Veronika Schmidtová, meno, ktoré rezonuje v slovenskom umeleckom svete, je umelkyňa, ktorej tvorba sa hlboko dotýka diváka. Hoci internetové záznamy o jej živote a diele sú fragmentované a často zahalené v náznakoch, môžeme z nich poskladať obraz fascinujúcej osobnosti a umelkyne, pre ktorú je sklo nielen materiálom, ale aj celoživotnou vášňou a prostriedkom sebavyjadrenia.
„Sklo ma ovplyvňovalo po celý môj život, od útleho detstva, až po dnes,“ zaznieva z útržkov, ktoré na internete Veronika Schmidtová zanechala. Toto vyznanie nie je len frázou, ale kľúčom k pochopeniu jej tvorby. Sklo, krehké a zároveň pevné, priehľadné a pritom plné farieb, studené na dotyk a predsa vyžarujúce teplo – tento paradoxný materiál sa stal pre Veroniku Schmidtovú synonymom života samotného. Možno práve v detstve, obklopená sklenenými predmetmi, sa zrodila jej fascinácia týmto médiom. Možno ju inšpirovali odlesky svetla na krištáľových vázach, hra farieb v sklách okien, alebo tajomstvo ukryté v hĺbke sklenenej tabule. Nech už boli jej prvotné impulzy akékoľvek, sklo sa stalo pevnou súčasťou jej identity a umeleckého prejavu.
Veronika Schmidtová nie je len osamelou umelkyňou tvoriacou v ústraní. Je aktívnou členkouKlubu výtvarných umelcov a teoretikov, čo svedčí o jej integrácii do umeleckej komunity a o jej profesionálnom prístupe k tvorbe. Táto príslušnosť naznačuje, že jej umelecká činnosť je nielen koníčkom, ale aj serióznou profesiou, ktorá je uznávaná v odborných kruhoch. Hoci konkrétne detaily o jej umeleckom vzdelaní a začiatkoch nie sú explicitne uvedené, členstvo v takomto klube implikuje solídne umelecké základy a kontinuálny rozvoj.
Dôkazom jej aktívnej umeleckej činnosti je aj jej prítomnosť na sociálnych sieťach. Pod menomVeronika Rusňáková Skloart sa prezentuje na Facebooku, kde ponúka svoje diela na predaj. Tento fakt je dôležitý z niekoľkých dôvodov. Po prvé, ukazuje, že Veronika Schmidtová sa nebojí prezentovať svoje umenie verejnosti a je otvorená interakcii s potenciálnymi záujemcami o jej tvorbu. Po druhé, predaj diel prostredníctvom sociálnych sietí je moderný a efektívny spôsob, ako osloviť širšie publikum a prepojiť umenie s každodenným životom. Ponuka cien formou komentárov a osobných správ naznačuje priamy a osobný prístup k zákazníkom, čím vytvára bližší vzťah medzi umelcom a divákom/kupujúcim.
Z príspevkov na sociálnych sieťach je možné usúdiť, že spektrum jej tvorby je široké. Hoci konkrétne techniky a motívy nie sú detailne popísané v dostupných útržkoch informácií, samotná existencia stránkySkloart naznačuje, že dominantným materiálom je sklo. Možno sa venuje fúzovanému sklu, vitráži, maľbe na sklo, sklenenej plastike, alebo kombinuje rôzne techniky. Dôležité je, že jej diela sú určené na predaj, čo implikuje ich úžitkovú alebo dekoratívnu funkciu, no zároveň nepochybne nesú aj umeleckú hodnotu a autorský rukopis.
Zaujímavým aspektom, ktorý sa vynára z dostupných informácií, je otázka identity Veroniky Schmidtovej. Internetové zdroje naznačujú, že sa narodila ako Veronika Schmidtová, no ľudia ju môžu poznať aj pod menom Viera Ilavská. V kontexte spomínanom vTrnavskom hlase sa Viera Ilavská spomína ako skvelá trnavská hádzanárka, ktorá sa v roku 1957 podieľala na zisku titulu majstra sveta v hádzanej pre Československo. Táto informácia na prvý pohľad vyzerá nesúvisle s umeleckou tvorbou Veroniky Schmidtovej, avšak je dôležité vnímať ju v kontexte možných prepojení a viacvrstvovosti identity.
Je možné, že Veronika Schmidtová a Viera Ilavská sú jedna a tá istá osoba, pričom Viera Ilavská je pseudonym, alebo vydaté meno, pod ktorým je známa v športovom svete. Usmievavá reakcia na peripetie s menom, spomínaná vTrnavskom hlase, by mohla naznačovať, že umelkyňa sa cíti komfortne s oboma menami a možno ich vníma ako dve strany jednej mince – športovú a umeleckú. Je tiež možné, že ide o dve rôzne osoby s podobným menom, čo v dnešnom prepojenom svete nie je nezvyčajné. Avšak spojenie mena Veronika Schmidtová s Trnavou a športovou kariérou, a zároveň s umeleckou tvorbou a sklom, vytvára zaujímavý a možno aj hlbší príbeh. Možno práve disciplína a vytrvalosť, ktorú nadobudla v športe, sa preniesli aj do jej umeleckej tvorby.
Prítomnosť Veroniky Schmidtovej na sociálnych sieťach pod viacerými profilmi (schmidtova_ averonika.schmidtova na Instagrami, okrem Facebooku) ďalej dokresľuje obraz modernej umelkyne, ktorá aktívne využíva digitálne platformy na prezentáciu seba a svojej tvorby. Počet sledovateľov a sledovaných na Instagrame (stovky) naznačuje, že má istú online prítomnosť a angažovanú komunitu. Fotografie zdieľané na Instagrame, ako napríklad fotografia z 2. januára 2025, ukazujú jej bežný život, čím sa približuje k svojim fanúšikom a odhaľuje aj svoju osobnú stránku.
Hoci priame ohlasy na dielo Veroniky Schmidtovej v dobovej spisbe nie sú v poskytnutých útržkoch informácií explicitne uvedené, členstvo vKlube výtvarných umelcov a teoretikov a aktívna prítomnosť na umeleckej scéne naznačujú, že jej tvorba je vnímaná a reflektovaná v umeleckom kontexte. Možno sa zúčastňuje výstav, sympózií, a jej diela sú súčasťou súkromných alebo verejných zbierok. V kontexte slovenskej sklárskej tvorby, ktorá má bohatú tradíciu a medzinárodné uznanie, Veronika Schmidtová nepochybne nadväzuje na toto dedičstvo a zároveň prináša doň svoj vlastný, originálny prínos.
Útržok o „monografii na tri časti – život, dielo a ohlasy von Maxovho diela v dobovej spisbe“ sa na prvý pohľad zdá byť nesúvisiaci s Veronikou Schmidtovou. Avšak môže nám poslúžiť ako inšpirácia pre hlbšie zamyslenie sa nad hodnotou a významom umeleckej tvorby v širšom kontexte. Monografia o Maxovom diele (hoci nevieme, o ktorého Maxa ide) poukazuje na dôležitosť komplexného pohľadu na umelca a jeho tvorbu, ktorý zahŕňa nielen analýzu samotných diel, ale aj životopisné údaje a recepciu diela v dobovej kritike a spoločnosti. Možno aj Veronika Schmidtová sa raz dočká podobného komplexného spracovania svojho života a diela, ktoré by detailne zmapovalo jej umeleckú cestu, inšpirácie, techniky a význam jej tvorby pre slovenskú sklárske umenie.
Fragmenty informácií o Veronike Schmidtovej, ktoré sú dostupné na internete, nám umožňujú poskladať obraz umelkyne, pre ktorú je sklo nielen materiálom, ale aj celoživotnou súčasťou. Jej tvorba, hoci zatiaľ nie je detailne zdokumentovaná, vyžaruje vášeň, kreativitu a prepojenie s tradičným remeslom a zároveň s modernými formami prezentácie umenia. Jej prítomnosť na sociálnych sieťach, členstvo v umeleckom klube, a možno aj prepojenie so športovou kariérou (ak je Viera Ilavská skutočne jej alter ego), vytvárajú komplexný a mnohovrstevný portrét umelkyne, ktorá aktívne žije umením a umenie vnáša do života. Jej príbeh je príbehom talentu, vytrvalosti a neustáleho hľadania nových foriem sebavyjadrenia prostredníctvom skla, materiálu, ktorý ju ovplyvňuje od útleho detstva až po súčasnosť. Veronika Schmidtová je umelkyňa, ktorej tvorba si zaslúži pozornosť a hlbšie preskúmanie, pretože v sebe nesie potenciál osloviť široké publikum a prispieť k rozvoju slovenského sklárskeho umenia.
Dátum poslednej aktualizácie informácií na internete: 05.04.2025
tags: #Umelec