Často sa stretávame s mylnou informáciou, že Slovenské národné divadlo (SND) bolo založené v roku 1904. Hoci rok 1904 má v kontexte divadelníctva v Bratislave svoj význam,rok založenia Slovenského národného divadla je správne 1. marec 1920. Aby sme pochopili túto nuansu a ujasnili si historické fakty, musíme sa ponoriť do spletitých dejín divadla na Slovensku a kontextu vzniku prvej Československej republiky.
História divadelníctva v Bratislave siaha oveľa hlbšie ako do 20. storočia. Už v 18. storočí, konkrétne v roku 1776, bolo v Bratislave založené Mestské divadlo grófom Jurajom Csákym. Táto inštitúcia, predchodca dnešného SND, sídlila v budove postavenej v roku 1886 podľa návrhov renomovaných architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera. Táto budova, ktorú môžeme obdivovať dodnes, je architektonickým skvostom a svedkom bohatej kultúrnej histórie mesta. Je dôležité si uvedomiť, žebudova divadla, postavená v roku 1886, nie je totožná so vznikom Slovenského národného divadla ako inštitúcie s národným poslaním. Rok 1904 v tomto kontexte pravdepodobne súvisí s rôznymi divadelnými aktivitami a snahami o etablovanie slovenského divadla v rámci vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, avšak bez priameho prepojenia na vznik SND v roku 1920.
Po skončení Prvej svetovej vojny a vzniku Československa sa otvorila nová kapitola aj pre kultúrny život na Slovensku. V tomto prelomovom období sa zrodila myšlienka založiť profesionálne slovenské národné divadlo. Kľúčovou postavou pri zrode SND bolVavro Šrobár, minister s plnou mocou pre správu Slovenska. Šrobár poverilFriedricha Jeřábka, skúseného divadelného riaditeľa z českých krajov, úlohou zorganizovať a viesť nové národné divadlo. Jeřábek so sebou priniesol aj skupinu českých divadelníkov, ktorí sa významne podieľali na formovaní SND v jeho prvých rokoch. Fakt, že v prvých rokoch existencie SND pôsobili aj českí umelci, je prirodzený a svedčí o vzájomnej spolupráci a pomoci v rámci novovzniknutého štátu. Netreba to vnímať ako znižovanie slovenského charakteru divadla, ale skôr ako prejav medzinárodnej výmeny a odbornosti v prospech rozvoja slovenskej kultúry.
1. marca 1920 sa tak oficiálne datuje vznik Slovenského národného divadla. Tento dátum predstavuje míľnik v dejinách slovenského divadelníctva a kultúry vôbec. Založenie SND bolo prejavom národného sebavedomia a snahy o kultúrnu emancipáciu slovenského národa. Divadlo sa stalo dôležitou inštitúciou, ktorá formovala národnú identitu, jazyk a umenie.
Prvé desaťročia existencie SND boli obdobím budovania a formovania umeleckej identity. V repertoári dominovali diela slovenskej a svetovej klasiky, ale postupne sa začala presadzovať aj pôvodná slovenská dramatická tvorba. Činohra, opera a balet sa stali základnými umeleckými zložkami SND. V divadle pôsobili významné osobnosti slovenského divadelníctva, ktoré položili základy profesionálneho slovenského herectva, réžie, scénografie, operného a baletného umenia. Napriek počiatočným ťažkostiam a premenlivým spoločenským podmienkam sa SND postupne etablovalo ako popredná kultúrna inštitúcia na Slovensku.
V období medzivojnovej Československej republiky SND prekonávalo detské choroby, hľadalo svoj umelecký profil a bojovalo o diváka v konkurencii iných kultúrnych podujatí. Dôležitým aspektom bolo aj postupnéoslovenie širšieho publika, nielen bratislavskej elity. Divadlo sa snažilo byť prístupné rôznym vrstvám obyvateľstva a plniť aj osvetovú funkciu.
Obdobie Slovenského štátu predstavovalo pre SND zložitú skúšku. Napriek politickým tlakom a obmedzeniam sa divadlo snažilo zachovať si umeleckú úroveň a odrážať aktuálne spoločenské dianie.Činohra v tomto období zohrávala významnú úlohu v reflektovaní zložitej spoločenskej situácie. Umelecká tvorba SND v týchto rokoch, hoci poznačená dobovým kontextom, preukázala umeleckú zrelosť a snahu o zachovanie kultúrnych hodnôt.
Je dôležité vnímať SND v období Slovenského štátu s historickým odstupom a bez zjednodušujúcich hodnotení. Divadlo, ako zrkadlo spoločnosti, odrážalo dobové tendencie a konflikty, no zároveň sa snažilo zachovať si umeleckú integritu a ponúkať divákom hodnotné kultúrne zážitky. V tomto období sa prejavila ajodolnosť a adaptabilita SND v náročných podmienkach.
Po skončení Druhej svetovej vojny a obnovení Československa sa SND ďalej rozvíjalo a upevňovalo svoju pozíciu na slovenskej kultúrnej scéne. Obdobie socializmu prinieslo nové výzvy a zmeny v dramaturgii a umeleckom smerovaní divadla. Napriek ideologickým tlakom sa SND podarilo udržať si vysokú umeleckú úroveň a produkovať inscenácie, ktoré rezonovali s divákmi. V tomto období sa SND staloplatformou pre rozvoj slovenskej dramatickej tvorby a dalo priestor mnohým talentovaným umelcom.
Po roku 1989, v období demokratizácie a spoločenských zmien, SND prešlo ďalšou transformáciou. Divadlo sa otvorilo novým umeleckým prúdom, experimentom a medzinárodnej spolupráci. Súčasné SND je modernou a dynamickou inštitúciou, ktorá si zachováva vysokú umeleckú úroveň a reaguje na aktuálne spoločenské a kultúrne výzvy. Jeho repertoár je pestrý a zahrňuje diela klasické, moderné, slovenské aj svetové. SND naďalej plní svojunezastupiteľnú úlohu v slovenskej kultúre a je dôležitým kultúrnym reprezentantom Slovenska v zahraničí.
Budova Slovenského národného divadla, situovaná na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, je sama o sebe významnou kultúrnou pamiatkou. Ako už bolo spomenuté, jej história siaha do roku 1886, kedy bola postavená podľa projektov Fellnera a Helmera.Eklektický architektonický štýl budovy kombinuje prvky neorenesancie a neobaroka a vytvára impozantný a reprezentatívny dojem. Interiér divadla je rovnako bohato zdobený a svedčí o remeselnej zručnosti a umeleckom vkuse doby. Budova SND nie je len miestom pre divadelné predstavenia, ale ajsymbolom slovenskej kultúry a histórie.
Je dôležité si uvedomiť, že hoci budova predchádza vzniku SND ako inštitúcie, stala sa neoddeliteľnou súčasťou jeho identity. Pre mnohých Bratislavčanov a návštevníkov mesta je budova SND ikonickou stavbou, ktorá evokuje kultúru, umenie a históriu.Stará budova SND, ako sa často označuje, je živým svedectvom prepojenia divadelníctva s mestom a jeho obyvateľmi.
Slovenské národné divadlo nie je len inštitúcia, ale predovšetkýmživý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja a mení. Je to priestor pre umenie, kreativitu, dialóg a kritické myslenie. SND je miestom, kde sa stretávajú umelci, diváci a rôzne pohľady na svet. Jeho poslaním jeprinášať umenie na najvyššej úrovni, reflektovať aktuálne spoločenské témy a oslovovať široké spektrum divákov. SND jezrkadlom doby a národa, v ktorom vzniká a formuje sa. Jeho existencia a úspešné fungovanie sú dôkazom dôležitosti kultúry a umenia pre rozvoj spoločnosti.
V kontexte neustále sa meniaceho sveta a nových umeleckých trendov SND čelí novým výzvam, ale zároveň si zachováva svoje základné hodnoty a poslanie.Storočnica SND v roku 2020 bola príležitosťou na bilancovanie, oslavu a zamyslenie sa nad budúcnosťou divadla. SND vstupuje do ďalšieho storočia svojej existencie s ambíciou byť aj naďalejrelevantnou, inšpiratívnou a dôležitou kultúrnou inštitúciou pre Slovensko.