je aj dnes živým kultúrnym vyjadrením podielu všetkých vrstiev lokálnej populácie, od dospelých po deti.
Zápis Horehronského viachlasného spevu do UNESCO má niekoľko dôležitých významov:
Horehronský viachlasný spev je aj v súčasnosti živou súčasťou kultúry Horehronia. Existujú mnohé folklórne skupiny a jednotlivci, ktorí sa aktívne venujú jeho praktizovaniu a odovzdávaniu ďalším generáciám. Napriek tomu však čelí aj určitým výzvam, ako je úbytok obyvateľstva v regióne a zmena životného štýlu.
Medzi hlavné výzvy pre zachovanie Horehronského spevu patrí:
Napriek týmto výzvam však existujú aj príležitosti na jeho zachovanie a rozvoj:
Budúcnosť Horehronského spevu závisí od úsilia miestnych komunít, folklórnych skupín, jednotlivcov, štátu a samospráv. Je dôležité, aby sa aktívne podieľali na jeho ochrane a rozvoji, aby sa zachoval pre budúce generácie ako živý a hodnotný prejav slovenskej kultúry. Zachovanie autenticity, podpora mladých talentov a využívanie moderných technológií sú kľúčové pre zabezpečenie jeho prežitia a rozkvetu. Horehronský spev nie je len kultúrnym dedičstvom, ale aj živou súčasťou identity Horehronia, ktorá spája ľudí a posilňuje ich väzby s minulosťou.
Horehronský spev je typický pre viaceré obce v regióne Horehronia. Medzi najznámejšie patria:
V týchto obciach sa Horehronský spev dodnes aktívne praktizuje a je dôležitou súčasťou miestnych tradícií a zvykov.
Iniciatíva zapísať Horehronský viachlasný spev do zoznamu UNESCO prišla od členov občianskeho združenia Opora Pohorelá. Toto združenie sa dlhodobo venuje ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva Horehronia a zohralo kľúčovú úlohu pri získavaní uznania pre Horehronský spev.
Horehronský viachlasný spev je jedným z prvkov zapísaných do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Okrem neho sú na tomto zozname zapísané aj ďalšie slovenské kultúrne tradície, ako napríklad fujara, terchovská muzika, modrotlač a gajdošská kultúra. Tieto zápisy svedčia o bohatstve a rozmanitosti slovenskej kultúry a prispievajú k jej ochrane a propagácii na medzinárodnej úrovni.
tags: #Spev